Kiselom (na obr.) sme si sadli teda k spoločnému stolu priamo v hoteli Slovakia, kde pred odchodom do Senca mala naša reprezentácia zraz. Zišla sa, aby od soboty na majstrovstvách Európy bojovala predovšetkým o olympijské letenky.
"Snažíme sa pripraviť čo najlepšie. Každý z nás s napätím prežíva tieto chvíle plné očakávania. Nik totiž z tejto partie na tak významnom podujatí ešte neštartoval," zamyslel sa 23-ročný stredopoliar a dodal: "Ja som síce bol na svetovom šampionáte sedemnásťročných v Japonsku, kde sme skončili na piatom mieste, ale teraz je to iné. Sledovanejšie a ide o účasť na olympijských hrách."
Kajo prešiel všetkými mládežníckymi výbermi, začínal ešte v dresoch ČSFR, v nich hral na ME 16 v Turecku a napokon i v Japonsku. Na osemnástku dobré spomienky nemá. Bola už po rozdelení štátu slovenská, ale v kvalifikačnom zápase v Dánsku, ktorý naši chlapci vyhrali 3:1 mu zlomili nohu. Nemohol potom nastúpiť na záverečnom turnaji v Grécku, kde z jeho súčasných spoluhráčov v SR 21 boli Babnič a Sz. Németh, no zobrali ho s výpravou, lebo sa o postup zaslúžil veľkou mierou. Na blížiaci šampionát sa teda pochopiteľne teší:
"Čakám výbornú atmosféru a šťastný koniec. Budeme to mať ťažké. V prípade Talianov a Angličanov niet o čom hovoriť, sú to velikáni. Turci sa chystajú vstúpiť medzi nich. Nedávno to potvrdil Galatasaray. Postup by bol preto náš obrovský úspech. Aj Rumuni, Portugalci a Rusi majú svoj futbalový cveng. Neprehrali sme s nimi ani jeden zápas. Dodáva mi to vieru, že aj v tak náročnej skupine uspejeme. Nemôžeme sa však nechať učičíkať predchádzajúcimi výsledkami, lebo aj naši partneri na šampionáte prešli cez silných súperov a z tohto hľadiska budú kvalitou o nejaký stupienok vyššie. Želali sme si, aby sme hrali v Dúbravke. Tam sme mali ozajstné domáce prostredie, bol tam štadión, ktorý sme považovali za nedobytný hrad. Všetko sme tam dôverne poznali, vládlo tam rodinné prostredie. Nedá sa nič robiť, musíme rešpektovať vôľu UEFA. A napokon, aj na Pasienkoch budeme doma, veď najviac hráčov v reprezentácii je z Interu."
Kisel junior už v kariére futbalistu predbehol otca, tiež Karola. Ten to najvyššie dotiahol do druhej ligy, no synovi praje, aby svoju úspešnosť ešte viac zvyšoval. Mladý slovenský reprezentant jeho lásku chápe: "Môj otec je fantastický, hoci ho nie vždy dostatočne vedia iní oceniť. Má veľkú zásluhu na tom, že som sa vo futbale presadil. Priviedol ma k nemu, chodil so mnou odmala na ihrisko, počas mojej hráčskej púte mi dával vždy skvelé rady. Veľa sa rozprávame o futbale, ešte vždy mi má čo povedať."
Prečo nie, veď K. Kisel senior má okrem právnického diplomu aj futbalový trénera I. triedy. Známe sú jeho pôsobenia v superligových celkoch Rimavskej Soboty a Bardejova. Len syn sa mu akosi vzdiaľuje. Nie citovo, ale kilometrami. Po likvidácii košickej Lokomotívy, v ktorej od prípravky vyrastal, odišiel do Trenčína a od začiatku tohto roka je v pražskom Bohemianse.
"Spoznal som nové prostredie, iný štýl hry a určite lepšiu najvyššiu súťaž, než je na Slovensku. Udomácniť sa v Prahe nebol žiaden problém. Sme tam spolu s priateľkou Evkou Karabinošovou, bývalou košickou hádzanárkou. Škoda, že Bohemka skončila až siedma, nakoľko sme boli často štvrtí. Až v závere nás tesne predbehli iné mužstvá. V klube sú napriek tomu všetci spokojní, veď na nováčika je aj také umiestnenie výborné."
Zo Slovenska nám odišiel ďalší talentovaný futbalista. V Trenčíne hral pol roka bez platnej zmluvy, nuž bol rád, že ju dostal inde. Zaráža len fakt, že si ho nevšimli jeho "rodáci" v košickom 1. FC, vo veľkom Slovane, alebo v Trnave. Nik neprišiel s ponukou, aj keď veľmi rád by zostal pod tými Tatrami, kde sme spolu rozprávali, no najradšej vo svojich Košiciach a tam na svojom futbalovom rodisku v Čermeli. Súci mládenci nám utekajú za hranice a Mars superliga je taká, aká je. Všelijaká, len nie lákavá pre fanúšika.
Lúčili sme sa, lebo pripravený autobus už čakal iba na neho, aby s ekipou sympatických dvadsaťjednotkárov odišiel relaxovať do Popradu. Stihol povedať: "Držte nám palce, za Slovensko zabojujeme."
Budeme, Kajo, nech prídu akékoľvek výsledky. Našu úctu si všetci získate, ak na trávniku Interu stále necháte svoje srdce.
A možno aj ten dážď padal pre šťastie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
