na to, aby bez akéhokoľvek rizika odsúhlasili znenie memoranda o porozumení medzi VSŽ a U.S. Steel. Podľa tohto zoznamu totiž majú štátne firmy a Bank Austria pod kontrolou dohromady 52 % akcií VSŽ. Bank Austria pritom podľa našich informácií slúži iba ako obchodník, ktorý drží akcie klienta na svojom účte. Štátne firmy bez Bank Austria kontrolujú 28,8 % akcií VSŽ. Ak by chceli nadobudnúť viac ako 30 %, museli by zrejme vyhlásiť

verejný prísľub, po ktorom by akcie VSŽ stáli viac ako v súčasnosti. Aj bez toho sa však transfery s týmito akciami stali zdrojom obrovských ziskov pre niektoré špekulujúce spoločnosti. Jednoznačne medzi nimi vynikla spoločnosť Penta Group. Tá po nakúpení akcií začala zverejňovať svoje výhrady k ponuke U.S. Steel. Zároveň sa začala vyhrážať, že aj ak by boli prehlasovaní, súdne napadnú dohodu s U.S.Steel. Tento scenár už Penta Group uplatnila vo viacerých spoločnostiach, momentálne tým okrem iného blokuje privatizáciu Slovenskej poisťovne aj Investičnej a rozvojovej banky.

Štát, ktorého postup koordinovala ministerka privatizácie Mária Machová, sa rozhodol akceptovať ponuky Penta Group a cez spoločnosť Transpetrol kúpil od Penta Group takmer 8 % akcií po 289 korún. Na trhu sa v tom čase akcie VSŽ predávali po 130 korún a Penta Group prevažnú časť z nich kupovala za ceny

medzi 90 a 100 korunami za akciu. Na špekulácii s akciami tak Penta Group v priebehu niekoľkých týždňov zarobila viac ako 200 miliónov korún. Okrem tohto obchodu štát urobil ešte jeden obchod - cez

vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov nechal akcie VSŽ vrátiť tri zahraničné firmy, ktoré spolupracovali s rezešovskou akcionárskou skupinou. Vplyv A. Rezeša a s ním spriaznených firiem a ľudí tak klesol pod 8 %, po pripočítaní akcií odborárov

VSŽ klesol pod 19 %.

Autor: Dušan DEVÁN

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.