sa budú uchádzať o post predsedu strany. O novom vedení sa rozhodne 8. júla v Košiciach, kedy prebehne prvá časť zjazdu ľavičiarov.
Strana demokratickej ľavice sa momentálne nachádza v najvážnejšej kríze od svojho vzniku. Kým ešte tesne po parlamentných voľbách 1998 oscilovali jej preferencie na úrovni vyše 16 percent, presne o poldruha roka neskôr sa SDĽ pohybuje tesne nad hranicou päťpercentnej zvoliteľnosti do parlamentu. Strmhlavý pád ľavičiarov sa vážnejšie začal prejavovať najmä po minuloročnom oddchode ich najpopulárnejšieho politika Róberta Fica a aprílovom nepochopiteľnom hlasovaní Jozefa Migaša za odvolanie premiéra Dzurindu. Po tomto kroku predsedu parlamentu mimochodom slovenská koruna oslabila oproti euru o 1.50 Sk, čím J. Migaš výrazne "zatopil" celej našej zahranično-obchodnej bilancii... Nielen tento ekonomický dopad neteší ani podpredsedu SDĽ Petra Weissa. "Sme veľmi smutní z toho, že naše preferencie padli na historicky najnižšiu úroveň. Nie je to možné zdôvodniť len tým, že sme vo vláde, ktorá musí prijímať nepopulárne opatrenia. Súvisí to aj s neprofesionálnym štýlom komunikácie nášho vedenia s verejnosťou, ako aj s ostatnými koaličnými stranami."
Najmä stredo-pravicové vládne strany sa podľa neho neadekvátne správali k SDĽ, keď táto strana bola často ich najúhlavnejším nepriateľom. Aj preto si Weiss myslí, že už dávno dozrel čas, aby sa postupne a nie nejakými umelými fúziami začal formovať ľavicovo-stredový blok, ktorý by aspoň čiastočne vyvážil slovenskú politickú scénu. Na nej vystupujú až 4 strany ľudového typu ako HZDS, SDKÚ, KDH a SNS. To je vraj výzva pre ľavicu na to, aby sa posilnila a vytvorila spoločný blok za účasti SOP-SDSS-SDĽ, no bez Ficovho Smeru. "Som presvedčený, že Smer do žiadneho ľavicového bloku nepôjde. Programovo a politicky sa jeho prestavitelia odmietajú definovať. Reálnymi partnermi pre nás sú predovšetkým SOP a SDSS. Tieto subjekty majú zastúpenie aj v parlamente, a preto je potrebné s nimi zlepšiť vzájomnú komunikáciu. Ide mi predovšetkým o to, aby sa celý potenciál dal dokopy a vytvoril reálnu protiváhu pravici. Tú reprezentuje neľavicová časť bývalej SDK spolu s populistickou pravicou reprezentovanou HZDS a SNS."
Predseda zahraničného výboru NR SR si netrúfa odhadnúť, koľko by takáto koalícia mohla získať v nasledujúcich komunálnych voľbách. Podobného fiaska, ako v roku 1994 dosiahla vtedajšia Spoločná voľba sa však neobáva. "Vláda Miloša mala minulý rok niečo pod 10 percent a teraz jej preferencie opäť stúpli na 17 percent. Aj my by sme mohli dosiahnuť niečo podobné..."
Ešte predtým, než by sa tak malo stať by si ľavičiari mali urobiť "poriadok" so svojim predsedom Jozefom Migašom. Viacerí čelní predstavitelia SDĽ sa totiž v kuloároch vyjadrili, že on so svojím "ľudovým" vystupovaním nemá šancu zastaviť prudký pokles popularity SDĽ. To si uvedomuje aj jeho predchodca v kresle predsedu strany Peter Weiss. "Hlasovanie nášho predsedu Migaša bolo prejavom politického štýlu, ktorý SDĽ nepomôže a vďaka ktorému sme sa dostali do krízy."
Podľa neho bude celý ďalší vývoj v SDĽ záležať od posúdenia delegátov októbrového zjazdu, ako aj predchádzajúcej vnútrostraníckej diskusie. Tvrdí však, že nie je možné redukovať celý problém okolo Migaša len na jedno nie príliš uvážené politické gesto. Aj napriek tomu nám však potvrdil, že on na zjazde za Migaša pri hlasovaní ruku nezdvihne. Zároveň vylúčil, žeby sa aj on mohol uchádzať o predsednícku stoličku. "V tejto funkcii som už bol a preto nemám takéto ambície. Som rád, že kandidatúru ohlásil Milan Ftáčnik, ktorého pri hlasovaní na zjazde určite podporím."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
