liečila dva týždne a prípad rieši polícia. Šiestak inej školy si vybral ako predmet šikany svojho rovnako starého spolužiaka, pričom si neváhal "otvoriť ústa" ani na jeho matku. Prípad zašiel tak ďaleko, že tá je dokonca odhodlaná obstarať svojmu synovi ochranku, s ktorou by do školy chodil. Na tej istej škole už tiež zaznamenali útok na učiteľku zo strany žiaka, o ktorého sa už takisto zaujíma polícia. Alebo štvrták ďalšej ZŠ-ky, ktorý už niekoľkokrát prepadol, šikanoval dokonca celú triedu. Možno ide o planý poplach, ale prípady agresívneho správania zo strany detí sa nepočúvajú dobre. Predmetom nášho zamyslenia, sú najmä základné školy, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na výchove detí. Obdobie, v akom sa sem žiaci dostávajú, je snáď najtvárnejšie v ich živote, kedy si dieťa začína uvedomovať samo seba a v prostredí svojej triedy za asistencie pedagógov sa dostáva do najkritickejšieho veku - puberty. Boli tu takéto prípady už od nepamäti, len sa o nich jednoducho nehovorilo? Alebo môžeme hovoriť o akejsi stúpajúcej tendencii, ktorá by nás mala vystríhať? To sme sa už opýtali PhDr. Anny Rackovej, vedúcej odboru školstva Okresného úradu Košice I, ktorá nám svoje informácie poskytla na základe výpovedí riaditeľov jednotlivých škôl v tomto okrese.
Slovo odborníka...
"V zásade sa dá povedať, že nárast agresívneho správania u detí základných škôl je, ale v skrytej podobe. Jednoducho sa takéto neriešené prípady množia a naraz ktorýsi "vyskočí" na povrch," začala na úvod pani Racková.
"Najčastejšie prípady neprimeraného chovania sa zaznamenali vo forme žiak proti žiakovi. Išlo tu o nadávky a bitky, slovné napadnutia sa však vyskytli aj medzi žiakom a učiteľom. Ďalej šlo o odmietanie spolupráce zo strany žiaka k učiteľovi, vyskytlo sa aj fyzické napadnutie, ale nie vo veľkom rozsahu," dokončila. Časť riaditeľov uviedla, že necíti stúpajúcu tendenciu čo do agresívnych prejavov detí, ale v porovnaní s niekoľkými rokmi dozadu sa o náraste dá hovoriť. Druhá časť riaditeľov zhoršenie tohto stavu jednoznačne potvrdila.
"Ak sa už prípad neprimeraného správania na škole vyskytne, je nevyhnutná spolupráca s rodičmi, čo je po našich skúsenostiach najväčší problém," informovala nás ďalej Anna Racková.
"Komunikácia s rodinou v mnohých prípadoch viazne, k adekvátnej náprave a predchádzaniu ďalších podobných prípadov tak nemôže dôjsť. Sú to práve rodičia, ktorí majú na dieťa najväčší vplyv a oni dávajú súhlas k ďalším opatreniam, ktoré škola podnikne."
Zaujímalo nás akými spôsobmi sa takéto prípady najčastejšie riešia.
"Škola rodičom najčastejšie navrhne pohovor ich dieťaťa so psychológom, ktorý analyzuje dôvody neprimeraného správania žiaka. V krajných prípadoch, ak ide o závažné priestupky, požiada sa o spoluprácu psychiater. Na takéto vyšetrenie je však nutný súhlas rodiča. Škola môže využiť aj výchovné postihy, ktoré však problém mnohokrát neriešia, preto by nemali byť prvoradé," informovala nás vedúca odboru školstva. Takéto postihy sú už poniektorým dôverne známe, ide buď o pokarhanie riaditeľa či zníženú známku z chovania atď. Každú situáciu by mala zvlášť posudzovať výchovná komisia na škole, ktorá môže problém pomôcť účinne riešiť. Keďže školská dochádzka na základnej škole je zo zákona povinná, škola nemá právo žiaka jednoducho vylúčiť alebo preradiť. Ak žiak svojim chovaním vážne ohrozuje spolužiakov či učiteľov, má škola právo udeliť mu individuálnu formu štúdia. V krajnom prípade aj na návrh psychológa či psychiatra sa môže uvažovať o umiestnení do špeciálneho nápravnovýchovného zariadenia, s možnosťou opätovného návratu na školu.
"Najdôležitejšia je však prevencia," doplnila PhDr. Racková.
"Škola preberá zodpovednosť nielen za vzdelanie, ale i výchovu. Preto by učiteľ mal riešiť už prvé náznaky problémov okamžite, nečakať, kým sa situácia vyhrotí. Treba si deti všímať, ich správanie, vzťahy. V prípade potreby má každá škola k dispozícii výchovného poradcu. Takéto otázky si učitelia môžu z deťmi rozobrať aj v rámci triednických hodín, občianskej výchovy, etiky či náboženstva, veď na to sú aj tieto predmety určené. Výbornou prevenciou sú rôzne záujmové krúžky, ktoré deti zamestnávajú a usmerňujú lepším smerom," dokončila. Ako na záver prizvukovala, vo výchovnom procese by mal neustále fungovať trojuholník žiak škola rodič, sú to však práve rodičia, ktorí v drvivej väčšine v takýchto prípadoch nespolupracujú, čím sa sťažuje riešenie problému, ktorý sa tým dostáva do slepej uličky.
...čo na to psychológ?
"Vnímanie agresívneho správania je u každého odlišné. Niekto označí za agresívne správanie už výsmech či urážky, niekto si ho uvedomí, až keď sa vyhrotí do fyzického násilia," vysvetlila nám psychologička Pedagogicko-psychologickej poradne pre stredné školy v Košiciach Mgr. Martina Gibalová a pokračovala:
"V psychológii sa agresívne správanie popisuje ako špecifická forma správania človeka. Je to správanie, ktoré škodí nejakému inému človeku, či už bezprostredne, teda telesným ublížením, alebo sprostredkovane vo forme duševného príkoria."
Ako sme sa ďalej dozvedeli, pojmy agresia a agresivita označujú určité formy a prejavy správania, ktorých cieľom je riešiť útokom situácie, ktoré človeka ohrozujú. Taktiež vedie k odstráneniu zdrojov nepríjemných pocitov a prekážok na ceste k uspokojeniu potrieb. Agresivita je prakticky stále prítomná v našich vzťahoch v rôznej forme a intenzite. Dôvody, ktoré vedú deti k agresívnemu správaniu sú rôzne. Dôležitý je predovšetkým vzťah rodičov k dieťaťu a celková atmosféra v rodine. Agresívnym reakciám sa dieťa môže naučiť napríklad v domácom prostredí, ktoré je citovo chladné, agresívne. Alebo tiež ak je dieťa rodičmi odmietané a chýba medzi nimi dostatočná komunikácia.
"Často sa stáva, že dieťa získa pozornosť rodičov len vtedy, keď spraví niečo zlé. Dieťa sa tak naučí, že rodičia sa mu venujú a všimnú si ho len vtedy, ak sa správa neprimerane. A tak sa začne takto správať. Môžeme teda povedať, že pre toto dieťa platí, že je lepšie byť zlým ako nikým," pokračovala Mgr. Gibalová a ako dodala, dôvodom k agresívnemu správaniu dieťaťa môžu byť aj pocity strachu, neistoty či úzkosti. Môžu to byť ale aj nadmerné požiadavky rodičov na dieťa, na ktoré ono nie je psychicky a fyzicky pripravené.
"Dieťa si takto môže získavať pozornosť nielen doma, ale aj v škole," dokončila. Zaujímalo nás teda, ako sa má pedagóg zachovať, keď vie, že má v triede dieťa, ktoré si vynucuje pozornosť takýmto spôsobom.
"V každom prípade by sa mala pozornosť zamerať na to dobré, čo dieťa robí. Všímať si jeho správanie a už aj pri najmenšom náznaku pozitívnej reakcie ho pochváliť. Hoci je celkový efekt jeho správania negatívny, pochváliť a vyzdvihnúť aspoň dobrý úmysel. Na druhej strane, keď nemusí, nemal by si všímať negatívne správanie. Dá tak žiakovi najavo, že toto neprimerané správanie nie je atraktívne a pozornosť si tým nevynúti. Ak je toto správanie bez odozvy, má väčšiu tendenciu zaniknúť," dozvedeli sme sa. Fyzický trest zo strany dospelého je tiež len formou agresívneho správania, nie je teda vhodný. Vtedy je najlepšie veci riešiť rozhovorom. Treba tiež dbať na to, aby bolo dieťa za každý priestupok rovnako potrestané. Ak za ten istý prečin raz trest dostane a raz nie, opäť to môže viesť k neprimeranému správaniu. V mnohých rodinách sa však dieťaťu začnú venovať až vtedy, keď sa vyskytnú problémy.
Dieťa je teda vo svojom správaní ovplyvňované nielen rodinným prostredím, ale aj tým, čo sa deje okolo neho. Značný vplyv na jeho konanie majú aj médiá. V nich sprostredkovane vníma krutosť, násilie, agresívne správanie. Spomeňme si napríklad rozprávku Tom a Jerry, na ktorej deti vyrastajú. Majú tam možnosť pozerať sa na násilie, ale bez bolesti. Pri kreslených obrázkoch, kedy napríklad Jerry bije Toma panvicou po hlave, si dieťa nie vždy za úderom predstaví bolesť. S pocitom, že je to len hra, často v reále ublíži bez zlého úmyslu," vysvetlila nám Mgr. Gibalová. Sledovaním násilia na obrazovke sa agresívne správanie môže posilniť, znižuje sa empatia, dokonca i ochota pomôcť obetiam násilia. Vedie tiež k napodobňovaniu televíznych hrdinov s agresívnym správaním. Čím viac sa agresívne správanie toleruje, tým viac to môže negatívne ovplyvniť vývin dieťaťa.
Čo dodať na záver? Deti sa svojim správaním snažia len prispôsobiť svetu, ktorý im vytvárajú dospelí. Ich reakcie naň by nám snáď mali niečo napovedať. Hovorí sa, že deti sú naša budúcnosť. Bez minulosti však budúcna nieto. Kto z nás sa však bude zodpovedať za minulosť detí, ktoré sme odsúdili prívlastkom "problémové"?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
