Modusu. Zakrátko patril ku kmeňovým členom a vedel okolo seba sústrediť osobnosti ako Mira Žbirku, Mariku Gombitovú, alebo Laca Lučeniča. V tom čase sa Modus stal doslova chrličom hitoviek. Vyvrcholením bola platňa Balíček snov s náladovými pesničkami a textami Kamila Peteraja. Udalosťou bol aj album 99 zápaliek, ktorý vyšiel v roku 1981. Po havárii Mariky Gombitovej sa málokto zmieril s tým, že namiesto jej zvonivého sopránu bude spievať iná speváčka. Istý čas to bola Ivona Novotná. Nikdy však neprekonala zašlé výslnie kapely. Po rozpade sa Janko Lehotský načas odmlčal. Podieľal sa zväčša iba na producentských projektoch a hudbe pre televízne inscenácie. V roku 1993 vstúpil do siene slávy slovenskej hudobnej akadémie. Po dlhej prestávke prišiel sólový album Čiernobiely svet a po štyroch rokoch novinka s príznačným názvom Prví a poslední.

O novom albume, ale aj inom sme sa porozprávali s Jankom Lehotským. Preklenúť rannú únavu nám, lepšie ako káva, pomohli murári, neúnavne búšiaci do steny susednej miestnosti.

Vypočula som si tých 11 pesničiek na texty básnika Jožka Urbana jedným dychom.

- Zavše hudba nepotrebuje významový text. Väčšinou takú ľahkú rovinu majú anglické hity, kde nejde o nič. Ba niekedy sa stane, že keď prespievaš do slovenčiny pracovnú pseudoanglickú, presnejšie ‚bušmenskú' verziu celé čaro odrazu odíde. Vždy som spolupracoval s autormi, ktorých text pôsobivo a s istotou zasahoval poslucháča. Tvorbu Jožka Urbana som sledoval už dávnejšie. Prispel aj k môjmu predošlému albumu. Svojským ovzduším a pohľadom na veci jeho texty padnú k mojej hudbe ako uliate.

Aký má byť medzi nimi pomer?

- Usilujem sa o symbiózu textu a hudby. Pol na pol. Hovorím tak preto, lebo mojim vzorom je Ray Charles. Ten presne vie, čo robí ľavá a čo pravá ruka. Je úžasné sledovať, ako spieva na polovicu. Nikdy nekričí. Klavír mu zbytočne nebzučí. Ide o nádhernú tripartitu skvelého hudobníka. Rovnako o to v živote vždy šlo aj mne. Jožkovi Urbanovi vďačím, že som sa posunul o čosi dopredu. Do roviny, kde som sa stotožnil s jeho výpoveďami.

Ako vznikali texty?

- Podaktoré sme si naordinovali. A niektorými ma Jožo Urban milo prekvapil. Išlo nám obom o pravdivosť jazyka.

Napríklad v piesni Dohráme to za vás spievate, ako sa rúca starý svet. Počuť v nej odstup a nadhľad poznamenaný skúsenosťami zrelého muža.

- Fajn postreh. Som rád. Jednoducho, je mojou pocitovou úlohou zaujať človeka niečím ľudským. Domáckym. Aby sa hudba mohla hrať čo i len s klavírom. Nikdy som nerobil zložité aranžmány. Hoci niekedy dobré aranžmán dokáže potiahnuť melódiu, alebo naopak. Pritom melódia nemusí byť zložitá.

Zvuk ste obohatili mnohými, pre vás netypickými nástrojmi. Čo tie harmonikové sóla Ericha Boboša Procházku?

- Skvelý bluesman! Mal tam síce iba jedinú parketu, ale to si pesnička Krížom krážom priam vyžadovala. Pokojne by sa mohla hrať ako melódia k filmu. Je to celkom zaujímavá téma. Taká ‚stieračová'. Sedíš v aute, prší, voda steká po oblokoch. Vtedy je najlepšie počúvať. Odporúčam.

Niekde zaznie aj trúbka vášho brata Juraja Lehotského, ktorý spolupracuje s viacerými významnými orchestrami.

- Konečne sme si na seba našli čas! Pomohol mi spolu so saxofonistom Karolom Lagom. Ten so mnou hral aj na predchádzajúcom albume Čiernobiely svet.

Hrali ste vôbec niekedy spolu? Myslím s bratom?

- Kedysi. Vystúpenia klavír-trúbka mali úžasný ohlas. Nielen tým, že sme bratia, ale skutočne nám to dobre znelo. Boli sme však, žiaľ, obaja zaneprázdnení. Teraz sme o čosi starší, máme na seba času viac. Zahráme si na takých podujatiach, ktoré si to atmosfericky vyžadujú. Aspoň sa znovu sa zblížime.

Fotky v booklete robil Juraj Lehotský...

- Môj syn.

Zmiatlo ma to.

- Myslel som si, že brat nebude mať dieťa. Napokon sa mu narodil skôr ako mne talentovaný syn a dostal meno Ján. Má 17 rokov a zhodou okolností hral so mnou na benefičnom koncerte pre Jožka Urbana.. Ešte študuje. Na najbližšom albume sa objaví aj on. Určite. Ten chalan už teraz dozrel na výborného basgitaristu. Takže preto mám syna, ktorý sa volá Juraj. Každého to mýli.

Fotograf?

- Študuje piaty rok na VŠMU dokumentárnu réžiu. Má šťastie, že sa dostal do ročníka Dušana Hanáka. Dosiahol celkom zaujímavé úspechy. Keď ho už pretriasame, tak spolu s Markom Kubešom nakrútili aj videoklip k úvodnej pesničke Nepokoj. Urobili ho veľmi poctivo, ba na 35 mm film. Pripravovali sa pol roka. Najprv vznikol krásny obrazový scenár. Sú to pedanti. Ja sa tam objavím iba na 13 sekúnd. Som rád, že len toľko, lebo na starej bratislavskej plavárni v Grösslingu bola veľká zima. Krútili sme totiž vo februári.

V rovnakom bazéne vznikol klip I. M. T. Smile.

- Keďže sme krútili skôr, moji chlapci im to tam aspoň vyčistili. Sme radi, že sme pomohli úspešnej mladej formácii. Takže chlapci Táslerovej generácie pomohli na svetlo božie klipu I. M. T.

Čo Modus? Nechali ste sa počuť, že možno obnovíte spoluprácu.

- Je to zatiaľ iba v návrhoch. Zaumienil som si to minulého roku. Začal som nad tým uvažovať, že by sme si mohli zahrať opäť spolu. Všetko je otvorené. Nikto sa zatiaľ na nič predbežne neteší. Aj keď je veľa vecí pripravených. Všetko závisí od Mariky Gombitovej. Zatiaľ sa nerozhodla.

Po odchode Mariky Gombitovej ste spolupracovali s mladou speváčkou Ivonou Novotnou. Kam sa podela?

- Vydala sa do Prahy.

Preto vznikla pesnička Vydatá v Prahe?

- Možno. Jožko Urban ma textom prekvapil, lebo myslel na moju dcéru Emu. Založila si rodinu v Čechách. Je členkou činohry divadla v Ústí nad Labem. Inak žije v Prahe, mám tam aj vnučku. Teším sa.

Pomohli ste na svet viacerým talentom. V Čiernobielom svete si zaspievala Monika Hilmerová a Gabika Škrabáková. Na vašej najnovšej platni sa na dvoch pesničkách podieľala mladučká Michalela Palová.

- Šikovné dievča. Pochádza z východu. Je Michalovčanka. Odporučil mi ju môj americký priateľ Ron, ktorý žije v Bratislave a robí mi texty anglickej verzie. Je to taký univerzálny človek. Pôvodne herec, teraz podnikateľ a kúzelník a neviem čo ešte. Dal mi kazetu s Michaelinou nahrávku. A poprosil ma, nech ju vyskúšam. Pôvodne som si myslel, že na každom z mojich albumov bude hosťovať niekto z Modusu. Chcel som Mariku Gombitovú. Pokiaľ by tam nebola, nemalo by to význam. Nakoniec som vsadil na úplne neznámu osobu. A teším sa, že som mal šťastnú ruku. Mimochodom, odtiaľto vzišlo množstvo dobrých hudobníkov. Dokonca viem, že nejaká tamojšia skupina nahrala remake našej skladby Úsmev. Urobilo mi to radosť.

Spomínali ste anglickú verziu textov. Chystáte azda prienik von?

- Isteže. Máme nasnímanú aj anglickú verziu videoklipu. Možno sa objaví na MTV. Pilotný anglický singel má štyri pesničky. Dve s textami Danice Ruppeldtovej.

V Bratislave krstil vaše CD Juraj Kukura. Aký je váš vzťah?

- Sme priatelia. Pred rokom som mu hral úvodnú pesničku Posledných a prvých, volá sa Nepokoj. Bol z nej taký nadšený, že keď som dohral, postavil som sa a zle upevnený klavír, zložený z dvoch kusov, sa mu poskladal rovno k nohám. Chcel som však byť spravodlivý k ostatným priateľom, a preto som voľbu krstného otca nechal na osud. Zhodou okolností žreb padol práve na Juraja Kukuru.

Uvidíme aj koncertnú verziu najnovšej platne?

- Samozrejme.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.