miestom na Košickom zlatom poklade, pokračovalo nasadenými videoklipmi, vydaním debutu a jeho nedávnym krstom v košickom Ges-ku. Veríme, že pri ňom šum okolo štvorice Košičanov neutíchne. Príkladom je i šnúra, ktorú chalani chystajú s prešovskou Pehou. Kapelu Nocadeň sme vám v Korzári predstavovali ešte keď na jej členov veľká sláva len čakala. Dnes si už pomaly zvykajú na jej príchuť. Čo im dvojročné pôsobenie v šoubiznise dalo a čo vzalo, to sme sa už opýtali speváka Rasťa Kopinu:

"Stretli sme kopec zaujímavých ľudí, ale na druhej strane prehrýzť sa celým tým podhubím vzťahov v hudobnej scéne nie je nič príjemné a chce to vytrvalosť."

Ak chce človek niečo dosiahnuť tvrdá realita ho väčšinou ozbíja o všetky sny. Na druhej strane, bez ilúzií sa to nedá, ako je to s vami, ešte stále snívate?

"Ešte stále snívame, to nám z hláv nikto nevybije, ale samozrejme, že náš pohľad sa trochu posúva. Nedá sa nevnímať realitu okolo. Vytriezvenie však ešte neznamená, že človek zľaví zo svojich snov. Veď našim snom bolo založiť kapelu a vydať album, takže by asi nebolo veľmi charakterné sťažovať sa napriek všetkému, čo sme prežili. Sme však spokojní, lebo sme dosiahli čo sme chceli."

Vaše texty sa krútia prevažne okolo citov, najmä lásky, dokázali by ste však svojou hudbou napríklad i rebelovať?

"Mne je to proti srsti robiť nejaké sociálno-kritické texty, aj keď na albume sa objavila jedna možno trochu 'mentorská' pesnička s názvom Bože, ale to podľa mňa bohato stačí. Ten zvyšok sa stále točí okolo pocitov, je to o nás. Načo sa nasilu montovať do polôh, ktoré ti nejdú? Len zato, že je to teraz moderné? Ľahko sa môže stať, že o rok, dva už ten rebelský text nebude aktuálny. Piesne o láske, to možno znie gýčovo, ale sú večné."

Ako by ste teda charakterizovali svoj prínos, čím ste iní?

"Neviem to posúdiť, hudba akú robíme je pre nás prirodzená a nemyslím si, že niekto iní na Slovensku niečo podobné hrá. Snažíme sa zachovať vlastnú tvár kapely. Ale našim poslaním je robiť normálne príjemné pesničky."

Vaša pieseň Heroín je veľmi presvedčivá až sa tlačí na jazyk otázka, či si nemal skúsenosti s drogou...

"Nie, s drogami chvalabohu skúsenosti nemám, v piesni som chcel jednoducho vyjadriť tú najkrajšiu závislosť, závislosť na láske. Hodilo sa mi to ako metafora. Slová Buď môj heroín jednoducho zo mňa vyleteli a potom to už šlo samo, nebol to účel. Podľa mňa to je najemotívnejšia pieseň na albume."

Mali ste už nasadené videoklipy v hitparáde Deka, neudržali sa, čo vy na to?

"Normálne, život ide ďalej. Veď sme len na začiatku a nemôžeme sa porovnávať s kapelami, ktoré hrajú niekoľko rokov a za sebou majú množstvo albumov."

Vo vašich textoch je kde tu zakódovaný akýsi sexuálny podtón. Nie je to znak akejsi mladíckej nevybúrenosti v tejto oblasti?

"Práveže je to o mladíckej vybúrenosti (smiech), ten kto si tie texty poriadne vypočuje, nájde to tam. Ale na druhej strane, nie je to celé len o sexe, možno len nejaké tri pesničky, preto by som to nebral tak dramaticky."

Čo je pre vás merítko úspechu?

"Ak si naša hudba nájde svojich poslucháčov, dopredu to ešte neviem posúdiť, preverí to čas. Už sme sa poučili z chýb z minulosti, že radšej nemať veľké oči a nechať sa potom možno príjemne prekvapiť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.