či chcela obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - 'Zvieratá očami osobností'.
"Mala som dvoch psíkov, jedného mi ukradli a druhý mi v jednu noc uhynul, bol strašne chorý. Preto mi trvalo dlhšie, kým som si k Šare našla vzťah," vyznala sa nám Katka Knechtová, devätnásťročná speváčka prešovskej kapely Peha, so svojimi skúsenosťami s domácimi zvieratkami. Tretím psíkom v poradí, s ktorým okrem rodičov zdieľa spoločnú domácnosť, je momentálne sedemmesačná doga Šara. Je celá čierna, len končeky troch labiek má biele.
"Uši sme jej kupírovať nedali, keď behá, lietajú jej okolo hlavy," doplnila Katka.
"Keď sme si ju zobrali a rozhodli sa, že si ju necháme, bola ešte malá. Stále som sa bála, že sa jej niečo stane, že mi ju vezmú, ochorie a tak. Je to tiež veľký pes a vznikla otázka, kde ho mať, pretože zatiaľ bývam v paneláku. Pôvodne ju mali utratiť, ale prišlo nám jej ľúto, preto sme si ju kúpili, a tak nám aj doma vyrástla," dokončila.
Ako nám ďalej prezradila, so Šarou sú už dokonale zohratá dvojica, dokonca sa jedna od druhej učia.
"Niekedy má také ‚dementné' stavy, že si sadne do svojej charakteristickej polohy, ustrnie v nej a zapozerá sa ‚do blba' bez pohnutia. Zaujímavé, pristihla som sa, že som začala robiť to isté, niekam sa zapozerám a naraz sa strhnem," smeje sa Katka.
Do postele má Šara vstup dovolený, keďže Knechtovci majú malý byt, pes má v ňom svoje privilegované miesta. Jedno kreslo v obývačke a posteľ podľa výberu. Ako sme sa ďalej dozvedeli, je to nevyspytateľný pes. Raz strúha dobrotu, inokedy ňou čerti šijú.
"Raz mi ušla, veľmi dlho som ju naháňala, všetci ľudia mali z toho divadlo. Lietala som za ňou po celom sídlisku, volala som, skúšala rôzne finty a nič. Nakoniec sa odrazu sama od seba zastavila, akoby jej niečo napadlo. Začala som na ňu kričať, no ona len previnilo pozerala do zeme a naraz na mňa položila labu, akoby tým chcela povedať 'zmierme sa'," prezradila na svoju fenku jej panička, ktorá je, ako sama hovorí, od rána do večera zatvorená v skúšobni, kde sa hudobne zdokonaľuje. Sem tam so sebou vezme aj Šaru a zdá sa, že psík s nadmernými decibelmi ‚Peháckych' hitov problémy nemá.
"Je to zaujímavé, ale vôbec jej nevadí hluk. Celá kapela naplno hrá a ona si spí. Je však veľmi muzikálna, keď napríklad hrám v izbe na gitare a ona to začuje, hneď za mnou príde, sadne si, zdvihne tie svoje krvavé oči a počúva. Zatiaľ sa však ešte spevácky nepripojila."
Kapela Peha vždy rada podporí charitatívne akcie, teda i organizácie na pomoc zvieratám. Hrali už i pre Slobodu zvierat, ako hovorí Katka, keď je to za dobrú myšlienku, prečo nie. Pri téme zvieratá sa automaticky tlačí na jazyk otázka vegetariánstva. Ako je to u Katky, inšpirovala sa svojim ‚budhistickým lookom' a začala s holou hlavou uprednostňovať racionálnu stravu?
"Nie, nie, aj keď, priznám sa, párkrát som to už skúšala. Mám spolužiačku, ktorá je vegetariánka už od ôsmeho ročníka a stále na mňa robí v tomto smere ataky, aby som sa k nej pridala. Zatiaľ sa mi to nedarí a myslím, že to tak aj zostane," uzavrela Katka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
