Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK
Namiesto diskotéky skončil zbitý v poli…
Vaše listy a hojné množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 24. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Vieš, že vás mám rád, mačiatka moje..." sme prinieli príbeh manželov G., medzi ktorými je pomerne veľký vekový rozdiel. Napriek tomu im to všetko roky dobre fungovalo, a to až dovtedy, kým ich dve dcéry povyrástli. Potom sa začali rozpory. Otec, ktorý svoje "dve mačiatka" od narodenia zahŕňal tou najmocnejšou otcovskou láskou, zrazu nevedel prežrieť, že si chcú usporiadať život po svojom, teda bez neho a s niekým iným... Veľmi ťažko znášal, že Tamara (staršia dcéra) si našla priateľa. Od samého začiatku robil všetko pre to, aby im to prekazil. Ale čo čert nechcel, nieže to neprekazil, ale ich láska bola silnejšia, napokon Tamara zistila, že... A tak bola svadba. Hlavný protagonista príbehu sa vtedy prvý raz po rokoch tak sťal, že bola to hanba na celú dedinu. Mladí sa čoskoro po svadbe odsťahovali do Ostravy. Dostali tam byt. Po rozdelení federácie už natrvalo zostali bývať v Čechách.
Jozef G. po "strate" svojej staršej dcéry ešte väčšmi prilipol k tej mladšej. Trvalo to niekoľko rokov, ale nakoniec aj Martina si našla priateľa a kolotoč sa opakoval. Mladí však nemali kam ísť a tak zostali bývať u nich. Najprv len na rok. Boli však z toho dva, tri, štyri... Po celý ten čas hádky, škriepky a vyhrážky z Jozefovej strany neustávali. Ba práve naopak...
Vyvrcholilo to tým, že Jozef, keď už to raz nevydržal a v miestnom pohostinstve si "sekol zo tri borovičky" prišiel domov a keď zbadal svojho zaťa, ako čosi robil na dvore, vzkypela v ňom zlosť. "Zdalo sa mi, že sa zo mňa pre niečo vysmieva. Uškŕňal sa... Z púzdra, ktoré som mal pripevnené na opasku, som vytiahol nôž. Začali sme sa hádať a naťahovať, kričali sme na seba a ja som mu povedal, aby sa od nás odsťahoval a konečne prestanú u nás problémy... On mi chcel vytrhnúť z ruky nôž a pritom sa oň poškriabal... Išla z neho krv... Bál som sa, aby sa mu niečo nestalo," takto si na horúce momenty spomína Jozef G. Jeho zať to zasa videl takto: "Upratoval som na dvore, svokor prišiel domov opitý. Chcel sa hádať. Tak ako vždy... Nemal som chuť naťahovať sa s ním a tak som sa otočil a išiel na zadný dvor. Zrazu ku mne pribehol, mal v ruke nôž... Vravel mi, že sa chce so mnou porátať. ´Teraz ukáž, aký si frajer!´ povedal mi. Otočil som sa a išiel preč. On šiel za mnou. Chvíľu sme sa ešte naťahovali a vtedy ma napadol. Zacítil som ostré bodnutie... Zastavil sa mi dych, zatmelo sa mi pred očami."
Ako vyplynulo z výsledkov vyšetrovania, Jozef G. "po predchádzajúcom nedorozumení napadol svojho zaťa tým spôsobom, že ho bodol nožom do prednej plochy hrudníka vľavo v oblasti druhého a tretieho medzirebra a spôsobil mu bodnú ranu veľkosti tri a pol centimetra". Podľa znalcov "pri danej intenzite a vzhľadom na smer útoku a povahu použitého prostriedku (nôž s čepeľou 7 centimetrov) mohlo dôjsť k ťažkej ujme na zdraví, ktorá hrozila vo forme zasiahnutia ciev pod kľúčnou kosťou s následným silným krvácaním horného laloku ľavých pľúc, resp. medzirebrovej tepny. Vyšetrovateľ vzniesol voči Jozefovi G. obvinenie z pokusu trestného činu úmyselného ublíženia na zdraví, pretože "začal konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil s úmyslom úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo." Zároveň ho obvinil aj z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, keďže "inému sa vyhrážal usmrtením takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu." Tu išlo o početné vyhrážky adresované zaťovi, ale aj svojej dcére, ktorá si bránila muža. "Neustále sa vyhrážal, že nás zabije. Bál som sa o seba, o svoju manželku, ale aj o malého Miška. Bál som sa a stále sa bojím. Keď mňa raz napadol nožom, kde je záruka, že takýto čin nezopakuje, či už voci mne alebo niekomu inému?! Na vine je jeho sprostá a agresívna, vyslovene zádrapčivá povaha navyše riadne prikorenená častejším používaním alkoholu," vyjadril sa k druhej časti obvinenia napadnutý muž.
Prípad sa napokon dostal na súd. Jozef G. využil svoje právo a odmietol vypovedať. Len cez prestávku apeloval na svedomie svojej mladšej dcéry: "Veď vieš, že vás mám rád, že som vás stále mal rád, mačiatka moje... A najmä teba. Len škoda, že si skončila takto, že si si zobrala toho grázla."
Príbeh sme úmyselne neukončili a jeho pointu ste mali dopísať vy, vážení čitatelia. Pýtali sme sa vás, či si myslíte, že súd uznal Róberta vinným a ak áno, z akých trestných činov? A ako by ste rozhodli vy, keby ste mali na sebe čierny talár s fialovým lemovaním? Ako a prečo?
Do redakcie sme od vás dostali 98 odpovedí, z ktorých 81 bolo správnych. Išlo o tie odpovede, v ktorých ste uviedli, že protagonistu príbehu súd uznal vinným podľa obžaloby, teda z pokusu trestného činu úmyselného ublíženia na zdraví a z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. Aj v skutočnosti prípad takto skončil a Jozef G., vzhľadom na to, že dovtedy nebol súdne trestaný, vyfasoval dva roky basy s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov.
RIEŠENÍM BY BOLO ODSŤAHOVAŤ SA
Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme: Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Kto by nemal svoje deti rád (vyjmúc krkavčích rodičov), ako spomínaný otec Jozef G.? Spomínaný spor však nevznikol z ničoho a pre nič, veď ani lístok na strome sa nepohne, keď vietor nezafúka! Zaťove poklesky sa otcovi zrejme nepáčili a po viaceých upozorneniach mu to dal najavo. Aj v tomto prípade však priateľ alkohol bol zlým radcom. Otca možno viniť len z ublíženia na zdraví, ale dopustil sa ho v podnapitom stave a len a len zo zúfalstva."
Marián BURÍK z Ilavy: "Súd ho odsúdil za ublíženie na zdraví - v štádiu pokusu a za násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. Ja osobne by som mu pridal aj povinné protialkoholické liečenie. Najprijateľnejším riešením pre najmladšiu dcéru i zaťa by bolo odsťahovať sa ďaleko od otca. Odstránila by sa príčina žiarlivosti otca a časom by sa ich vzťahy zlepšili." Dagmar BECKOVÁ z Košíc: "Žiaľ, čím ďalej tým viac sa stupňuje nervozita a násilie, a to aj v tých najbližších rodinných zväzkoch. Svedčí o tom aj súťažný príbeh... Jozef to dal najavo obzvlášť neľudským spôsobom, pričom jeho konanie nemalo nič spoločné so skutočnou láskou k blížnemu. Súhlasím s obvinením z uvedených trestných činov. Jeho teoretické vyhrážania môžu nadobudnúť praktickú podobu s nedoziernymi následkami."
Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Protagonista príbehu bol odsúdený za pokus trestného činu ublíženia na zdraví. Najskôr na protialkoholické liečenie a potom ho odizolovať do chládku. Stále častejšie mám totiž pocit, že niektorí ľudia by sa nemali ´púšťať z obojka´, pretože sú pre spoločnosť nebezpeční." Ján BOČKAY z Košíc: "Nazdávam sa, že prokurátor obžaloval Jozefa G. z trestného činu vraždy v štádiu pokusu a z násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. A podľa toho bol aj odsúdený."
Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Podľa mňa súd uznal Jozefa vinným z trestných činov ublíženia na zdraví a násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. Vzhľadom na jeho dovtedajšiu bezúhonnosť mu naparil podmienku. Myslím si, že tá mu stačí na to, aby sa vyliečil zo svojej mačacej lásky k dcéram, i z alkoholu, po požití ktorého je agresívny. Svoju lásku môže veľmi dobre využiť vo vzťahu k vnúčikovi. Poznám podobné rodinné vzťahy, ktoré sa príchodom vnúčat skončili dobre."
Anton ŠOFRANKO z Košíc: "Obžalovaný Jozef si vybral nevhodný spôsob, ako prejaviť svoju lásku k dvom dcéram, ktoré nazýval mačiatka moje. Súd ho uznal vinným zo žalovaných trestných činov. A dvom (zaťom) kocúrikom nech dá pokoj! Veď už sám je starý šesťdesiatjedenročný kocúr."
Eva GALDÍKOVÁ z Rimavskej Soboty: "Protagonistu príbehu by som odsúdila za pokus trestného činu ublíženia na zdraví a za dokonaný trestný čin násilia poti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi." Terka FERKOVÁ z Košíc: "I keď bodná rana bola len tri a pol centimetra a k dokonaniu trestného činu nedošlo, súd odsúdil svokra za trestný čin ublíženia na zdraví a násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. Neviem pochopiť, prečo niektorí ľudia nosia na opasku púzdro s nožom. Keď k nožu pridáme agresívnu povahu a alkohol, čo iné sa dá čakať!?"
Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Rodinnú kauzu súd uzavrel tak, že Jozefa uznal vinným podľa obžaloby. Ja by som mu nariadila aj protialkoholické liečenie a musel by si odpykať aj dostatočný trest v medziach zákona." Ján HENZÉLY z Košíc: "Mať svoje deti rád, ešte neznamená, že rodič je doživotným tútorom dieťaťa. Táto tútorská črta bola u Jozefa G. prameňom, z ktorého stále viac a viac vyvierali prúdy neznášanlivosti, nenávisti a teda konfliktov voči všetkým, ktorí ho nechceli pochopiť a poslúchať. Keď k tomu pridáme častejšie požívanie alkoholu a na opasku puzdro s nožom, nečudo, že sa na dvore stalo to, čo sa stalo. A súd ho uznal vinným..."
Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Jozef si trest plne zalúžil. Ja by som mu uložila nepodmienečný, i keď súd mu zrejme dal iba podmienku."
Gita HRNČÁROVÁ z Nitry Krškan: "Súd mal uznať vinným Jozefa G. podľa obžaloby. Avšak na otázku, či uznal vinným aj Róberta, je jednoznačná odpoveď: nie. A to preto, že Róbert zať bol poškodený." Pavol KOVALÍK z Košíc: "Ja by som kauzu riešil šalamúnskym zistením, čia to bola vina. Či sklamaného otca, ktorý predtým nepil, či zaťa, ktorý z jedného roka spolužitia so svokrom urobil nekonečno bez snahy sa odtiaľ dostať, keďže vypovedal, že na vine je zádrapčivá, arogantná, sprostá povaha svokra?"
DVADSIATY ŠIESTY SÚŤAZNÝ PRÍBEH
"V ten deň po skončení práce, som si zašiel do Ferrocentra na pivo. Práve som si ho objednával pri pulte, keď na mňa zavolal Roman S. Sedel pri stole s Ferdinandom K. a ešte s nejakým chlapcom, ktorého som nepoznal. Zobral som pivo a prisadol som si k nim. Bavili sme sa spolu a neskôr k nám prišiel aj Eči F. Dal som si s nimi dve pivá. Všetko bolo v poriadku a nakoniec sme sa dohodli, že sa odvezieme taxíkom na Lunik II na diskotéku. Myslím, že ho objednal Eči, ale už si to presne nepamätám. Viem len, že taxikára vyplatil on. Keď sme prišli na Lunik II, pochytila ma zlá predtucha," vypovedal pred súdom Vendelín S.
Z rozprávania mladého muža vyplynulo, že intuícia ho neklamala. Nenachádzal sa totiž v najlepšej spoločnosti. O kamarátoch, s ktorými sedel pri pive totiž vedel, že majú za sebou kriminál. Zrazu si uvedomil, že má na sebe koženú bundu za 11 tisíc. Mal z toho všetkého zmiešané pocity a prešla ho chuť sa zabávať. Oznámil im, že s nimi nejde. Eči ho začal prehovárať, že môžu ísť inam, ak sa mu tam nepáči. Navrhol diskotéku v košickej v reštaurácii Pláž. Vendelín však trval na svojom. Nechcel im zostať nič dlžný, a tak, keď nasadli do taxíka, ktorý ich viezol naspäť k Ferrocentru, ponúkol Ečimu 50 korún za cestu s tým, že ďalej s nimi nejde. Ten sa však rozčúlil a kričal, aby všetci z taxíka vypadli. Pri Ferrocentre stratili chuť zabávať sa ďalší dvaja z partie a Eči vytýkal Vendelínovi, že on je všetkému na vine. Pripojil sa k nemu aj Ferdinand, ktorý mu vyčítal, že odohnal jeho najlepšieho priateľa. Či sa to Vendelínovi páčilo alebo nie, natlačili ho do taxíka, ktorý zamieril k reštaurácii Pláž.
"Nešli sme na diskotéku, ani sme sa tam nezastavili. Eči už cestou robil narážky v tom zmysle, že uvidíme, čo bude. Neskôr niečo pošepkal taxikárovi a ten zmenil trasu. Pokračovali sme do Krásnej a niekde na jej konci sme zastavili: -Daj love a vypadni! - povedal mi. Ja mu na to, aby s tým prestal, že mu ich dám, keď sa vrátime do mesta. Zaistil som zadné dvere, pri ktorých som sedel, ale on vystúpil a vymenil si miesto s Ferdinandom, ktorý sedel pri mne a poslal ho dopredu k vodičovi taxíka. Opäť ma vyzval, aby som mu dal peniaze a vzápätí ma udrel päsťou do tváre. Ja som ho chytil za vlasy, bránil som sa. Podarilo sa mi otvoriť dvere a pustil som sa do behu. Nedostal som sa ďaleko, dohonil ma Eči, ktorý sa mi snažil strhnúť z pleca ruksak. Klbčili sme sa, opäť som utekal a on ma naháňal. Keď som cítil, že mi trhá ruksak, nechal som ho a kričiac o pomoc som bežal preč," líčil udalosti neskorého decembrového večera mladý Košičan.
Netrvalo dlho a 23-ročný Eči si zasadol na trestnú lavicu. Prokurátor ho obžaloval z trestného činu lúpeže, ktorého sa dopustil tým, že večer o 23. hodine v Košiciach-Krásnej nad Hornádom žiadal od poškodeného peniaze, udrel ho päsťou, naháňal a strhol mu z ramena plecniak, v ktorom mal osobné doklady, kľúče od bytu, dve telefónne karty, ale i peňaženku a v nej 1700 korún. Spolu mu spôsobil škodu vo výške 2 366 korún. Plecniak jeho majiteľ našiel ešte v tú istú noc, keď sa po vozovke vracal späť, aby oznámil na polícii, čo sa mu prihodilo. Chýbala však z neho peňaženka s dokladmi a kľúče od pracoviska.
Obžalovaný lúpež tvrdo popieral: "Bol to jeho nápad, že pôjdeme na diskotéku na Pláž. Dohodli sme sa, že taxík zaplatíme my dvaja na polovicu. Keď sme sa tam blížili, vybral som stovku a žiadal som od neho polovicu, že zaplatíme. On mi však povedal niečo škaredé. Mali sme vypité, začali sme sa hádať a ani neviem ako, dostali sme sa až do Krásnej. Vyzval som ho, aby vystúpil, niečo sme si povedali a začali sme sa biť. Váľali sme sa po zemi a jemu spadol ruksak. Vendelín ušiel, a tak som zobral ruksak, že mu ho na druhý deň vrátim. Bola to len obyčajná férovka. Bývame v jednom bloku, poznáme sa od malička, prečo by som ho chcel olúpiť. Ja keď si vypijem, som agresívny človek. Dostal som nervy. Trošku sme sa naťahovali aj bili. Neviem, prečo som mu prehľadal ruksak a zobral tisíc korún. Bol som opitý. Vyhodil som ten ruksak a zobral tisíc korún. Bol som opitý. Vyhodil som ho z auta a na druhý deň som sa na všetko vykašľal," tvrdil Eči. Jeho kamarát Ferdinand mu chcel očividne pomôcť. Klamal, len sa tak prášilo. Zaprel aj to, čo obžalovaný priznal, tak veľmi sa usiloval lúpežné prepadnutie zbagatelizovať... Tu sa náš príbeh končí. A pred vami, milí čitatelia, ktorí máte odvahu obliecť si pomyselný sudcovský talár, je možnosť úmyselne nedokončený príbeh dotvoriť. Čo myslíte, komu uveril súd? Výhovorkám viackrát trestaného obžalovaného a jeho kumpánovi, alebo poškodenému, ktorý lúpež oznámil policajtom? A ozaj, ako by ste postupovali vy, keby ste mali na sebe sudcovský talár?
POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!
V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:
1., odpovedať na položenú otázku,
2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,
3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),
4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,
5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.
A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 1. júna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
