živých vystúpení. Napriek tomu nás zaujímalo, ako si všeobecne známy a populárny človek zariadil svoj súkromný život, ako trebárs relaxuje.
"Počas roka veľa času na relax nemám. Keď už, väčšinou spím, alebo pozerám televíziu. Ak mám čas, čítam nejakú knižku. Športu sa veľmi nevenujem, ale tak dva-trikrát do roka sa snažím vyraziť do sveta na dovolenku."
Cestovanie patrí medzi Rasťove koníčky. Páči sa mu všade, kde príde, lebo ako vraví, zatiaľ sa mu nikde nič extra zlého nestalo.
"Nechcem nijakej krajine ukrivdiť, nakoniec, všade, kde prídem, si všímam zaujímavosti a špeciality. Naposledy som bol na Srí Lanke a na Maledivách. Našiel som si tam to svoje, hoci napríklad na Srí Lanke je veľká chudoba. Napriek vysokej emigrácii a štatistike samovrážd sú tamojší ľudia veľmi skromní a slušní, možno až plachí a pritom čestní. Každá krajina má svoje špecifiká, páči sa mi takmer všade."
Jeho obľúbenou oblasťou je Stredomorie. Je ochotný dovolenkovať v hociktorej krajine na pobreží Stredozemného mora. Tohto roku sa chystá navštíviť Turecko.
Zaujímali nás aj ďalšie Piškove koníčky.
"Jáj, tých by bolo veľa. Zbieram napríklad filmové westerny, ale aj americké filmy z obdobia II. svetovej vojny. Westernov mám asi tristo. Minule sa mi konečne podarilo nahrať môj obľúbený, Vtedy na západe."
Málokto sa rád priznáva k svojim nerestiam, hoci tie bežné len málokoho prekvapia.
"Najväčšou neresťou je u mňa asi fajčenie. Ale je nás viac. Nejaké iné veľké neresti podľa mňa ani nemám. S alkoholom je to primerané. Pokiaľ ide o drogy alebo hazard, tak to ma vôbec nezaujíma. Takže cigarety."
Tie dnes stoja pomerne dosť, viac však spovedaný humorista utráca za iné veci.
"Najviac asi za tie moje cesty do zahraničia. Potom nasledujú kratochvíle - knižky a videokazety, nejaké tie CD. Veľa neprepijem, ani neprežeriem, drahé oblečenie si tiež nekupujem, na to si nepotrpím."
Pokiaľ ide o CD, Rasťo Piško počúva skoro každú hudbu okrem dychovky.
"Pochopiteľne, aj tam sa nakoniec nájde niečo, čo sa dá počúvať. Umelú dychovku, Senzus a kadejaké zábavové veci však nepočúvam. Ale ináč je mi jedno, či hrá jazz, vážna hudba, bigbít alebo nejaké etno. Hlavne v posledných rokoch si pri návšteve cudzích krajín zháňam tamojšiu exotickú hudbu. Nemám obľúbený žáner, skôr by som povedal, že dokážem oceniť každú dobrú hudbu."
V rámci oblečenia si na značkové veci nepotrpí, hoci...
"Nenakupujem ani na burze. Som človek, ktorý ak príde do obchodného domu, tak sa za hodinu potrebuje obliecť. Prídem, vezmem si nohavice, sako, topánky, nehľadím na to, či je to veľmi drahé. Nakúpim a idem domov. Som spokojný, že si mám čo obliecť. Nie som z tých, čo silou-mocou zháňajú lacné veci. Butiky však tiež nevyhľadávam, uprednostňujem obchodné domy, kde je všetko na kope."
Spýtali sme sa ho aj na to, ako býva a či je s príbytkom spokojný.
"Bývam v bratislavskom Starom meste. Byt má už 120 rokov a má tú výhodu, že je priamo v meste, je veľký, pomerne rozľahlý. Na druhej strane je starý, takže potrebuje aj opravy. Občas je rušný, predsa len, v Starom meste sa grupujú kadejaké živly a sú tu aj isté nevysporiadané vzťahy s bývaním. Som však spokojný, pretože po mnohých rokoch cestovania mám teraz takmer všade desať minút cesty - do rozhlasu, do divadla, v podstate aj do televízie. To je na nezaplatenie."
V jeho byte nesmie chýbať televízor, ale napríklad na špeciálnu pánsku kozmetiku si nepotrpí.
"Mám skôr problém minúť to, čo dostanem na reklamných akciách. Od Hugo Boss som trebárs dostal zo tri parfémy, aj kadejaké Denimy... Keďže sa neholím, mám toho doma asi dva štôsy. Niečo som dal bratovi, niečo mi ostalo a teraz sa len dívam, kedy končí záručná lehota, čo mám minúť prvé."
Záhradkárstvo, domáce kutilstvo alebo poľovníctvo mu veľa nehovorí, ale o rybárstve niečo vie.
"Býval som amatérskym rybárom, rybársky lístok som nemal nikdy. Moja priateľka je však vášnivá rybárka. V rybách sa teda trošku vyznám. Ja si len občas zahádžem alebo zamuškárim. Vlani som chytil zubáča, mal asi pätnásť centimetrov, hodil som ho teda naspäť."
Patrí medzi ľudí, ktorým chutí všetko, čo je dobré. Varí si trebárs aj jedlo, ktoré je pomaly zabudnuté - pohánkovú kašu.
"Na východe ju poznáte pod názvom tatarčená. Z pohánkovej múky, s kyslým mliekom a opraženou slaninkou."
Nedalo nám opýtať sa, či sa nechystá oženiť so priateľkou, s ktorou už žije niekoľko rokov.
"Neviem, to musí povedať ona. Zatiaľ sa mi nechce."
Zašli sme ešte viac do súkromia - na čo priateľka najviac hundre?
"(Smiech) Na všetko. Najviac na to, keď nie som doma."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
