je "byť iný" obzvlášť dôležité. Iný - lepší ako ostatní. Stať sa obrazne povedané fialovým v stáde strakatých nie je jednoduché. Chce to značnú dávku odvahy a pevné odhodlanie. To všetko nechýba štyrom študentom medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ), ktorí už niekoľko rokov pracujú na tom, aby boli "iní". Piataci Peter Baláž, Stanislav Jackanin, Peter Jakubík a štvrták Ivan Matia ml. trávia nezanedbateľnú časť svojho voľného času v Ústave histológie a embryológie LF UPJŠ, kde sa už tretí rok venujú experimemtálnej chirurgii.
Chodiť do školy im nestačilo
"Hneď po prvom ročníku sme Stano a ja začali robiť na úrazovej chirurgii ako ošetrovatelia. Chceli sme čosi viac ako len chodiť na prednášky a cvičenia. Po roku sa nám to ale zdalo málo a začali sme pomýšľať na vedeckú prácu. Vedeli sme, že to bude z oblasti chirurgie, a že by to mala byť téma, ktorá ešte nie je úplne prebádaná. Chirurgiu možno v študentských podmienkach robiť len na experimentálnom zvierati a na základe istých teoretických poznatkov. Inšpirovala ma kniha profesora Belka, s názvom Slezina, v ktorej popísal experiment na malých zvieratách týkajúci sa záchovných operácií sleziny. So Stanom sme sa rozhodli, že niečo podobné skúsime na väčších zvieratách, konkrétne na psoch ", popisuje začiatky Peter Baláž, ktorý je so Stanom tvorcom projektu. Ivan a Peter sa k nim pridali po roku.
Nápad bol na svete a po utíšení búrky mozgov prišla fáza realizácie.
"Najťažšie bolo začať. Rozmýšľali sme, že budeme operovať v garáži, ako odsávačku použijeme vysávač... Dnes sa nám to s odstupom času zdá byť smiešne. Jedného dňa sme išli okolo Ústavu histológie a embryológie na Alžbetinej a cez pootvorené okno sme videli niečo ako operačnú sálu pre experimentálne zvieratá, na ktorom práve prebiehal zákrok. To mohla byť príležitosť pre nás. Oslovili sme docenta Mikuláša Pomfyho, terajšieho prednostu ústavu. Vyšiel nám v ústrety a my sme boli o krok ďalej od predstáv o garáži.", spomína na začiatky Stano.
Úspech chce vytrvalosť
"Prvý rok našej práce bol rokom, keď sme sa, často aj na základe vlasných omylov oboznamovali s tajomstvami chirurgie, chirurgickej techniky, anestézie a pooperačnej starostlivosti. S touto prácou sme na jar v roku 1998 vystúpili na fakultnom kole Švoč - ky (Študentská vedecko - odborná činnosť - pozn. red.), no neuspeli sme. Toto všetko však bolo základným kameňom druhého projektu, ktorý sme začali na jeseň 1998. Jeho názov bol Záchovné operácie sleziny po jej traumatickom poškodení. Opodstatnenosť projektu si môžme priblížiť modelovou situáciou. Pri autohavárii došlo k tupému poraneniu brucha a bola značne poškodená slezina. V minulosti prakticky vždy a v súčastnosti u nás veľmi často je tento orgán počas operácie odstránený. Jedným z negatívnych dôsledkov spomenutého zákroku sú aj zmeny v imunitnom systéme človeka, ktoré výrazne zvyšujú náchylnosť organizmu na infekcie. To môže v niektorých prípadoch zapríčiniť smrť aj pri bežnej nákaze, popisuje náplň projektu Peťo B.
Ako sme sa dozvedeli chlapci získavajú zvieratá z Veterinárnej asanačnej služby pôsobiacej v našom meste. "Bola zriadená Univerzitou veterinárneho lekárstva. Pokrýva región Košice a okolie a jej úlohou je odchytávanie túlavých psov, ktoré sú potenciálnym zdrojom nákaz. Odchytené psy sú určitú dobu v karanténe a čaká sa, či sa nepríhlási ich majiteľ. Podmienky asanačnej služby nedovoľujú chovať takéto psy dlhodobo, preto sú po istej dobe utratené alebo sa poskytnú Ústavu histológie a embryológie LF UPJŠ, Univerzite veterinárneho lekárstva, Slovenskej akadémii vied. My pracujeme podľa Štrasbourgskej konvencie o manipulácii s experimentálnymi zvieratami, ktorá stanovuje zásady zaobchádzania s laboratórnymi zvieratami a je v súlade so smernicami krajín Európskej únie", vysvetľuje Ivan.
Druhý projekt kvarteta už neostal neocenený. Na jar 1999 sa stali víťazmi fakultného kola ŠVOČ. Postúpili do československého kola, ktoré sa konalo v novembri 1999 v Brne. V teoretickej sekcii získali tretie miesto. Ich štúdia bola jednou z 300 študentských prác, ktoré boli vybraté z vyše tisícky projektov z celého sveta na 10. celoeurópsku konferenciu v Berlíne v októbri 1999.
"V chirurgickej sekcii, kde sme vystúpili nás prekvapilo, že takmer nikto zo študentov sa nevenoval experimentálnej chirurgii. Väčšina prác popisovala prípady jednotlivých pacientov, alebo bola štatistického zamerania. Možno povedať, že prácu, v ktorej prakticky všetko od A po Z, vrátane chirurgických zákrokov, robia študenti sme prezentovali iba my," tvrdí Peter J.
Stáž v IKEM
Po úspechu na jar '99 oslovili chlapci vedenie Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) v Prahe. Je to stredisko svetovej úrovne, kde sa uskutočňujú náročné operácie, napr. transplantácie pečene, obličiek, pankreasu a práve tu prebehla pred niekoľkými rokmi prvá transplantácia srdca na území bývalého Československa. Mesačná stáž v IKEM bola obrovským zážitkom a zároveň inšpirovala štvoricu k ďalšiemu projektu "Experimentálne ovplyvnenie prezervačno - reperfúzne poškodenie pri transplantácii obličky".
Aj tohto roku zvíťazili vo fakultnom kole ŠVOČ a kvalifikovali sa do Československého kola, ktoré bude v novembri v Košiciach.
Žijú naplno
O tom, ako vyzerá bežných 24 hodín štvorice, nám porozprával Stano: "Ak práve nie je operačný deň stretávame sa na sále až večer okolo šiestej. Večerná toaleta, ako hovoríme v našom slangu, trvá dve až tri hodiny. Psov musíme nakŕmiť, vyvenčiť, vyčistiť im klietky. Zmeriame im teplotu, prípadne spravíme nejaké vyšetrenia. Ďalšie dve hodiny zaberú administratívne záležitosti ako vypisovanie kariet, objednávanie vyšetrení, ktoré neprebiehajú tu v ústave, ale v iných nemocniciach, prípadne v ústave patológie. To je bežný deň. Keď sa operuje sme tu o päť, šesť hodín dlhšie."
Prebdeté noci, zriekanie sa časti študentských zábaviek, učenie navyše... to všetko si vyžaduje ich práca. Pre mnohých nič lákavé, no pre týchto chlapcov zrejme pokušenie neodolateľné. Inak by sa asi nerozhodli pokračovať aj tento rok. Prečo?
"Baví nás to. Samozrejme, že niekedy sme nervózni a máme všetkého nad hlavu, ale úplne skončiť nás nikdy nenapadlo. Je pravda, že trochu flákame školu a prednášky, no inak sa to stíhať nedá. Na študentský život je menej času, ale ak sa bavíme, je to na sto percent", zhodujú sa Peťo B., Stano, Ivan, a Peťo J. ktorí nám priblížili svoj projekt. Priznávajú, že s červeným diplomom školu neskončia, no neľutujú. Oni so svojim projektom majú predsa k "fialovosti" bližšie.
P. S. Podrobnejšie informácie o práci Peťa, Stana, Ivana Petra môžete získať na ich webovej stránke: www.zone.sk/viamedica.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
