iného. Ako nepriamo vyplýva z dokumentov Republikovej rady (RR), ktorá stolovala celú sobotu, "rekonštrukcia vlády" už zrazu nie je "nevyhnutná" a ani sa na nej "netrvá". Celkom priamo to potom vyplýva zo stanovísk protagonistov oboch súperiacich krídiel, ako ich prezentovali po rozpustení schôdze.
Napríklad pre jedného z najväčších priateľov rekonštrukcie, Ľubomíra Andrassyho, "táto otázka nie je v súčasnosti aktuálna, keďže ostatní partneri s ňou nevyslovili súhlas". A admirál Migaš by už dokonca ani "nevstúpil do tej istej rieky", ak by mu ešte raz prihrali možnosť hlasovať o odvolaní premiéra. Formálne to znamená ďalšiu neaktuálnosť uznesení Republikového výboru (RV), ktorý rekonštrukčnú agendu schválil a dve frakcie SDĽ potom s diametrálne rozdielnou razanciou uplatňovali.
Vľavo sa teda čosi vyjasnilo. Otázka znie, na aký čas, za akú cenu a prečo vlastne. Musí sa položiť, keďže všetko vyššie sa dá interpretovať nielen ako nedôvera línii RV, ale rovno aj ako ťažká politická porážka predsedu Migaša. Veď jeho manévre vyznievajú po tejto sobote už úplne nezmyselne a pre SDĽ, ktorá sa prejavmi svojho šéfa mediálne znemožňovala, veľmi kontraproduktívne. Ako debakel predsedu ale túto RR SDĽ zatiaľ nekomentujú ani jeho stranícki odporcovia.
Prirodzené vysvetlenie je, že RR SDĽ si jednoducho umyla ruky a prehodila zodpovednosť na grémium najvyššie - zjazd. Predsunutie jeho personálnej časti na začiatok júla je najdôležitejším a jednoznačnej pozitívnym výsledkom RR SDĽ. SDK, SMK aj SOP nielenže horia túžbou čím skôr vedieť, či v SDĽ budú mať koaličného partnera, alebo vnútornú opozíciu, ale majú na to aj sväté právo. Nehovoriac ani o možnosti opustenia koalície, ktorú síce v SDĽ otvorene nikto nepripúšťa, je však predmetom vnútorných diskusií.
Republiková rada teda spor nerozsúdila, iba odročila hlavné pojednávanie na najvyššiu inštanciu. Uznesenie, ktorým RR odporučila svojim poslancom "v prípade nepresadzovania priorít SDĽ navrhovať personálne zmeny na vládnych postoch", k ničomu deštruktívnemu už nezaväzuje. Je iba pokusom o vycúvanie z Migašových kreácií tak, že zároveň k reprízam akože zostáva zachovaný mandát.
Zovretie na koaličnom krku teda povolilo, nekončí však obdobie neistoty. V SDĽ "odštartovala kampaň na post predsedu strany" (Hrušovský). Taká je najbližšia prognóza, ktorú zďaleka nezdieľa iba podpredseda KDH. Spor o koalíciu, resp. formu pôsobenia v nej, bude ústrednou témou predvolebnej agitácie, v ktorej sa stretnú Jozef Migaš s Milanom Ftáčnikom. Je nesporné, že program a priority víťaza tohto duelu budú aj programom a prioritami pozjazdovej SDĽ.
Oficiálne zahlásená predsednícka kandidatúra ministra školstva znamená, že z krídla "reformistov" už žiadna iná nominácia nevzíde. Z hľadiska vyhliadok koalície je to však rozhodnutie povážlivé. Ftáčnik nie je extra lídrovský typ, v členskej základni je zafixovaný ako salónny intelektuál, akýsi "Weiss v bledosivom", odtrhnutý od života regiónov s tridsaťpercentnou nezamestnanosťou. Optikou jeho vnútrostraníckej pozície nie je jasné, či práve tento politik je najnádejnejším ašpirantom na detronizáciu radikalizujúceho sa a na všetko odhodlaného Migaša. Optimistom zostáva len dúfať, že stratégovia "reformného" krídla asi lepšie poznajú svoje domáce pomery. Možno nič vhodnejšieho ako Ftáčnik k dispozícii ani nebolo. Fakt je totiž ten, že typy ako Kanis (ktorý dlho uvažoval o "razantnejšom vstupe do straníckeho života") či Schmögnerová sú pre najširšie členstvo SDĽ úplne neprijateľné.
V princípe táto Republiková rada vyzerá na čosi ako polčasový hvizd. Končí šesť týždňov brušných tancov SDĽ a začína šesťonedieľka (do 8.júla) predvolebná. Našťastie už orientovanú dovnútra seba, takže si schuti vydýchneme. A najmä koalícia. Len aby to nebol výdych posledný - zjazd SDĽ sa rysuje byť skutočne parádnym vyvrcholením jarnej politickej sezóny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
