volala domov a rozprávala sa so svojou matkou. Po tomto telefonáte sa manželka zobrala a bez slovka vysvetlenia uprostred noci z domu odišla. Ja som pracoval ako opravár poľnohospodárskych strojov aj buldozerista, ale okrem toho som v bloku, kde sme bývali, robil aj domovníka. Hovorím to preto, lebo na druhý deň ráno som manželku našiel spať v práčovni. Na moje otázky, kde bola a s kým, jednoducho neodpovedala. To bol len začiatok, lebo to, že podobným spôsobom odišla z domu, sa zopakovalo viackrát," priblížil súdu situáciu, ktorá mala byť príčinou nedorozumení medzi ním a manželkou, Michal D.

V priebehu uplynulých dvoch dní stál tento Michalovčan, inak otec dcéry a dvoch synov, pred trestným senátom Krajského súdu v Košiciach. Prokurátor ho obžaloval z trestného činu pokusu vraždy, ktorého sa mal dopustiť v auguste lanského roka na svojej manželke. "V posledných rokoch sme mali s manželom nezhody. Bil ma, bol z toho aj súd a vtedy sa mi vyhrážal, že ak nestiahnem svoju výpoveď, tak ma zaškrtí. Mala som obavy, preto som si našla podnájom a odišla som preč z bytu. Deti som navštevovala len pred bytovkou, občas som im urobila nákup. Vlani, 11. augusta, mi však zobral moju výplatu, ktorá chodila na jeho účet. Išla som za ním, aby mi dal peniaze. Vtedy mi povedal, že ešte stále ku mne niečo cíti, aby som sa vrátila. Ja som to odmietla. Nakoniec mi dal tisíc korún a ja som odišla," vypovedala v prípravnom konaní Helena D. Z jej výpovede však vyplynulo, že ju Michal na druhý deň ráno vyhľadal a povedal jej, že ich mladší syn Štefan je chorý a že za ňou plače. Chcela sa presvedčiť, čo je so synom, preto šla do bytu. . .

"Števo sedel za stolom a na moju otázku, či je chorý, odpovedal, že nie. Išla som do obývačky, keď mi manžel zozadu hodil na krk povraz a poriadne ho pritiahol. Bolo to také nečakané, že som nemala čas ani len strčiť ruku pod slučku, aby som sa mohla brániť. Keď som chrčala, myslím, že trošku povraz povolil, lebo som zakričala na syna. Potom som upadla do bezvedomia. . . Keď som sa prebrala a snažila vstať, pribehol ku mne a povedal: ´Kurvo, ty žiješ?´ Chytil ma rukami okolo hrdla a škrtil. . . Snažila som sa mu ich odtiahnuť, ale nedarilo sa mi to, zvieral ma nimi, akoby do rúk dostal kŕč. Kľačala som a pritom som stále mykala hlavou, aby ma prestal škrtiť. Syn na neho kričal, ale keď videl, že neprestáva, utekal po suseda. Ten ma potom od neho oslobodil, ale tiež mal čo robiť, kým ho odo mňa odtiahol," opísala boj o svoj život, Helena D. Z bytu ušla bosá a podľa jej verzie, ju mal manžel ešte aj potom prenasledovať s motúzom v ruke. . . Na pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať.

"Nehovorí pravdu, lebo to tak nebolo. Šiel som za ňou, aby prišla domov, že syn je chorý. A to preto, že mi ho bolo ľúto, lebo v noci plakal a kričal zo sna na mamu. Trápilo ma to, nevedel som spať," zareagoval obžalovaný. Priznal, že to už doma nevydržal a okolo druhej odišiel z domu. Šiel do pohostinstva, kde vypil zo päť pív a ráno šiel za Helenou. Nástojil, aby sa so Števom aspoň porozprávala. "Prišla, ale keď zistila, že nie je chorý, viac sa už o neho nezaujímala. Išla do obývačky, že si zoberie svoje veci. Rozčúlilo ma, že Števa ani len nepohladila, akoby bol vzduch. Šiel som za ňou, že ju zbijem. Sám neviem ako, ale zobral som do ruky červený motúz a začal som ju ním zozadu od chrbta škrtiť. Obidvaja sme pritom stáli, keď začala chrčať, oprela sa o gauč a ja som ju tam nechal. O čosi neskôr, keď som videl, že vstáva, som ju chytil rukami pod krk a triasol som ňou. Pýtal som sa jej, či sa vráti k deťom. . . Potom prišiel sused, ktorý ma od nej odtiahol tak, že som spadol na zadok. Povedal som mu, aby sa do toho nemiešal," presviedčal senát obžalovaný. Tvrdil, že po zásahu suseda sa manželka zdvihla a z bytu odišla. On sa prezliekol a šiel von, kde čakal na policajtov, pretože nechcel, aby jeho 15 a 18-roční synovia videli, ako mu nasadia putá. . .

"Nechcel som ju zabiť, len potrestať, postrašiť, aby sa vrátila k deťom. Bol som zúfalý. Hnevalo ma, že mi zahýba, ale najmä to, že zatiaľ, čo ja so synmi musím žiť z trojtisícovej podpory, ona utráca svoje peniaze na pijatiku. Štyri týždne predtým, ako sa to stalo, zobrala výplatu a odišla na Šíravu. Celý mesiac jej nebolo, našla si tam chlapa, ku ktorému sa potom nasťahovala. Nešlo vôbec o podnájom, ako to tvrdila. Od kamarátov som vedel, že sa vláči so somrákmi a čavargošmi, ktorí žobrú, aby mali na čučo, " vysvetľoval obžalovaný.

Jeho dvaja synovia, podobne ako ich matka, odmietli pred súdom vypovedať a tak dostal slovo sused, ktorého do bytu na Konečnej ulici v Michalovciach, zavolal Števo. "Keď som tam prišiel, manželka obžalovaného ležala na bruchu, on na nej kľačal a škrtil ju červeným motúzom. Snažil som sa ho odtiahnuť, ale nešlo to. Obžalovaný mi pritom povedal, že je to ich vec, aby som sa do toho nestaral. Odišiel som domov a zavolal som políciu aj záchranku. Nešli, preto som volal ešte raz. Asi po desiatich minútach prišiel opäť chlapec, aby som sa vrátil, že oco ešte vždy dusí mamu. Našiel som ich v tej istej polohe, pani D. mykala hlavou, na ústach mala krv. Rozčúlil som sa a tak sa mi podarilo obžalovaného od nej odtiahnuť. Ona chrčiac pomaly vstala a odišla z bytu," opísal dianie v susedovom byte Miroslav K. Dodal tiež, že vtedy mu obžalovaný povedal, aby volal políciu… Podľa názoru tohto svedka, Michal svoju manželku nechcel zabiť. Ak by ju chcel usmrtiť, mal na to dosť času. Na otázku, ako manželia D. žili, povedal: "Obžalovaný si vypil, veď je chlap, ale i jeho manželka si ľúbila vypiť a biruje jak chlop. Aj teraz pije, žije s nejakým Dušanom na Straňanoch, kde ju vídať v pohostinstve. Chlapci, od kedy je ich otec vo väzbe, bývajú sami, robia diskotéky, chodia k nim Rómovia, je tam bordel, nevieme si s tým rady…"

Nie bez zaujímavosti je okrem iného skutočnosť, že pri zadržaní obžalovaného, sa v jeho moči objavili stopy po kokaíne. "Keď som sa to dozvedel, smial som sa. Nikdy v živote som nevidel žiadnu drogu, nepoznám ľudí, ktorí ju predávajú a ani na to nemám," vyhlásil Michal D. Faktom, ktorý sa doposiaľ nepodarilo ozrejmiť, je však skutočnosť, že po jeho zadržaní sa pri opakovaných odberoch našli v jeho krvi a moči stopy po kokaíne. Obžalovaný jeho požitie jednoznačne popiera. Keďže v čase spáchania trestného činu mal v krvi 2,38 až 2,57 promile alkoholu a množstvo požitej drogy nie je známe, závery znalcov nie sú jednoznačné. Zistili, že u obžalovaného ide o nevyrovnanú, vznetlivú osobnosť so sklonom k požívaniu alkoholu. Na otázku, či alkohol v kombinácii s kokaínom vystupňoval agresivtu obžalovaného, znalci odpovedali: "Za predpokladu, že kokaín užil, mohlo to zvýšiť jeho agresivitu."

Pojednávanie bolo pre neprítomnosť dvoch svedkov odročené na prvú polovicu júna.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.