chcela obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - 'Zvieratá očami osobností'.
Majiteľ zamatového hlasu s úctyhodným rozsahom Karel Hála sa po "nežnej" stiahol do ústrania. A keďže mal z večných zájazdov a pobytov v hotelových izbách klaustrofóbiu, rozhodol sa odsťahovať o 60 km na sever od Prahy. Býva nad Českou Lípou v Kokořínskej chránenej oblasti v dome s obrovskou záhradou. Neďaleko sú pieskovcové skaly a les. "Paráda", chváli si nové bydlisko. Na otázku zvieracích miláčikov spustí:
"Prvé zviera som ja, druhé zviera je veliteľ, alias holubička bílá, teda moja manželka. Tá ide mimo diplomatický systém, je v inom protokole."
Karel Hála, ako prezradil, je dnes už len bývalým majiteľom psa - baseta.
"Mal som fenku, ale mala ťažkosti a museli sme ísť k veterinárovi. Operovali ju a, žiaľ, zle zašili, až vykrvácala a zomrela."
Psíka mu pred časom do daru prinesol vnuk.
"Bola ešte len taká malá pusinka. A keď som zazrel jej dlhé uši, v okamihu som sa nechal presvedčiť. Tí psi v podstate ani nestrážia. Vôbec ich nepočuješ brechať. Iba raz, spustila ako buldog. 'Haf haf'. Večne som jej dohováral: 'Musíš štekať, aby sa ti uvoľnili pľúca'. Baset je nádherný, lež tvrdohlavý pes. Ako každé lovecké plemeno. Samostatný. Na rozdiel od vlčiaka, ktorý poslúcha iba pána, lebo ten za neho rozhoduje. Za prvé: baset je lovec. Pes na kance. Je v lese doma. Moja fenka mala navyše široké plecia. Keď ti tá podala packu, to teda bolo. A to nádherné nádherné sfarbenie. Vyzerala ako trikolóra. Navyše mala ešte také malé hnedé bodky," zaspomínal si na nebohého miláčika pán.
Okolo domu sa teraz namiesto psíka moce mačka.
"Keď sme robili fasádu, odrazu prišli murári a oznámili mi, že našli v miešačke čierne mača. Tak sme si ho nechali. Dali sme mu meno Miňa. Je čierna sťa uhoľ a vyzerá úplne ako perzská, taká je chlpatá. Dnes má asi 92 rokov. Žije s nami totiž už osem rokov. Je nádherná a okrem toho ešte aj zaslúžilá mama. Mala už najmenej 150 tisíc mačiatok," prezrádza Hála, ktorý mačencami obdarúva známych. V živote by totiž nezabil ani muchu.
Riadi sa totiž heslom: Nedal som ti život, prečo ťa mám zabíjať?
"Takže naša Miňa mala posledné šteňatá, pardón, mačiatka, vlani. Mala štyri čierne, tri sme rozdali a povedal sme si, že si nacháme mačičku. Prd. Máme kocúra. Matku a syna. Obaja majú také nie zelené, ale žlté nádherne svetielkujúce oči.
Ale neviem. Skrátka sa s nimi nemôžete veľmi baviť. Hoci Miňa so mnou chodí na prechádzku. Chodí za mnou a tesne na hranici našej parcely sa rozlúči. Ja pokračujem do lesa. Ale psy mi chýbajú," dodal odrazu.
Vyberiete si voľákeho?
- Mám to zakázané. Lebo moja žena vždy všetko oplače. A zviera je skrátka člen rodiny. Takto: mačky si žijú svojím životom v stodole, sú to polodivé tvory. Krásne šelmy. Obdivujem ich, ale žeby si sa mohol porozprávať... Pes ti síce do ničoho nekafre, iba na teba hľadí, sťaby si hovoril 'Pánko, si riadny vôl, beztak nevieš, čo si myslím'. Ale je to fajn. Keď ti dá pusinku, máš také malé pohladenie od zvieraťa. Pes mi chýba. Ale čo narobíš, mám to zakázané".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
