ich prítomnosť v oblasti Karpát (dodnes žijú aj v Poľsku, Maďarsku a na Ukrajine) je doložená už od 15. storočia. V priebehu storočí si zachovali osobitosť v jazyku, zvykoch a v greckokatolíckom vierovyznaní.
Rusínčina bola u nás kodifikovaná až v roku 1995. Predchádzajúce pokusy znemožnila v 19. storočí maďarizácia, neskôr stalinizácia a po roku 1952 násilná ukrajinizácia, keď boli Rusíni úradným dekrétom vyhlásení za Ukrajincov. Rusínske školy sa premenovali na ukrajinské, postupne sa ukrajinizovala ich tlač a kultúrne inštitúcie. V roku 1950 sa odštartovala "akcia P", štátom podporovaná likvidácia gréckokatolíckej cirkvi a nútený prestup veriacich na pravoslávie. Až v roku 1968 sa čiastočne obnovila gréckokatolícka cirkev (oficiálne až v roku 1989) a mohol sa používať termín Rusín, ale len ako synonymum slova Ukrajinec.
Po novembri sa začal proces prebúdzania Rusínov. Začali sa otvorene dožadovať svojich ústavou zaručených práv.V roku 1991 mali prvýkrát možnosť pri sčítaní ľudu prihlásiť sa k rusínskej národnosti. Rusíni však ani po desiatich rokoch nie sú úplne spokojní. Hlavnou príčinou je to, že ich chybne spájajú s Ukrajincami. Odmietajú výraz Rusíni-Ukrajinci vo vysielaní, štatistikách, ale aj v názve Zväzu Rusínov-Ukrajincov na Slovensku, ktorý vznikol z pôvodného Kultúrneho zväz ukrajinských pracujúcich. "Napriek názvu je to proukrajinská organizácia. Vznikli z pôvodnej organizácie Ukrajincov, ktorá napomáhala totalitnému režimu zdecimovať to, čo bolo pre Rusínov charakteristické," uviedol Ján Lipinský zo Združenia inteligencie Rusínov Slovenska. "Je veľmi zlé, že vznikol národný hybrid Rusíni-Ukrajinci. Pri sčítaní ľudu v roku 1991 sa nikto k takejto hybridnej národnosti neprihlásil," povedal Štefan Ladižinský, predseda Rusínskej obrody.
Autor: hr
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
