Svit nad Levicami 54:36 (33:15) a zaujal na stupni najúspešnejších basketbalových mužstiev za Pezinkom a Interom po roku znovu tretiu pozíciu.
Prvú radosť z úspechu zažili Sviťania už po základnej časti, keď skončili tretí. Tú druhú - najväčšiu mohli precítiť už v nedeľu v Leviciach. Hoci chceli rozhodnúť v sobotu v treťom zápase, po nedostatočne presvedčivom výkone cieľ nedosiahli. Siahali po ňom o deň neskôr, no ani po dvojnásobnom predĺžení radosť nebola na ich strane, pretože prehrali rozdielom štyroch bodov. Pod neúspech sa podpísali aj isté "dôvody", ktoré aj menej skúsený znalec basketbalu z dvoch údajov ľahko pochopí. V neprospech Svitu hovoria trestné hody 53/41 - 19/14 a fauly 22:39 a hoci v premenených trojkách boli výraznejší (12:3) prehre nezabránili. A tak Chemosviťanom hojivou náplasťou na skrivlivosť bola skutočnosť, že si prevzali medaily za búrlivých ovácií publika a výbuchov šampanského v domácom prostredí.
"V našom denníku sme už konštatovali, že zápasy Svitu s Levicami v sezóne skončili vždy úspešne pre domáce mužstvo. Túto tradíciu, tak ako si pred stredajším rozhodujúcim finále želal Sviťan Miloš Pažický, jeho zverenci neporušili. Takmer dušu "vypľuli" všetci aktéri v zápase a ich srdnatosť nemala konca kraja a názor, že Svit zažiaril v životnej forme, je plne oprávnený.
"Chlapci do puntíka naplnili moje slová. Perfektne bránili s plným nasadením, aké sme v lige často nevideli. To rozhodlo a nebolo pochýb od začiatku zápasu, že medaily zostanú doma. Pripomenul som chlapcom, aby dôsledne bránili, odstavovali hráčov súpera od lôpt a najmä pod oboma košmi doskakovali lopty. Potom snažiť sa o rýchle protiútoky a v prípade neúspechu disciplinovane rozohrať akciu. Teraz si chlapci desať dní oddýchnu, potom sa znova stretneme a uvidíme čo ďalej...," povedal s plnou radosťou o zápase domáci tréner.
Sviťania mali doslova raketový nástup. Keď v 7. minúte dal Levičan Laco prvý kôš, viedli domáci už 14:0. V nasedenom tempe ani chvíľu nepoľavili, doslova vyplnili celý priestor palubovky, súper bol často v pozícii štatistu, akoby na ihrisku hrali domáci medzi sebou. Aj preto konto hostí narastalo a v 17. minúte bol najvyšší rozdiel 28:7.
Ani po prestávke Svit nenechal nič na náhodu. Už v prvých piatich minútach, ktoré vyhral 12:4 natiahol skóre na 45:19. Potom akoby si uvedomil dostatočný náskok a hostia častejšie zakontrovali, aby aspoň čiastočne znížili nepriaznivý stav. Keby boli domáci hrali v plnom nasadení až do záverečnej sirény, mohlo byť víťazstvo aj trojciferné. Hrali však rozumne toľko, koľko bolo treba a konečný výsledok úplne presvedčil, že bronzová medaila prvým právom Svitu patrí.
Hostia doslova pod Tatrami zhoreli. Ich výkony v sezóne na svitskej palubovke boli oveľa presvedčivejšie, s väčšou vôľou a túžbou po víťazstve. Je pravdou, že v 15. minúte pre zranenie odišiel "špilmacher" Michálik, ten však okrem jednej trojky nezahral nič. Sklamali najväčšie opory Laco, Klein, Faith a keď k tomu pridáme, že najúspešnejší strelec Murko, ktorý nastúpil v druhom polčase, dal iba osem bodov, potom Levičania naozaj nemohli pomýšľať o víťazstve nad Svitom.
"Svit si plne zaslúžil víťazstvo a k úspechu mu blahoželám. Čakal som všeličo, ale taký priebeh hry naozaj nie. Je to pre mňa veľké prekvapenie. Doslova sme sklamali v útoku a hrali odovzdane. Naše výkony boli kŕčovité. Herný prejav v porovnaní s víkendom sa obrátil o 180 stupňov," uzavrel hodnotenie zápasu tréner hostí Pavol Soóš.
Náš jediný finálový zástupca z východného Slovenska Chemosvit Svit si po dobrom výkone počas celej sezóny vybojoval znovu po roku bronzovú medailu. A tak mu treba za úspešnú reprezentáciu našich krajov zablahoželať. Kapitánovi mužstva Znancovi a hráčom Bohunickému, Kmetonimu, Svitekovi, Liškovi, Zabavníkovi, Fapšovi, Kollárovi, Míčkovi, Pažickému ml., Vencelovi, Čičmancovi, Hrickovi i dlhšie zranenému Rezákovi. Uznanie patrí často sťaženej práci osamoteného trénera Miloša Pažického, realizačnému tímu i vedeniu klubu na čele s prezidentom Vladimírom Knižkom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
