bolo zhotovovanie dverí, predovšetkým rôznych zámkov a kľúčov rozličnej veľkosti a určenia. Zámočníci si sami vyhotovovali i dverové závesy, pánty a zasadzovali ich na potrebné miesto. Okrem toho ešte vyrábali rôzne mreže - kostolné, balkónové, ktoré mali funkciu dverí, alebo spevňovali okná i brány, ochranné a ozdobné mriežky do okien. Sortiment výrobkov tohoto cechu býval bohatý a preto často vyhotovovali aj nábytkové kovania na skrine a truhly, ohňové náčinie k peci, náhrobné kríže, reťaze a iné výrobky. Zámočnícke práce, ktoré sa tešili nemalej obľube aj v 18. storočí, v 19. storočí už nenachádzali taký odbyt. Výroba sa začala orientovať prevažne na stavebné kovanie a umelecké zámočníctvo rýchlo zanikalo.
Zámočníci tvorili len veľmi zriedka samostatný cech. Najčastejšie sa spájali s kováčmi, ostrohármi (na Slovensku sa v písomných prameňoch nazývajú aj "uhorskí zámočníci"), puškármi, lebo vedeli dobre okúvať pažby a vyrobenie zámky (spúšte) na pušku patrilo pôvodne do oblasti zámočníckeho remesla, ale i s hodinármi, mečiarmi, výrobcami pancierov a dokonca aj s truhlármi. V Moldave nad Bodvou tvorili zámočníci spoločný cech úplne nezvyčajne so stolármi a zlatníkmi.
Keď chcel do cechu vstúpiť nový majster, musel predložiť rodný list, potvrdenie o pôvode a výučný list. V období, keď Mária Terézia zaviedla do cechovníctva ďalšie reformy (r. 1766), bolo povinnosťou všetkých tovarišov vyžiadať si od každého majstra vysvedčenie o dobrom správaní, bez ktorého nemohol tovariš nastúpiť do práce u ďalšieho majstra. Svoju zručnosť tovariši dokazovali vyhotovením majstrovského kusa. V Bratislave cech predpisoval vyrobiť jediným meracím prístrojom zámok na almaru, na truhlicu a dverový zámok. Aj výrobky zámočníkov sa prísne kontrolovali. Pravidelne každý mesiac dvaja majstri prezerali dielne a tiež výrobky. Mali dozerať aj na to, aby "fušeri", ktorí vyrábali nekvalitnú "ľahkú a nesúcu prácu", nemohli na trhu predávať. Zo štatútov levočských zámočníkov z roku 1625 sa dozvedáme, že počas celého konania jarmoku majú kontrolovať traja, štyria majstri tunajšieho cechu nielen domácich ale aj cudzích remeselníkov. Kto by sa pokúsil predávať nekvalitné výrobky, tam mal byť zhabaný všetok tovar. Polovica jeho hodnoty mala pripadnúť súdu a polovica levočskému cechu bez akejkoľvek náhrady. Od zámočníckych tovarišov sa vyžadovala bezpodmienečná oddanosť svojim majstrom, úctivosť a pracovitosť. Prakticky všetko mali zakázané od hrania kariet, alebo kociek, opitie sa, až po stýkanie sa s dievčatami. Synovia majstrov mali úľavy v učňovskom období, vandrovke, majstrovskom roku a majstrovskom kuse a takisto platili taxy len v polovičnej výške. Tí, čo si brali za manželku majstrovu dcéru alebo vdovu, mali právo vykúpiť sa z povinnosti odpracovať majstrovský rok pred prijatím do cechu. Zaujímavosťou u zámočníckych majstrov bolo, že nesmeli vyrobiť kľúč podľa voskového odtlačku.
Medzi najstaršie cechy na Slovensku patrí košický združený cech zámočníkov, panciernikov, ostrohárov a mečiarov, ktorý vznikol v roku 1461 a prešovský cech zámočníkov a kováčov založený v roku 1475. V 16. storočí vznikol v Bratislave, Sabinove, B. Bystrici, Kežmarku, Komárne, Nitre, Štvrtku na Ostrove atď. Zámočníci vyrábali väčšinou pre miestny trh, ale keď sa značne rozvinulo toto remeslo v 16. - 17. storočí v Radvani, odtiaľ dodávali visiace zámky do celého Uhorska. Remeselnícke zámočnícke dielne sa podieľali na rozvoji stavebníctva, na výrobe, údržbe a opravách strojov a prístrojov, ale postupne ich vytláčala veľkovýroba. V roku 1910 pracovalo v zámočníctve v slovenských župách 3412 osôb. (V roku 1828 bolo najviac zámočníckych dielní v Bratislave 19 a na každú pripadali dvaja tovariši).
Znak zámočníkov je ovplyvnený predovšetkým výrobkami. Vzhľadom na to, že zámočníci používali podobné nástroje ako kováči, v symbolike volili radšej taký motív, ktorý ich od kováčov líšil, vlastné výrobky - skrížené kľúče a visiace zámky. Keďže sa zámočníci často spájali s puškármi a hodinármi, preto ich znak býva doplnený o skrížené pištole a hodiny.
Patrónom zámočníkov bol sv. Elígius, inde sv. Egídius a v Rimavskej Sobote sa zámočníci, kováči a mečiari začiatkom 16. storočia združovali okolo oltára sv. Michala.
Autor: Mgr. Uršula AMBRUŠOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
