niektoré veľké zviera. Pri troche šťastia však odhalíme, že krikľúňom je rosnička, malá zelená žabka nafukujúca balónovitý mechúrik na hrdielku.
Rosnička zelená je naša jediná žaba žijúca na stromoch a kríkoch. Na stromový spôsob života sa prispôsobila úpravou prstov, ktoré má na koncoch rozšírené do prísavných terčíkov. Prísavky jej umožňujú šplhať sa po hladkých kolmých plochách a udržať sa na šmykľavých povrchoch listov. Aj farbou tela sa prispôsobuje farbe okolitej zelene, takže nie je ľahké ju zbadať.
Rosnička však nie je pravým lesným živočíchom, vyhýba sa hlbokým aj ihličnatým lesom. Obýva riedke lužné lesy a háje, pobrežné kroviny, parky a záhrady, ako aj trstinové porasty. Živí sa drobným hmyzom a slimáčikmi, vychytá veľa škodlivých chrobákov nosáčikov, múch a mravcov, čím je užitočná. Stromy opúšťa v čase rozmnožovania, ktoré prebieha od apríla do júna. Vtedy sa rosničky z veľkej vzdialenosti sústreďujú k zásnubám pri vodách husto zarastených trávou a krovinami. Samčekovia sa z vody ozývajú hlasitým zborovým škrekotom. Pri vode sa rosničky zdržia aj istý čas po párení. Cez deň sa slnia na okolitých zárastoch, v noci zaliezajú koncertovať do vody.
Žubrienky sa menia na žabky počas leta. Vtedy sa zelené žabky vydávajú húfne na ďalekú nebezpečnú púť hľadať nové sídlisko. Iba malá časť z nich šťastlivo dorazí do cieľa.
Rosničky vycítia blížiaci sa silný dážď či búrku a zliezajú ukryť sa na zem. Naši predkovia poznali schopnosť rosničky predpovedať počasie a chovali ju v zajatí ako živý barometer. Rosničku umiestnili do veľkej fľaše s vloženým rebríčkom, po ktorom pri peknom počasí žabka vyliezala, pred zhoršením počasia zasadla na dno nádoby. Pretože rosničke nevedeli zabezpečiť dostatok potravy, táto v dôsledku podvýživy časom uhynula. Dnes rosničky na prorokovanie počasia neslúžia. Jednak sú chránené, jednak ich spoľahlivejšie nahradili televízne rosničky v meteorologickom spravodajstve.
Rosničky, takisto väčšina ďalších druhov obojživelníkov, u nás ubúdajú a na mnohých miestach vyhynuli. Ich existenciu ohrozuje hlavne odstraňovanie vodných plôch na ich rozmnožovanie. Deje sa to vysušovaním, zavážaním alebo znečistením vôd. Obojživelníky sú potom odkázané na jediné vhodné liahnisko v celom okolí. Jeho zničením časom dôjde k postupnému vymiznutiu druhu z danej oblasti. Tiež chemizácia poľnohospodárstva a lesníctva pôsobí zhubne na populácie mlokov a žiab. Látky používané na ochranu rastlín proti burinám a škodcom a priemyselné hnojivá sa dostávajú z miest pôvodného určenia do okolitého prostredia, pri dažďoch a jarnom topení snehu sú splachované do vôd. Tieto látky potom pôsobia buď priamo toxicky, alebo vyvolávajú nežiadúce genetické zmeny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
