Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK
Vaše listy a hojné množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 25. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom " Pásol šesť ovečiek, ale na kupleraj nemal živnosť" sme priniesli príbeh invalidného dôchodcu, ktorý pásol pekné mladé Košičanky... Prisľúbil im mesačný plat okolo 10 tisíc korún.
"V zmluve, ktorú s nami Mário T. uzavrel, nebolo ani slovo o prostitúcii. Mali sme poskytovať erotické služby. Pravda je však aj to, že nám vyslovene povedal, že zákazníkovi musíme vo všetkom vyhovieť, teda mať s ním aj pohlavný styk, ak si ho bude žiadať," vypovedali unisono najaté dievčatá jedna po druhej. Ich zamestnávateľ sa však poistil. Aby v práci nebodaj nezlyhali, tak si ich kvality, či medzery v sexuálnych praktikách dôsledne preveril a vyskúšal najprv sám. Čas ukázal, že napriek starostlivo odvedenej práci boli dievčatá odmeňované veľmi skromne a neskôr už vôbec nie. Svojou usilovnosťou zarobili peknú kôpku peňazí, ale podstatná časť z nich skončila vo vrecku zamestnávateľa.
Prokurátor ho obžaloval z viacerých trestných činov kupliarstva, útlaku a neoprávneného podnikania.
O trestný čin útlaku malo ísť preto, že jednu z pracovníčok nútil pokračovať v prostitúcii aj napriek tomu, že jej nevyplatil celú výplatu. Naopak, chcel zneužiť jej tieseň tým, že pošle jej rodičom erotické fotografie, ak ho nebude poslúchať... Tým istým spôsobom sa vyhrážal aj ďalším dvom zamestnankyniam.
"Nikoho som na prostitúciu nezjednával. Išlo len a len o erotické služby, na ktoré mal oprávnenie Ľudovít S. Bol som jeho spoločníkom a on ma splnomocnil na prevádzkovanie svojej živnosti. Nerobil som to protiprávne," bránil sa pred súdom obžalovaný. To, že by niektorú z pracovníčok nútil na prostitúciu a že sa im vyhrážal zaslaním erotických fotografií rodičom, jednoznačne poprel.
Súd ho uznal vinným iba z dvoch trestných činov, pretože na to, že by sa dopustil aj toho tretieho skutku, chýbali dôkazy a tak ho v tomto bode súd spod obžaloby prokurátora oslobodil. Tu sa náš príbeh skončil a možnosť dotvoriť ho ste dostali vy, milí čitatelia. Ak ste celý príbeh pozorne prečítali, isto vám neušlo, ktorý bod obžaloby stál na hlinených nohách (iba tvrdenie proti tvrdeniu) a ktorý trestný čin teda nakoniec "vypadol". Pýtali sme sa vás, ako by ste postupovali vy, keby ste mali na sebe sudcovský talár? Ako a prečo? Načim ešte uviesť, že v skutočnosti prípad skončil tak, že Mária T. súd uznal vinným z dvoch trestných činov, teda z kupliarstva a neoprávneného podnikania, a uložil mu za ne 5 rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine. V prípade trestného činu útlaku ho spod obžaloby oslobodil, pretože sa nepreukázal. A takéto odpovede sme aj považovali za správne. Išlo o 79 z celkového počtu 89 odpovedí.
(K príbehu sme pred dvomi týždňami pripojili malú poznámočku. Zlé jazyky totiž tvrdili, že keby Mário T. osemnástkam riadne vyplácal mzdu, ako im to bol sľúbil, táto kauza by nikdy nebola uzrela svetlo sveta... A to je aj pravda!)
KLESLI MLADÉ ŽENY NA ÚROVEŇ ZVIERAT?
Bez ohľadu na vecnú a logickú správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme.
Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Podnikateľ bol odsúdený za neoprávnené podnikanie a útlak. Môj názor? Odrezať!"
Eva GALDÍKOVÁ z Rimavskej Soboty: "Mária by som odsúdila za trestný čin útlaku a trestný čin kupliarstva. Vzhľadom na to, že už bol trestaný, naparila by som mu čo najprísnejší trest, lebo takýto človek je už nepolepšiteľný."
Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Podľa môjho názoru súd uznal Mária T. vinným z trestných činov kupliarstva a neoprávneného podnikania. O útlak by mohlo ísť len vtedy, keby okrem ústneho priznania dievčat existovali napríklad originálne nahrávky na diktafóne, vyhrážky v písomnej forme, resp. seriózni svedkovia alebo klienti... Ak by som mala na sebe pomyselný sudcovský talár, postupovala by som rovnako ako súd, ale s tým rozdielom, že by som bez ohľadu na zákon zvýšila trest na maximum... A tiež by som Máriovi znížila invalidný dôchodok. Čo sa týka dievčat, myslím si, že neklamali..."
Angelika HERCEGOVÁ z Jelšoviec: "Podľa môjho názoru je invalidný dôchodca vinný, chcel zarábať na úkor dievčat, ktoré lákal a sľuboval im peniaze, no nakoniec im ich nedal... Keďže si peniaze nechal pre seba, dopustil sa tak trestného činu. Keby som ja bola sudcom, odsúdila by som ho za podvod a vydieranie, ale aj za zneužívanie dievčat."
Dagmar BECKOVÁ z Košíc: "Pásol šesť ovečiek... Nuž, takých nespratníkov, ktorí majú srdce veľké ako dom a rozum ako malý hrášok, je veľmi veľa. Na druhej strane sú aj žienky pracovníčky, ktoré z vidiny dobrého zárobku pristúpia na podmienky zamestnávateľa, ktoré však nemajú dostatočne overené..." Anton ŠOFRANKO z Košíc: "Súd uznal Mária vinným z trestných činov kupliarstva a neoprávneného podnikania, teda vypadol trestný čin útlaku. Môj názor na tento prípad sa asi bude zhodovať s inými. Keby si devy vybrali iné zamestnanie ako poskytovanie erotických služieb, neboli by dopadli tak ako dopadli!"
Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej vsi: "Súd uznal Mária T. vinným z dvoch trestných činov, s útlakom to bolo horšie... A môj názor? Keby sa obžalovaný bránil a pozháňal nejakú tú kôpku peňazí, aby zalepil dievčatám oči, ani lístok na strome by sa nepohol. A nieto ešte naše preťažené súdnictvo! A ešte čosi! To, že si obžalovaný popri zamestnaní aj trochu užil, to sa predsa robí aj v iných povolaniach! Veď aj futbalový tréner si niekedy zahrá futbal a testuje hráčov..." Petra BECKOVÁ z Košíc: "Ja osobne by som nikdy nepristúpila na prácu, ktorú vykonávali aktérky príbehu. Naša legislatíva nie je na takom vysokom stupni, aby tzv. zamestnávateľov primerane potrestala. Je smutné, že sa obchodovanie s bielym mäsom udomácnilo aj u nás... Obžalovaného súd uznal vinným z dvoch trestných činov a upustil od útlaku, nakoľko tu išlo iba o tvrdenie proti tvrdeniu. S postupom súdu súhlasím..."
Ján BOČKAY z Košíc: "Mária súd spod obžaloby oslobodil, pravda, čo sa týka útlaku... Len samotné tvrdenie poškodenej ako dôkaz pred súdom neobstojí. Myslím si, že takýchto káuz, pokiaľ by pravda vyšla na svetlo sveta, by bolo viac..."
Pavol KOVALÍK z Košíc: "Pre nedostatok dôkazov súd Máriovi T. súd neuznal trestný čin útlaku... Erotické salóny sú pre tých, čo na to majú, a pracovníčky v nich, že za to dajú... Takému aktívnemu invalidnému dôchodcovi by som dôchodok odobral, hlavne keď sa veselo vyzvŕta v posteli s dievčinami. Mária T., viackrát trestaného pre podvody, treba o hlade a smäde dať v Levoči do klietky hanby, aby pochopil, čo on sám urobil z iných."
Daniela MÓCIKOVÁ z Topoľčian: "Obžalovaného súd oslobodil z útlaku, pretože vyhrážky sa nedali dokázať (fotografie neboli odoslané). Postupovala by som obdobne, ale ako sudca by som prihliadla na skutočnosť, že Mário už bol trestaný za podvody." Eva KAČALKOVÁ z Košíc: "V trestnom čine útlaku vina nebola preukázaná. Slovom, domnienky nestačia, potrebné sú dôkazy, ale tie súd v tomto prípade naozaj nemal k dispozícii..."
Zita ŠMELKOVÁ z Prešova: "Nebol odsúdený za trestný čin útlaku, ale dúfam, že za tie zvyšné dva činy dostal poriadny trest. Ja by som odsúdila i slečinky prostitútky. Kam sme sa to dostali?! To už morálka nemá žiadnu cenu?! Namiesto poriadnej práce alebo štúdia predávajú svoje telo. Klesli na úroveň zvierat..."
Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Nie je zamestnanie ako zamestnanie, v tomto prípade ide o veľmi chúlosticvé či priam rizikové podnikanie. A teraz k veci! Výhovorka, že podnikal na živnostenský list svojho spoločníka, neobstojí. Za predošlé podvody bol, dúfam, patrične odmenený a aj v tomto prípade nesie plnú zodpovednosť..." Rudolf HOLEČEK z Košíc: "Takých prípadov, ako je tento, je dnes veľa. A čo sa týka hlavného protagonistu, myslím si, že je vinný aj z útlaku (nemyslím si, že by si tie dievčatá vymýšľali), ale - ako sa hovorí - kde niet žalobcu, tam niet ani sudcu. A tak ho súd mohol uznať vinným len z kupliarstva a neoprávneného podnikania..."
Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Keby som ja bola vo funkcii sudcu, vymerala by som Máriovi maximálny možný trest, keďže ide o nenapraviteľného recidivistu, ktorý sa k peniazom chce dostať za každú cenu. Od trestného činu útlaku však súd upustil, lebo nebol dokázateľný. Vo všetkom by som dávala vinu nielen Máriovi, ale i všetkým ovečkám... Vedeli veľmi dobre, do čoho idú, najmä po praktických skúškach so šéfom... Naozaj sa naše dnešné pekné dievčatá nevedia živiť poctivou prácou? Je pod úroveň človeka živiť sa peniazmi, získanými z predávania vlastného tela!"
DVADSIATY SIEDMY SÚŤAZNÝ PRÍBEH
"Stalo sa to v škole. Naťahoval som sa so spolužiakom kvôli hodinkám. Miki ma dvakrát udrel po hlave a aj do hrudníka. Nešlo o facky, ale o údery päsťou, po ktorých som spadol na zem. Pokúšal som sa vstať, kľačal som na kolenách a vtedy mi vrazil kolenom do pravej polovice tváre. Nemyslím si, že to urobil nechtiac, teda, že to bola náhoda. Podľa mňa to urobil úmyselne," vypovedal Marián. Incident v škole mal neslávnu dohru pred súdom. Sedemnásťročný útočník Miki totiž sedel na trestnej lavici v úlohe obžalovaného pre ublíženie na zdraví. A to preto, že svojho spolužiaka najmenej dvakrát udrel päsťou pričom keď jeho obeť vstávala zo zeme, kopnutím mu vrazil kolenom do tváre... Spôsobil mu vykĺbenie spánkovosánkového kĺbu vpravo a pomliaždenie prednej strany hrudníka. A to všetko s úmyslom Mariána zraniť.
"Nebolo to tak. Vôbec som ho nechcel zraniť. V ten deň som Mariána v škole oslovil. Presnejšie, povedal som mu, aby mi vrátil hodinky, ktoré som mu predtým požičal. Dostal som ich od rodičov ako darček k sedemnástym narodeninám, záležalo mi na nich. Miki mi ich však odmietal vrátiť. Naťahovali sme sa a on ma doslova vyprovokoval k tomu, že som ho dvakrát udrel otvorenou dlaňou po tvári. Keď vstával zo zeme, reflexívne som zdvihol koleno a tak som h nechtiac zasiahol do tváre...," bránil sa obžalovaný.
Svedkami incidentu boli spolužiaci. Tí však, ako sa na súde ukázalo, nič nevideli, nič nepočuli. "Hral som sa na počítači a zaregistroval som len to, že Marián spadol...," tvrdil Ján. Po prečítaní výpovede z prípravného konania si spomenul ešte na skutočnosť, že spolužiaka nesklátila na zem nevoľnosť, ale Mikiho päste. Úder kolenom do tváre však nevidel ani on, ani ďalší svedok, ktorým bol spolužiak Marek. Hlavným dôkazom, o ktorý sa opieral súd, bol posudok znalca z odboru chirurgie. Ten nevylúčil, že k vykĺbeniu sánkovospánkového kĺbu mohlo dôjsť pri náraze o lavicu, no pravdepodobnejším sa mu videlo kopnutie poškodeného do tváre. Podľa vyjadrenia znalca, zranenia, ktoré Marián utrpel, ho obmedzovali pri prijímaní stravy. Mohol konzumovať len tekuté, neskôr kašovité jedlá. Ich príprava bola náročná nielen na čas, ale aj na financie. Dlahami spevnená sánka však obmedzovala poškodeného aj v spoločenskom styku. Mal sťažené dýchanie, nevedel artikulovať, nemohol zívať, ani si vyčistiť zuby a podobne. "Výpoveď poškodeného, že ho obžalovaný kopol, má reálne opodstatnenie. Keby šlo o mechanizmus pôsobiaci spredu dozadu, došlo by totiž nie k vykĺbeniu, ale zlomeniu sánky. To, či Mikuláš kopol Michala úmyselne, však posúdiť neviem," povedal znalec.
"Nechcel som mu ublížiť, ľutujem, čo sa stalo," neustále opakoval mladý študent. Z čítania jeho charakteristiky a posudkov vyplynulo, že rodičom narobil starostí viac ako dosť. A nielen pre skutok, z ktorého sa zodpovedal pred súdom. V posledných mesiacoch lanského roka jednoducho prestal chodiť do školy. Rodičia až v decembri zistili, že syn sa fláka a peniaze, ktoré mu dávali na úhradu poplatkov za školu a internát, míňa na celkom iné veci. "Už opäť chodím do školy, nevynechávam a bol som riadne klasifikovaný," vyhlásil na záver pojednávania Miki. Jeho obhajca upriamil pozornosť súdu na fakt, že mladý muž psychicky nezvládol situáciu, keď mu poškodený odmietol vrátiť hodinky, ktoré si ako darček od rodičov vysoko cenil. Ten mu ich napriek tomu vôbec nevrátil. Navyše, Miki sa k spáchaniu uvedného činu priznal, aj ho oľutoval. Obhajca preto navrhol súdu, aby na tieto poľahčujúce okolnosti prihliadol v celom rozsahu... Tu sa náš príbeh končí. A ako obvykle, dávame možnosť vám, milí čitatelia, ktorí máte odvahu obliecť si pomyselný sudcovský talár, aby ste ho dotvorili. Z napísaného je zrejmé, že o vine obžalovaného mladistvého Mikiho súd nemal žiadne pochybnosti. Otázkou zostalo iba to, aký trest mu za to mohol uložiť?
Súd napokon rozhodol ako rozhodol. Prezradíme vám iba to, že Mikimu neuložil trest odňatia slobody, ale iný druh trestu. Viete, aký iný trest môže súd uložiť za ublíženie na zdraví? A za akých podmienok? A propos, ako by ste rozhodli vy, keby ste mali na sebe sudcovský talár? Ako a prečo?
POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!
V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:
1., odpovedať na položenú otázku,
2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,
3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),
4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,
5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.
A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 8. júna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
