opakujúcim motívom sú napríklad choré nápady na legislatívne "vylepšenie" politického systému, skrývajúce sa za vznešené a "pragmatické" ciele.
Predseda SMK Bugár, inak vcelku príčetný a milý človek, minulý týždeň vyzval na prijatie ÚSTAVNÉHO zákona, ktorým by sa vymedzili vzťahy a kompetencie medzi koalíciou a opozíciou. Keďže bol na odchode od prezidenta, kde sa o inom nediskutuje, len na večne zelené motívy okrúhleho stola, myslel tým veľmi pravdepodobne proporcionálne rozdelenie parlamentných funkcií, prípadne i ďalších, priamo z ústavy. V zásade teda bohumilá iniciatíva, ale s veľkou systémovou vadou - politická kultúra sa nedá naoktrojovať zákonmi, je vecou demokratickej tradície a elementárnej slušnosti.
Bugár, možno aj s tichou nápovedou samotného Schustera, navrhol pekný nezmysel. "Koalícia" a "opozícia" nie sú nikde vo svete subjekty ústavného práva, ale politické zoskupenia, v jedinom volebnom období teoreticky i viackrát obmeniteľné čo do zloženia. Ak by sa "buginovela" ujala, politické dohadovanie by sa stalo nesmierne komplikované a hrozila by až zápcha celého systému. Žiarivý príklad má Bugár priamo pod nosom; v Maďarsku, kde do mediálnych zákonov zakomponovali tú hlúposť, že na pojmy "koalícia" a "opozícia" naviazali rozdelenie kresiel v televíznej rade, je táto už dva roky paralyzovaná. Vzhľadom na skladbu opozície, ktorá je zložená z antagonistických strán, nie je totiž možné radu kompletne obsadiť, takže má iba "koaličných" členov. Keby zákon požiadavku "4 z koalície a 4 z opozície" neobsahoval, kolaps by nikdy nevznikol.
Ešte zapeklitejší problém je, že nie všetky strany (a poslanci) sa dajú jednoznačne definovať ako koaličné či opozičné. Bugár asi zabudol na politickú identitu svojej vlastnej strany v čase Moravčíkovej vlády - MKDH nebola vo vláde, opozíciou ale tiež nie, keďže koalíciu "ticho" podporovala. Na Západe sú celkom bežné konfigurácie, keď menšinovú vládu drží podpora strán, ktoré sa na výkonnej moci nezúčastňujú. Čo s nimi, Bugár úr - budú z ústavy koaličné, opozičné, alebo právo nezaradiť sa, v mene proporčného delenia funkcií, celkom zrušíme??
Skrátka a dobre - podpredseda NR navrhol kolosálny nonsens. Milé je, že naprieč celým spektrom sa ozvali podporné hlasy a zopár komentátorov upadlo temer do vytrženia nad toľkou genialitou.
Z rovnakého súdka je poslanecký návrh HZDS, ktorý by do zákona o združovaní v politických stranách zakomponoval jedinú vetičku - "Občan môže byť súčasne členom iba jednej strany alebo hnutia". Vysoko "pragmatický" účel je zrejmý - obrať Dzurindu a jeho kompániu o výsadu dvojitého (trojítého) členstva, ktoré plodí iba zmätok v politike. Prostriedok je ale pre demokraciu vražedný - právo združovať sa v stranách patrí medzí základné politické slobody a pokiaľ občan svojím združovaním neobmedzuje práva a slobody iných občanov, je jeho nescudziteľným právom združovať sa koľko chce. Teda i v stranách desiatich, ak je to trebárs jeho koníček a vnútorné predpisy týchto strán toto umožňujú.
Celkom jednoduchý príklad. Občan nemá rád Maďarov, a preto je v SNS. Zároveň ale nemá rád ani jadrové elektrárne, SNS je však za dostavbu Mochoviec. Je preto svätým právom toho istého občana združiť sa trebárs ešte i v Strane zelených, členstvo v ktorej mu zase nemôže stačiť, keďže tá nemá žiadny problém s Maďarmi. Zrušenie dvojčlenstva zo zákona je teda jednoznačne porušením základných ľudských práv nášho občana.
Toto chcú urobiť predkladatelia z HZDS, navyše s tichým aj hlasnejším súhlasom SDĽ, KDH a SOP. Politický účel (zamedziť Dzurindovmu šanteniu) im zahmlieva myseľ až do tej miery, že končí v plošnej reštrikcii politických práv všetkých. A to je už moment, keď je treba kričať. Byť vo viacerých stranách je v princípe isteže nezmysel, nie však jediný, na ktorý máme ako občania právo. Má ho i občan Dzurinda. Ak je zhodou okolností premiérom a lídrom dvoch strán, chyba bude kdesi inde, než v základných právach a slobodách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
