týždne. Potom nasledovali horúce, takmer tropické dni s úplnou absenciou zrážok. Pestovatelia sa obávajú, že úroda v roku 2000 bude nižšia ako vlani a to sa ešte nerozkrútil kolotoč ekonomických existenčných problémov, s ktorými sa podniky každoročne potýkajú. Stále sa totiž hovorí len o klimatických predpokladoch v čase zakladania úrody.
"Počasie počas uplynulých troch týždňov bolo dobré možno pre turistov, ale nie pre poľnohospodárske plodiny. V niektorých lokalitách je tak sucho, že neodnožili obilniny a poľnohospodári predpokladajú len pätinovú úrodu v porovnaní s minulým rokom. U nás, v regióne pod Tatrami, je to o niečo lepšie. Máme aspoň chladné noci, ktoré dokážu udržať vlahu v zemi. Problémy však nenastanú len s obilninami, ale aj s krmovinami. Už teraz badať ich nižšiu hustotu, ale aj pokles kvality. Keďže obhospodarujeme široký región, markantné budú aj výkyvy medzi jednotlivými podnikmi," konštatoval riaditeľ regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva v Poprade Daniel Rataj.
Napriek tomu, že sucho je aj na severe Slovenska, zavlažovať sa v okresoch Poprad a Kežmarok nebude. Podniky tu totiž nie sú vybavené funkčnými závlahovými systémami. Dokonca ani dotačné prostriedky na závlahovú vodu žiaden z nich nepožadoval. V blízkej budúcnosti sa to však môže radikálne zmeniť vďaka globálnemu otepľovaniu ovzdušia. Zatiaľ sa teda lokálne zavlažovanie praktizuje len v susednom Levočskom okrese.
Na druhej strane, suché a teplé počasie vyhovuje práve zasadeným zemiakom. Tie sú zase mimoriadne citlivé na chlad a vlhkosť. Akoby paradoxne, pestovatelia ich napriek klesajúcej tendencii v ostatných rokoch, tohto roku vysadili viac ako napríklad vlani. Samozrejme, na svedomí to nemu abnormálne teplé jarné počasie, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj vyhlásenie kvót na zemiaky. "Štátny príspevok dostane každý pestovateľ, ktorý predá z jedného hektára 18 ton zemiakov. Úloha to nie je jednoduchá, pretože priemerné hektárové výnosy v našom regióne dosiahli vlani len 13 ton. Uplatnením komoditného režimu zrejme dôjde k selekcii tých pestovateľov, ktorí majú vážny záujem o zemiaky, pričom ich aj vedia produkovať. Hodnotiť tento počin je však predčasné, pretože zatiaľ nevieme, ako sa nám osvedčí zmena priority z produkcie na predaj," skonštatoval D. Rataj.
My sme sa prirodzene zaujímali aj o spôsob ochrany tohtoročných zemiakov pred možnými tradičnými nástrahami. "Podniky si jednoznačne musia platiť strážne služby, ak chcú na jeseň zberať nejakú úrodu. To samozrejme zvyšuje náklady, ale nič iné sa nedá robiť. Okrem toho sa používajú aj rôzne finty. Napríklad, zemiaky sa sadia popri frekventovaných cestných komunikáciách, či na parcelách, ktoré nie sú viditeľné voľným okom. Uvidíme, čia vynaliezavosť bude mať tohto roku navrch," povedal nám Michal Olejár, ktorý má v rámci popradského pracoviska ministerstva pôdohospodárstva na starosti rastlinnú výrobu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
