záložne. Pravda je to, že v čase, keď sa to stalo, som v Košiciach vôbec nebol. Začiatkom októbra som totiž vlakom odcestoval do Holandska, kde som kvôli rasovému prenasledovaniu požiadal o azyl. A ako takého ma tam vlani 3. októbra na imigračnom úrade riadne zaevidovali. Navyše, o tom, kedy som prekročil hranice, svedčia i pečiatky v mojom cestovnom pase, ktorý je toho času uložený na imigračnom úrade v Holandsku, pretože o mojom azyle ešte nebolo rozhodnuté a domov som sa vrátil len "na občiansky preukaz," vypovedal Sergej S.
Pred trestným senátom Okresného súdu Košice I stál zatiaľ ako svedok. Zdôraznil, že o lúpeži nevedel, no len čo prekročil česko-slovenské hranice, zadržali ho policajti a putoval do vyšetrovacej väzby. To, či tento mladý muž neklamal, si súd musí overiť. Ak sa potvrdí, že hovoril pravdu, Jozefovi H., ktorý ho do lúpeže namočil, zrejme hrozí obvinenie aj z krivej výpovede. Bolo očividné, že prítomnosť Sergeja S. na pojednávaní ho riadne vyviedla z miery. Určite sa spoliehal na to, že si lebedí v Holandsku a domov sa tak skoro nevráti... "Je to hlúposť, čo tu rozpával," stručne zhodnotil výpoveď svedka.
Len čo sa otvorili dvere pojednávacej siene, príbuzní Jozefa H. obkolesili svojho súkmeňovca, ktorý sledoval pojednávanie. "Ta co?" znela jediná otázka. "Nedobre," odpovedal počerný muž a smutne zvesil hlavu. A tak len stručne pripomenieme, že ozbrojený lupič prinútil pracovníkov záložne, aby mu vydali 16 tisíc v hotovosti a šperky v hodnote takmer štvrť milióna korún.
"Bolo asi štvrť na deväť, keď do miestnosti, v ktorej som sedela so spolupracovníkmi, vbehol muž s čiernou pančuchou na hlave. S revolverom v ruke nás vyzval, aby sme mu vydali zlato a peniaze. Urobili sme to až potom, keď vystrelil do stropu… Zobral peniaze a paletky so zlatými šperkami si napchal do igelitky. Dve sa mu nezmestili a tak ich hodil naspäť. Len čo odišiel, spustili sme bezpečnostné zariadenie," opísala prepad jedna z pracovníčok. Ona i jej spolupracovníci tvrdili, že lupič do záložne prišiel aj odišiel sám. A nielen oni, pretože ho odtiaľ videl samého vychádzať aj svedok, ktorý stál na rohu Vodnej a Štefánikovej ulice. Bol to on, ktorý policajtom na Hlavnej ukázal muža v dlhom čiernom kabáte. Nešlo o lúpežníka, ale o Košičana Jozefa H., ktorému zveril igelitku s lupom. mer štvrť milióna korún.
Popis presne sedel na muža, ktorý zamieril do podchodu reštaurácie Lampáreň. "Zakričal som na neho ´Stoj!´ Na výzvu nereagoval, trochu som za ním pobehol a všimol som si, že mu z igelitky, ktorú držal v ruke, trčí zlato… Zobral som mu ju a vyzval som ho, aby dal ruky na stenu," opísal zadržanie Jozefa H. pracovník mestskej polície. Okrem iného tiež povedal, že zaregistroval jeho pohyb rukou k vrecku, ale skôr ako naň siahol, mu ruku vrátil späť na stenu.
Zbraň vo vrecku kabáta Jozefa H. a igelitka s lupom, hovorili jasnou rečou. A čo ich nositeľ? "Po jeho zadržaní som sa ho v služobnom aute pýtal na meno jeho spolupáchateľa. Najprv sa tváril prekvapene, že o čo ide. Otvorili sme igelitku, v ktorej bolo zlato… A vtedy začal spolupracovať. Na moju otázku, kto s ním bol, uviedol meno spolupáchateľa, jeho popis, čo mal oblečené , aj to, kde sa zdržiava," vypovedal pred trestným senátom svedok. Zdôraznil však, že Jozef H. sa k spáchaniu lúpeže nepriznal. A treba povedať, že sa od nej dištancuje dodnes. Pred súdom sa bránil nasledovne: "Asi mesiac pred vylúpením záložne prejavil záujem o moju zbraň S. Pištoľ som si kúpil na košickom Blšáku od jedného Rusa. Jednak som ju potreboval preto, že som v rámci podnikania preberal väčšie obnosy peňazí, ale aj kvôli vyhrážkam, ktoré som v tom čase mal," zdôvodňoval nelegálnu držbu zbrane obžalovaný. Dodal, že vlani na jeseň už zbraň nepotreboval, a preto, keď o ňu S. prejavil záujem, dohodol si s ním stretnutie pri krčme U Františkánov. "Dal som mu do ruky zbraň, v ktorej bolo 15 ostrých nábojov a on mi mal za ňu zaplatiť 11 tisíc korún. Zobral ju a povedal, aby som ho tam počkal, že ide za známym na Štefánikovu ulicu po peniaze. Prišiel asi po štvrť hodine a vrátil mi zbraň s tým, že peniaze nemá, lebo jeho známy nie je doma. Odložil som si ju do vrecka," vysvetľoval svoju prítomnosť pár metrov od miesta činu, Jozef H.
Nepoprel ani to, pri zadržaní mal pri sebe hnedú igelitku so šperkami a peniazmi. "Tú tašku mi dal S. Požiadal ma, aby som mu ju zobral do hotela Strojár, kde sme sa mali popoludní opäť stretnúť. Spolu sme prešli na Hlavnú a tam sme sa rozdelili. On šiel smerom k Námestiu osloboditeľov a ja na kávu do Lampárne, pretože som sa po užití raňajších liekov cítil malátny," tvrdí obžalovaný.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
