ostane len desať tímov, stále rezonuje. Rezonuje i v FC Tatran Prešov. Zeleno - bieli predsezónny cieľ splnili. Mars superligu budú hrať i v budúcom ročníku. Vzhľadom na vývoj a priebežné postavenie v tabuľke, tatranci poškuľovali dokonca po pohárovej méte. Intertoto im napokon ušlo len o horšie skóre. Účinkovanie v ňom si zabezpečila Ozeta Dukla Trenčín, Prešovčanom patrí konečná šiesta priečka. Takže spokojnosť?, pýtame sa trénera tatrancov Mikuláša Komanického.
"Do určitej miery spokojnosť nastala. Hlavný cieľ sme dosiahli. Lepšie nám vyšla jesenná časť. Hlavne preto, že vtedajší aktuálny káder bol kvalitnejší, než akým sme disponovali v jarnej odvete. Dôležitú rolu zohral pritom fakt, že hráči napriek ekonomickým problémom, ktoré v klube prevládali a prevládajú stále, mali svoj charakter. Nepodľahli žiadnym vonkajším vplyvom a odohrali čestne v prešovských farbách celú súťaž. Podľa mňa to bola naša veľká devíza. Vytvoril sa kolektív, ktorý dokázal prekonať prekážky a najvyššiu súťaž pre Prešov udržal."
Zdanlivo, pre presvedčivej jeseni, tatranci podľa viacerých názorov, nemali patriť k mužstvám, ktoré by sa mali o svoju existenciu strachovať. Keď však začal "zimný výpredaj", názory sa razom menili...
"V prvej časti sme nahrali 26 bodov, dali 21 gólov. Vtedy však ešte hrali Zitka, Urban, Valkučák, Kožuch, Šoltís. Teda hráči, ktorí už niečo na futbalových trávnikoch dokázali. Každý tréner, ktorý chce niečo s mužstvom dokázať, potrebuje čas, aby vybudoval herný systém a ten si žiada nejakú dobu. My sme ho za pochodu budovali a za pochodu sa nám ten potom rúcal ako domček z kariet predajom spomínaných futbalistov. Nádejali sme sa, že predajom Kožucha do Liberca sa " jednosmerné obchodné aktivity" v Tatrane skončia, a že náš káder vedenie klubu doplní podľa požiadaviek, ktoré sme mu predostreli po zhodnotení jesennej časti. Stal sa však opak. Po šiestich kolách odišiel do pražskej Slavie aj Šoltís a museli sme plátať..."
V súvislosti s "plátaním" vám neraz bolo vyčítané, že málo siahate do prešovskej futbalovej liahne...
"Vyčítali mi, že vraj dehonestujem mládežnícku základňu v Prešove. Nemám však takýto pocit. Veď sám som sa na jej budovaní jedenásť rokov podieľal. Niektorí v nej pracujú dva, tri a už nevedia stráviť kritiku. Nechcem naozaj nič dehonestovať, ale niektorí hráči na superligu ako sa niekto domnieva, ozaj ešte nemajú. Žiaľ, i keď iné mužstvá z nižších súťaží záujem o nich nemali, my sme ich v kritických chvíľach museli vytiahnuť na marssuperligové trávniky. Spŕške kritiky zo strany vedenia klubu i verejnosti sme museli čeliť v závere súťaže i my tréneri, nielen samotní hráči. Pozrite sa však v akom zložení mužstvo nastupovalo. Trebárs v Humennom... Po odchode trinástich hráčov, na ktorých sme stavali herný systém sa jednoducho zrútil. Na zabudovanie nových, mladých hráčov v zrýchlenom jarnom tempe súťaže čas neostával. To sa predsa na výkonoch v niektorých zápasoch muselo prejaviť."
Tatranu sa po Šoltísovom odchode rozpadla útočná formácia. A tu narážame na prešovských odchovancov. Talentovaný reprezentant Adam sa už, už začal chytať, keď si privodil nepríjemné zranenie. Strednopoliar Kovalík na druhej strane výkonnostne v závere poskočil. Nemohli obaja dostávať príležitosti už skôr?
"Keď sme s kolegom J. Rybárom toto mužstvo preberali, nik nám z klubu Adama ani Kovalíka neodporučil do superligového tímu. Sami sme si ich neskôr vytypovali. Kovalíka sme vytiahli na odporúčanie vtedajšieho trénera nášho béčka J. Mihalčina. Adam bol jarným smoliarom. Po preradení do áčka sme ho uvoľnili na dorastenecký zápas s Interom. Na Pasienkoch sa však ťažko zranil a skoro dva mesiace stál. Potom sa rozohral, rozstrieľal a prišlo ďalšie zranenie... Kovalík dostal príležitosť v posledných jesenných zápasoch. Medzi vtedy ešte hrajúcimi skúsenými futbalistami odohral dva veľmi a dva slabšie zápasy. Tvrdú zimnú prípravu ale akosi nestrávil a ani v béčku sa nie a nie chytiť. Presviedčal som ho však, že jeho čas príde. A v závere jari aj prišiel. Z ďalších mladíkov Bednár striedal veľmi dobré momenty s podpriemernými. Martaus, s veľkými predpokladmi pre futbal, a hráč, ktorý neabsolvoval tri prípravy po sebe. Sám teraz prišiel na to, že doháňať manko v priebehu sezóny je veľmi zložité. Ak sa v nasledujúcej dokáže premôcť, vyhnú sa mu zranenia, môže byť prínosom."
Vráťme sa k výkonnosti celého mužstva. Neraz sa vravelo, že Tatran čím horšie hrá, tým má lepšie výsledky. Súhlasíte s takýmto konštatovaním?
"Pochopiteľne, že s výkonmi sme vždy spokojní neboli. Vychádzať sme museli z daného kádra i z kvality súpera, s ktorým sme sa stretli. Až na súboje v Košiciach a na Tehelnom poli sme hrali vonku vyrovnané partie. Ja som už pred sezónou upozorňoval, že v tejto sa nebude hrať na krásu, ale hlavne účelne. A to sme v podstate docielili."
Napriek tomu, že trénersky tandem svoju úlohu splnil, nie je už žiadnym tajomstvom konkrétne váš predčasný odchod. Vraj ste sa naisto upísali Ružomberku. Takže naozaj odchádzate?
"Netajím, nejaké kontakty tu sú. Zatiaľ mám však stále planú zmluvu v Tatrane Prešov. Keby som chcel naozaj odísť, musel by som dať výpoveď. Doposiaľ som ju ale nedal. Čakám ešte ako sa rozhodne vedenie klubu. Dúfam, že kladne aj v prípade môjho asistenta J. Rybára. Tomu končí zmluva koncom júna a ja by som s ním v práci rád pokračoval."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
