stehne, ramene, hrudníku a pleci, ako aj tržnozmliaždená rana na ľavom predkolení, to je sumár zranení, ktoré si pre nič za nič vyslúžil deviatak Pavol P. z Košíc. Ako k uvedeným zraneniam došlo, si Pavol, ktorý upadol do bezvedomia, vôbec nepamätá.
Svedkom nečakanej bitky brata bola však jeho sestra Michaela. "Okolo devätnástej hodiny sme sa vracali z cukrárne hotela Slovan domov. Na Fibichovej ulici v Košiciach blízko zastávky MHD sme sa rozlúčili s kamarátmi. Vtedy som si všimla prichádzať troch mladých mužov. Kráčali vedľa seba. . . Brat šiel popri mne, keď ho zrazu zozadu napadli. Jeden z trojice ho udrel baseballovou palicou a keď spadol na zem, bili ho ňou kade zasiahli. Začala som kričať o pomoc, volala som Róberta L., ktorý ešte nebol ďaleko. Pribehol spolu s Jánom G. a keď to útočníci videli, nasadli do auta a ušli," vypovedala pred senátom Okresného súdu Košice II svedkyňa. Zdôraznila, že svedkom incidentu, pri ktorom bol ťažko zranený jej brat, bola aj matka jedného z útočníkov: "Pýtala som sa jej, aká to je matka, keď sa len prizerá, ako jej syn s ďalšími dvoma bije môjho brata. Stála pri aute a povedala mi, aby som bola ticho, lebo dopadnem ako brat". Michaela nevedela presne uviesť, kto prvý napadol Pavla. Zdalo sa jej, že ho niekto zozadu stiahol na zem a potom ho všetci bili baseballovou palicou, ktorú si podávali. . .
Na trestnej lavici však včera sedel len jeden z nich, pretože ďalších dvoch sa polícii stotožniť nepodarilo. Prokurátor obžaloval 20-ročného stolára Juraja P. z trestných činov ublíženia na zdraví a výtržníctva, ktorých sa dopustil 2. januára tohto roku v spolupáchateľstve s dvojicou mužov, ktorých si objednal. Obžalovaný odmietol pred súdom vypovedať a tak predsedníčka senátu prečítala jeho výpoveď z prípravného konania. "Je pravda, že som napadol Pavla P., ale bol to omyl. Myslel som si, že je to Róbert L., ktorý mal nedorozumenie s mojou družkou. Ani jeho som nemal v úmysle fyzicky napadnúť, chcel som sa s ním len porozprávať," vyhováral sa pred súdom obžalovaný. Na otázku, kto boli jeho dvaja pomocníci, tvrdil, že išlo o neznámych mužov, ktorých si najal na autobusovej stanici, keď si kupoval cigarety. "Obával som sa násilia, potreboval som ich ako ochranu, preto som im sľúbil 500 korún, ak prídu so mnou, aby som sa mohol porozprávať s Róbertom L.," tvrdil Juraj. Zdôraznil pritom, že im nakoniec nedal nič, pretože o bitke palicou nebola žiadna reč. To, že bijú nepravého si vraj uvedomil až vtedy, keď Michaela, sestra chlapca, ktorého mlátili, volala na pomoc Róberta L.
"Nemohol sa pomýliť, pretože môj brat bol výrazne inak oblečený ako Róbert. Pavol mal modré rifle a bielo-modro-červenú bundu, zatiaľ čo Róbert mal tmavú bundu aj rifle. Tí dvaja majú okrem iného aj odlišné postavy. A že to nie je Róbert, musel obžalovaný vidieť aj vtedy, keď brat ležal na zemi, kde ho bili," dodala svedkyňa. Kamaráti, ktorí pribehli na miesto činu na jej volanie, si dobre obzreli len jedného z útočníkov. "Keď sme tam prišli, videli sme, že tí, čo Pavla P. zbili, nasadajú do auta. Obžalovaný sa však vrátil, hrozil nám, zaháňal sa na nás palicou," vypovedal Róbert L. On a takisto Michaela sa nechali počuť, že v pojednávacej sieni sedí muž, ktorý sa dosť podobá na jedného z dvojice nestotožnených útočníkov. Ukázali na neho i prstom s tým, že to má byť bratranec obžalovaného. Týmto vyhlásením sa súd nezaoberal, pretože svedkovia si boli istí "asi na 20 percent," že to môže byť jeden z útočníkov.
Ani po veľmi obsiahlom dokazovaní sa súdu nepodarilo zistiť skutočný motív konania obžalovaného. V pozadí incidentu bol tisíckorunový dlh, ktorý mala jeho družka voči sestre zbitého chlapca a jeho údajne násilné vymáhanie, ale aj konfliktné vzťahy s mamou, ktorú mala okradnúť. . . Do riešenia týchto problémov sa mal "zamontovať" Róbert L., ktorému to chcel obžalovaný svojským spôsobom vytmaviť. Toľko na okraj incidentu, ktorý podľa slov znalca, mohol skončiť aj tragédiou. "Pri väčšej intenzite krvácania nad tvrdú mozgovú plenu by mohlo dôjsť aj k smrti. V žiadnom prípade by sa to neobišlo bez operácie," povedal súdny znalec. Pavol sa zo zranení sice vystrábil v priebehu jedného mesiaca, ale to, či mu nezostanú trvalé následky, to ukáže čas. . .
Lavice určené pre verejnosť boli v súdnej sieni obsadené do posledného miesta. Študenti jedného z košických gymnázií sa prišli pozrieť, ako končia ich rovesníci, čo sa nevedia zmestiť do vlastnej kože. Aj oni si spolu s obžalovaným vypočuli rozsudok: 2 roky odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov. Mimochodom, je to najdlhšia možná skúšobná doba, akú dovoľuje uložiť náš zákon.
Juraj P., ktorého súd uznal vinným presne podľa obžaloby, teda z trestných činov ublíženia na zdraví a výtržníctva, bol s verdiktom spokojný a vzdal sa práva podať odvolanie. Na okamžité prepustenie z vyšetrovacej väzby, v ktorej strávil vyše 4 mesiace, sa však tešil predčasne. Prokurátorka sa totiž proti rozsudku odvolala a proti jeho prepusteniu z väzby podala sťažnosť.
Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
