napriek tomu, že povolanie skladateľa považuje za "nevďačné", svojou hudbou dokázal očariť ľudí od japonského Tokia až po Kanadu. S jeho menom sa však nespája len aktivita v hudobnej oblasti, ale prejavil sa aj ako kvalitný humorista, ktorý sa viackrát ukázal v spoločnosti Milana Markoviča.

* Relácia Máte niečo proti tomu sa v poslednej dobe stratila z obrazoviek. Čo sa s ňou stalo?

"Skončilo to. Oni nemajú záujem o príliš kontroverzné relácie."

* Ako vám to zdôvodnili?

"Mňa to veľmi ani nezaujíma. Hlavný dôvod vám aj tak nikto nahlas nepovie."

* Ako ste sa dostali k písaniu Javorových listov?

"Ešte v Sme na nedeľu bol redaktor Janko Kamenistý inšpirovaný mojím občasným prispievaním do Kultúrneho života. Keď som odchádzal do Kanady, presviedčal ma, aby som mu odtiaľ písal listy. Asi to bolo dosť populárne, keď všetky redakcie trvali na tom, aby som v tom pokračoval. Redakcia Sme na nedeľu sa potom spojila s Dominom a dodnes to trvá už osem rokov. Prakticky až teraz od nového roku sa mi podarilo vybojovať, že interval mojich Listov nebude týždeň, ale dva. Striedame sa s Milanom Lasicom. To je náznak toho, že by som sa rád od toho odpútal."

* Prečo?

"Chcem sa venovať len hudbe, takže postupne s tým skončím."

* Ste spokojný s knižným vydaním Javorových listov, ktoré mali mediálnu podporu naozaj úctyhodnú a aj predajnosť stála za to?

"Pre mňa je to celé úplne bizardné. Nikdy som nemal ani v úmysle sa v tejto oblasti nejako exponovať. Ja sa teším, že to vyšlo, že sa ľudia o to zaujímali a nie je vylúčené, že možno bude aj druhý diel. Nejako ma to nevzrušuje do tej miery, že by som tomu venoval príliš veľkú pozornosť."

* Do Kanady ste odišli tesne po revolúcii. Čo sa podľa vás po tých desiatich rokoch zmenilo na Slovensku k lepšiemu a čo naopak k horšiemu?

"K lepšiemu to, že sa konečne majú možnosť uplatniť základné slobody, aj keď niekedy v relatívnej miere, ale predsa je tu sloboda prejavu, zhromažďovania a pohybu, ktoré za komunizmu neboli. Je tu aká-taká väčšia úcta k súkromnému vlastníctvu ako predtým. Negatívne je všetko, čo je sprievodným javom prechodu a hlavne zapríčinené tým, že päťdesiatimi rokmi znetvorené myslenie ľudí sa nedá zo dňa na deň vymeniť. S tým sú spojené všetky neduhy počnúc korupciou, rozkrádaním, podvodmi. Začínajúc najvyššími politikmi a končiac u bežného človeka. Moja teória je liečba plodov - to všetko musí vyhniť."

* Čo bolo hlavným dôvodom, že ste sa rozhodli odísť do Kanady práve po revolúcii? Môžeme to nazvať útekom pred víťazstvom?

"Neveril som, že sa pomery v krátkom čase podarí uspokojivo zmeniť. Chcel som, aby moja dcéra vyrastala v spoločnosti s odlišnou kvalitou života."

* Hoci hovoríme o slobode slova a prejavu, nie každý si dnes dovolí svoj názor vysloviť verejne. Nemyslíte si, že vaša pozícia Slováka žijúceho v Kanade je nepriamo úmerná bežnému Slovákovi, a tak si môžete dovoliť so svojimi kritickými názormi verejne vystúpiť...

"Nemyslím si, že by som hovoril alebo písal niečo iné ako predtým. Možnosť uplatniť svoje názory som mal ešte pred pádom komunizmu, aj keď som za to nebol príliš populárny ani chválený. Myslím si, že tú možnosť má úplne každý a niektorí ju aj uplatňujú. Nie je to len tým, že som v Kanade a v úvodzovkách si to môžem dovoliť. Existujú aj iní slovenskí občania, pretože ja som ešte stále slovenský občan, ktorí sa vyjadria otvorene k všetkým problémom."

* Nespájajú sa vaše postoje s prejavmi rebela?

"Neviem. Nikdy som nerozmýšľal o tom, ako sám seba kvalifikovať."

* Vašej kritike podlieha mnoho spoločenských a politických problémov. Čo by ste však chceli vašou kritikou najviac zmeniť?

"Spôsob myslenia ľudí. Aby si ľudia uvedomili, že sú sami zodpovední za to, ako sa im život vydarí. Tým, že sú daňovými poplatníkmi, tak ich niekto núti k zákonom a k plateniu daní a že za tie dane sú oni oprávnení vyžadovať - buď aby štát fungoval podľa ich predstáv alebo požadovať obmedzenie daní. Keď za niečo kdekoľvek platím, tak mám právo dostať to, čo chcem. Mnoho ľudí si, bohužiaľ, neuvedomuje, že oni si musia štát spravovať, musia si vytvoriť politický a právny systém, ktorý bude zodpovedať ich potrebám a budúci politici budú len realizátormi ich požiadaviek a nebudú pretláčať svoje osobné, politické a stranícke záujmy."

* V súčasnosti možno nazvať módou vstupovanie mnohých umelcov, či už z hereckej alebo hudobnej brandže do politiky. Svojimi komentármi vystupujete v role pasívnej politickej koalície. Nemali ste chuť viesť politické reformy v aktívnej forme?

"Nie, mňa moja práca natoľko baví a uspokojuje, že by som musel byť blázon, aby som prestal robiť niečo, čo ma baví."

* V relácii Máte niečo proti tomu ste podrobili kritike verejnoprávnu televíziu. Sú podľa vás na slovenskom mediálnom trhu v rámci televízií možnosti uplatniť pluralitné názory alebo sa nachádzame v uzavretom kruhu?

"Je určite dobré, že sa objavia viaceré názory, ale myslím si, že tomu pomôže len čas, aby vznikla spoločnosť, ktorá si môže aspoň do určitej miery sama regulovať pomery, v akých žije. Znamená to, že ľuďom bude jasné, že keď im je zle, tak je to čiastočne aj ich vina."

* Na reguláciu pomerov slúžia parlamentné voľby, kde si občania zvolia svojich zástupcov...

"Ťažko je voliť pri súčasnom volebnom systéme. Napríklad keď ten blázon Mečiar urobil zo Slovenska jeden volebný obvod. Ľudia nemôžu brať na zodpovednosť nikoho, koho volili. Keď ja v Kanade mám svojho poslanca, ktorý je zodpovedný za môj volebný obvod, tak idem za ním a požadujem od neho, aby presadzoval to, čo ja chcem. Taký občan z Podbrezovej ani netuší, kto ho v tom parlamente zastupuje vďaka tomu, že tu máme jeden volebný obvod."

Autor: Jaroslava FARKAŠOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.