laviciach pojednávacej siene: Mladého človeka a na toľko rokov ho odsúdili! Že nemali hanbu!
Stará tetuška bola starou mamou pána, nad ktorým práve vyniesli rozsudok. Osadenstvo, ktoré sledovalo pojednávanie jej pravdepodobne za pravdu nedolo. Vnuk starej panej dokázal bez problémov obliať kyselinou sírovou tvár mladého dievčaťa a iné, mladé dievča, s ním tehotné, podľa dôkazov zahrdúsiť. Trest, 23 rokov straty slobody, sa medzi prítomnými, nejavil ako neadekvátny. Podľa toho, čo obžalovaný prokukoval pred senátom, čakali aj viac. Obžalovaný si novinárov ešte raz premeral očami. V pohľade sa neodrážalo nič dobré. Naostatok - bola to jeho slmola. Novinárov si pozval sám. Zvrhneme sa ku kometovaniu - je iná vec ohlupovať osemnásťročné dievčinky a iná vec hovoriť niečo vzdelaným, skúseným ľuďom. Nech mal aj obžalovaný, Miroslav Š. z B. Bystrice, v niektorých oblastiach nadpriemerné IQ, oháňal sa Písmom svätým a úspešne skočil učňovku.
Pre obžalovaného Miroslava Š. to asi nebol príjemný deň. Hoci 22. mája oslávil svoje 34 narodeniny. Z toho, čo mu viselo na krku, nebolo možné vysekať sa. Pochopil to aj sám. Jeho advokát síce žiadal oslobodenie, no on sám chcel od súdu, aby jeho čin hodnotili len podľa prvého odseku paragrafu 219, teda ako obyčajnú vraždu.
O čo išlo?
Pán obžalovaný sa prejavil už v roku 1990. Ako otec dvoch detí, si našiel milenku. Keď ani nie devätnásťročné dievča pochopilo, že z tejto strany žiadne kvety nepoknitmú, pokúsila sa dať milnecovi: Zbohom! To ale už nešlo. Vyhrážal sa jej, že ak ho nechá, zmrzačí jú, uškrtí, poreže na kúsky v mynčeku na mäso, poleje kyselinou sírovou.
To posledné naozaj naplnil. Ušla pred ním z B. Bystrice do Bratislavy. Zamestanala sa v ZOO. Dňa 23. marca 1990 si ju našiel. Kyselina sírová si našla cieľ. Ťažké poleptanie tváre a ruky napriek plastike údajne vidieť doposiaľ. Dostal šesť rokov.
Vrátil sa, na podmienku, po troch rokoch. Stále čakajúcej manželke urobil ďalšie dieťa a - našiel si novú milenku. Gymnazistku.
To čo produkoval Miroslav Š. nie je pre príliš citlivé žalúdky. Sám sa k tomu priznával a vinu (ako ináč) dával svojej, vtedy maloletej milenke. On nezamestnaný, otec troch detí, si dovolil pozvať, v podstate dievčatko, na Kanárske ostrovy. Jej rodičia boli zúhalí, ale bezmocní. Svojej kamarátke sa potom o dovolenke zmienila: Bolo by to dobré, len keby ma zase nezbil...
Jeho mladučká milenka otehotnela. Bola na kyret. Neskončilo sa to.
Jej známi tvrdili, že chcela ísť na vysokú školu. Chcela sa zbaviť závisloti tak, ako heroinista heroínu. V jej dnníku sa okrem iného našli texty, presne korešpodujúce s prvým prípadom z roku 1990: Povedal mi, aby som sa pozrela do kredenca. Bol tam mlynček na mäso a nožíky. Hovoril, že ma najprv zaškrtí. Kuchyňu oblepí igelitom, takže nesotane žiadna stopa. Pomleté mäso spláchle do záchodu a zaleje teplou vodou. Nikto ma nenájde...
Nestalo sa tak. Našli ju. Polícii prišiel oznámiť, že v jeho byte, v skrini, sa nachádza ľudské telo. Bolo to nahé telo gymnazistky Evy L. Bola opäť tehotná. Od neho.
Posledné dni ju z domu odprevádzal na autobus otec. Zo školy ju vyprevádzala kamarátka, spolužiačka. Hovorila, že preto, aby ju neobťažoval. Čas sa aj tak našiel. Dokonca aj ospravedlnenka do školy. Podpísaná lekárkou. Údajne známou lekárkou obžalovaného Miroslava Š.
Podľa jeho výpovede za iím prišla sama, pomilovali sa, pili pivo a užívali rohypnol (v jej krvi nenašli známku po alkohole, ani po chemikálách). Ona po ňom chcela, aby jej urobil potrat. Naoko súhhlasil. Bola vraj v mrákotnom stave a manipuloval v jej pohlaví. Ale nie tak, aby jej ublížil. Prebrala sa a išla sa osprchovať. Zistila, že sa nestalo čo chcela a pohádali sa. Prišlo aj na niečo tvrdšie ako slová. Potom si ľahli a keď sa prebudil, zistil, že dievčina, ktoré je o neho opúretá, nežije. Tak ju strčil, ako bola, nahú, do skrine...
To čo Miroslav Š. na súde rozprával, nebolo naozaj pre každého. Opätovne tvrdil, že on nie, to ona! Zachádzal do skutočne nepríjemných detajlov. Existuje aj videonahrávka, ktorú si s ňou sám natočil. Hoci sa ňou oháňal, dáma sa s milovaním s ním nezdá byť ktovieako nadšená.
Bolo to tvrdé pojednávanie. Dokonca natoľko, že kolegyňa z Nového času, radšej na rozsudok neprišla. Dostala od obžalovaného nie veľmi príjemný list.
Miroslav Š. v závere pojednávanie plakal. Ale nezdalo sa, žeby išlo o slzy ľútosti. Skôr zlosti. Predseda senátu musel Miroslava Š. vyzvať, aby upustil od ivenktív.
Senát hlasoval - obžalovaný sa dopsutil ako obzvlášť nebezpečný recidivista trestného činu vraždy z obzlásť zavrhnutoiahodnej pohnútky. Vzhľadom na jeho správanie sa, senát nevidel iný motív, ako pomsta milenke, ktorá ho chcela nachať a zbaviť sa trehotenstva. Výnimočný trest straty slobody, 23 rokov, si má odpykať v najprrísjnejšom režime. Rozsudok zatiaľ nie je právopolatný.
P.S. Napriek tej všetkej hrôze, pojednávanie prebehlo veľmi korektne. Poškodená, matka zavraždenej vyhlásila : Necítim k nikumi pomstu. Nech ho odsúdite akokoľvek, mojej dcére to život nevráti."
Svoje dostal aj predseda senátu: Keby som vedel čo má čaká, hneď vás ako sudcu vylúčim. Ďakujem pekne!
Predseda zareagoval: Rovnakou kartou, pán obžalovaný. Prosím. Nemáte mi za čo ďakovať...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
