týždňom v Považskej Bystrici so zástupcami všetkých zainteresovaných tímov s výnimkou jediného - prešovského MHK Tatran... Aj tento fakt o čomsi svedčí, nevedno, koľko ľudí si však v Prešove uvedomuje, že situácia je skutočne vážna.
Keď sme sa snažili dopátrať po príčinách absencie Prešovčanov na schôdzi, kde sa už konkretizovali detaily súťaže, ktorá sa rozbehne v auguste, od prezidenta klubu Oskara Poliaka sme sa dozvedeli: "Pozvánku na stretnutie klubov dostali naši zástupcovia na konferencii SZH 13. mája spolu s inými materiálmi. Neboli však na to priamo upozornení a vlastne menším lapsusom sme sa o schôdzi jednoducho nedozvedeli a pozvánku sme nedostali včas... Ak by sme ju mali v rukách, určite by sme do Považskej Bystrice išli."
Situácia je však omnoho vážnejšou, než by ju robila zapotrošená pozvánka. Do konca mája totiž musí každý z účastníkov zaplatiť nenávratný súťažný vklad vo výške stotisíc českých korún a ani tieto peniaze dnes Tatran nemá. Navyše, na vstup do HIL sa žiadajú aj ďalšie garancie a predpokladaný rozpočet na sezónu je štyri až päť miliónov korún. O takýchto prostriedkoch dnes v prešovskej hádzanej nechyrovať. Chýbajú ľudia, ktorí by zháňali potrebných sponzorov, v samotnom regióne je nedostatok finančných zdrojov, napriek slovku "Mestský" v názve klubu sa stavia ku problémom pre Prešovčanov kultového športu macošsky aj samotné mesto. Hoci, napríklad, hala na Baštovej ulici je mestským majetkom, avšak stará sa o ňu výhradne nájomca - teda MHK Tatran.
Chybou možno je aj to, že ešte neprebehla transformácia klubu z občianskeho združenia na iný právny subjekt, ako je to dnes bežné. V klube chýbajú osobnosti, ktoré by dokázali pritiahnuť k nemu pozornosť sponzorov. V tejto súvislosti sa v kuloároch hovorí o tom, že takýmito osobnosťami by mohli byť Zdenko Velecký a Peter Biroš, dvaja bývalí prezidenti klubu z deväťdesiatych rokov. Avšak, ľudia, ktorí sa okolo hádzanej pohybujú, hovoria o prešovskej účasti v nej s čoraz väčšou skepsou. Zdá sa, že cesta ku obnoveniu tradície niekdajších slávnych zápasov Tatrana trebárs s pražskou Duklou, alebo Karvinou, je dnes poriadne zarúbaná a dní na jej spriechodnenie je zúfalo málo.
Nikto dnes nemôže stopercentne potvrdiť, čo bude v nasledujúcich dňoch, mesiacoch, v nastávajúcej sezóne. Funkcionári, tréneri, hráči, zamestnanci klubu
tápajú v začarovanom kruhu neistoty, narážajúc na neschopnosť rozbiť balvan ekonomických problémov. Akoby bol šport, lákajúci kedysi tisícky fanúšikov a robiaci Prešovu dobré meno po celej Európe, takmer každému ľahostajný. Pravdou síce je, že za tradíciu si dnes nikto nič nekúpi, ale aj ona má svoju váhu a môže byť dôležitým základným kameňom.
Ak by sa naplnili katastrofické scenáre neúčasti Tatrana Prešov v HIL, v nasledujúcej sezóne by hral pravdepodobne v dvanásťčlennej prvoligovej súťaži. Vôbec po prvýkrát v histórii nie v tej najvyššej, bez čo i len teoretickej možnosti získania medailovej priečky. Navyše, v prvej lige sa udržala prešovská rezerva, ktorú prakticky dotuje jej duša, podnikateľ a zároveň aj hráč Marián Mišek. Ťažko udržanú prvú ligu bude zrejme len veľmi ťažko ochotný pustiť k vode, lenže pravidlá súťaže dve mužstvá z jedného klubu nepovoľujú... Vcelku reálne by tak z béčka Tatrana mohol vzniknúť úplne nový, samostatný klub. Ale to už bude otázkou nasledujúcich dní, hádam najťažších v histórii prešovskej mužskej hádzanej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
