Marcela GÁLOVÁ
&
Peter FURMANÍK
V súčasnosti je viacero trecích plôch medzi vládnou mocou a sudcami. Úchytkom z nich spomeňme aspoň niektoré: "neposlušnosť" sudcov voči polícii, štátny dirigizmus v justícii, nízke morálne i materiálne ohodnotenie sudcov, nepochopiteľný inštitút voľby sudcov na štyri roky, ktorý vládnej moci dáva priestor na zneužívanie, sústavné útoky na nezávislosť sudcov zo strany niektorých médií, pod ktoré sa "podpisujú" vysokí policajní funkcionári, ale i niektorí členovia vlády... Vo výpočte by sme mohli ešte dlho pokračovať.
O vážnych problémoch v našom súdnictve pred niekoľkými dňami rokoval v Košiciach celorepublikový výbor dobrovoľnej stavovskej organizácie Združenia sudcov Slovenska (ZSS), ktoré združuje cca 750 mužov a žien v čiernych talároch s fialovým lemovaním. Pri tejto príležitosti sme oslovili prezidenta ZSS JUDr. Pavla Rohárika:
"Združenie počas svojej deväťročnej existencie neustále kritizuje postavenie súdnej moci na Slovensku, a to v tom zmyslem, že súdna moc ako jedna z troch mocí v štáte doposiaľ nie je u nás plne nezávislá a nie sú vytvorené legislatívne, materiálne a iné podmienky na efektívne fungovanie súdov tak, ako ich mal štát vytvoriť. Sudcovský stav už dlhú dobu očakáva konkrétne kroky na posilnenie nezávislosti. Ceníme si, že sme boli prizvaní ako konzultanti a máme možnosť diskutovať o pripravovanej novele Ústavy SR, ako aj v uplynulých dňoch vládou schváleného návrhu Zákona o sudcoch a prísediacich. Obidve normy vnímame ako pozitívum, hoci sa nám v nich zatiaľ nepodarilo všetko zakotviť tak, ako sme si to predstavovali. Preto náš postoj k nim nemôže zostať bez kritiky..."
Môžete byť trochu konkrétnejší - čoho sa týkajú vaše výhrady?
"Nuž, v prvom rade nám ide o nezávislosť súdnictva a sudcov. Na to však treba vytvoriť nielen legislatívne, ale aj personálne a materiálne podmienky. Naša súdna moc stojí na prahu reformy, ktorú aj my podporujeme, a spomínané novely sú len prvým výraznejším krokom týmto smerom. Podľa navrhovanej novely ústavy najvyšším predstaviteľom súdnej moci v SR bude osemnásťčlenná Súdna rada, ktorej bude predsedať predseda Najvyššieho súdu SR a bude mať kompetencie v zmysle štatútu Európskej únie. Budú ju tvoriť z jednej polovice členovia nominovaní Národnou radou SR, vládou a prezidentom, a z druhej predseda Najvyššieho súdu SR a sudcovia volení svojimi kolegami. Návrh ráta s paritným zastúpením, s tým, že troch členov rady by menoval prezident, troch vláda a troch parlament, pričom zvyšní deviati by mali byť sudcovia. Podľa nášho názoru by však sudcovia mali mať dvojtretinovú, alebo minimálne jednoduchú väčšinu. Teda, aby aspoň bolo v súdnej rade o jedného sudcu viac ako tých dosadených... Narazili sme však na odpor zo strany vlády. Odmietanie nášho návrhu, aby v Súdnej rade ako v orgáne súdnej samosprávy, mali sudcovia nadpolovičnú väčšinu, prijímame ako neopodstatnenú nedôveru v schopnosť sudcov spravovať vlastné veci. V prípade, že sa tak nestane, nemožno hovoriť o posilnení nezávislosti súdnictva."
V návrhu novely Zákona o sudcoch a prísediacich sa rieši aj otázka ich platov sudcov. A ten má v súčasnosti činiť trojnásobok priemernej mzdy. Je to málo, či veľa, lebo vo verejnosti prevláda názor, že sudcovia vraj nebudú nikdy spokojní, stále je im málo...
"Ide o nový zákon, ktorý vytvorí základ pre reformu súdnictva. Musím povedať, že návrh je vo viacerých smeroch totožný s názormi sudcov. Jeho prvoradým zmyslom nie je zabezpečenie lepších platov, vyšších dôchodkov a podobne. Zákon, o ktorom je reč, vytvára predpoklady pre zásadné systémové zmeny v súdnictve ako takom. Ani na jednom mieste nenájdete výraz štátna správa súdov, hovorí sa v ňom len o správe súdov, na ktorej sa budú podieľať aj sudcovia a spolurozhodovať o tých otázkach, ktoré sú dôležité pre nezávislosť a nestrannosť súdnictva. Zákon veľmi logicky predpokladá výberové konania na uvoľnené posty na súdoch. Aešte čosi - sudcovia budú povinní podávať každoročne majetkové priznania, a to v oveľa prísnejšej forme ako je to u ostatných ústavných činiteľov, ba aj oveľa prísnejšie ako u ostatných občanov."
A ako je to teda s navrhovanou platovou úpravou?
"ZSS požaduje, aby sudca mal plat na úrovni poslanca. Návrh však hovorí, že to bude len 90 percent poslaneckého platu. Pre nás však nie je podstatné, o koľko je plat poslanca reálne vyšší. Nám ide o rovnocenné spoločenské postavenie sudcu ako reprezentanta súdnej moci - v porovnaní s postavením poslanca ako reprezentanta výkonnej moci."
Pán prezident, na tlačovej besede, ktorá sa uskutočnila bezprostredne po skončení rokovania výboru, redaktori z viacerých médií prezentovali to, čo pravidelne počuť na pravidelných stretnutiach novinárov s policajnými funkcionármi. Policajti na nich plačú a nariekajú, lebo sudcovia vraj s nimi nechcú spolupracovať… A to v tom smere, že nechcú zobrať do vyšetrovacej väzby každého, kto tam podľa nich patrí. Kým niekoho podozrivého vypátrajú, poriadne sa nadrú a sudca šmahom ruky zotrie ich prácu tým, že ho prepustí na slobodu...
"Je to absurdné! Sudcovia nemajú čo spolupracovať s políciou! Sudcovia majú rozhodovať spory. Musíme si uvedomiť, že tu existuje určitý súdny spor na jednej strane je polícia a prokuratúra, ktoré majú svoj názor, na druhej strane obvinený, ktorý nechce ísť do väzby, vzniká tu teda spor a nezávislý sudca je na to, aby tento spor rozhodol. Objektívne, teda v zmysle zákona a podľa svojho vedomia a svedomia... Samozrejme, ak sudca zadržaného preustí na slobodu, polícia je nespokojná a hneď sú toho plné médiá. Ale to, že napríklad na vzatie obvineného do väzby neboli zákoné dôvody, to sa už verejnosť z médií nedozvie... Ani to, že keby sudca rozhodol inak než prepustením obvineného na slobodu, postupoval by protizákonne. Koľkokrát sa stáva, že polícia obvineného predvedie k sudcovi neskoro. A pritom zákon hovorí jasnou rečou: policajný orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu zatkol, je povinný ho bez meškania, najneskôr však do 24 hodín dodať súdu. Ak sa to v tejto lehote nestane, obvinený musí byť prepustený na slobodu! Keby sudca rozhodol nejako inak, porušil by zákon. Nespočetnekrát sa stáva, že ten, čo je obvinený zo závažnej trestnej činnosti a do vyšetrovacej väzby naozaj patrí, ale pre meškanie zapríčinené policajnými orgánmi, ho sudca musí pustiť na slobodu. Nemá inú možnosť! Ale to už verejnosť vo večernom televíznom spravodajstve nepočuje..."
INÉ KRITÉRIA NA OBČANOV A INÉ NA PAPALÁŠOV?
Sústavné útoky zo strany médií však hovoria o jednom. A síce o tom, že každá doterajšia vládna moc nechcela nič iné, len si sudcov podriadiť a urobiť z nich čo najposlušnejších vykonávateľov svojej vôle. A ani terajšia nie je žiadnou výnimkou... Aj v oficiálnych materiáloch celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska sa okrem iného píše, že "ústavné zakotvenie súdnej moci ako samostatnej a nezávislej moci v štáte je len formálne. V praktickom živote sme svedkami toho, že zákonodárna a výkonná moc chápe súdnictvo nie ako tretiu moc v štáte, ale ako jeden zo svojich rezortov, ktorý treba riadiť a vyvíjať naň tlak... Prevažná väčšina populácie SR chápe justíciu len ako predĺženú ruku štátnej správy." Ale kvôli objektivite treba povedať, že v materiáloch sa píše kriticky aj smerom do vlastných radov: "Napriek demokratickým zmenám v spoločnosti sa časť sudcovského stavu naďalej správa tak, akoby sudcovia boli len štátnymi úradníkmi, ktorých povinnosťou je plniť vôľu tých, ktorí sú práve pri moci, a bezvýhradne akceptovať rozhodnutia funkcionárov štátnej správy... Aj u služobne mladších sudcov je možné pozorovať ich apatiu, strach verejne prejaviť svoj názor a spoliehanie sa na to, že problémy súdnictva za nich vyrieši niekto iný... Vyskytujú sa prípady, že sudcovia pri prejednávaní sporov nerešpektujú zásady rovnosti účastníkov a iné kritériá používajú vo vzťahu k predstaviteľom štátnej moci alebo silným podnikateľským subjektom, a iné voči radovým občanom alebo malým podnikateľom... Do roku 1989 neexistovala potreba komunikácie s médiami, pretože neexistovali skutočné médiá a verejná mienka. Sudcovia na to neboli pripravovaní, vzdelávaní... Nevedia sa vyrovnať s tým, že médiá sa o ich prácu zaujímajú, komentujú ich rozhodnutia a najmä, že to bude jav trvalý a legitímny. Očakávajú, že niekto z pozície sily zabezpečí, aby médiá prezentovali len korektné objektívne stanoviská, pričom nie je zrejmé, kto okrem cenzora by to mohol posudzovať..."
Nech už je tak či onak, jedna vec je pravda. "Súčasný systém súdnictva bol konštituovaný v päťdesiatych rokoch, je prežitý a neschopný zabezpečiť plnenie tých úloh, ktoré má v súčasnosti plniť slovenská justícia. Sudcovia ako predstavitelia súdnej moci sú súčasne menovaní do funkcií štátnej správy súdov ministrom spravodlivosti, ktorý je predstaviteľom výkonnej moci, a majú plniť úlohy štátnej správy. Tým je daná schizofrénia sudcovského stavu... Súdy sú absolútne finančne aj personálne závislé od rozhodovania predstaviteľov moci zákonodárnej a výkonnej..." Toľko teda z materiálov združenia sudcov Slovenska.
Pán prezident, nuž, čo na tie sústavné útoky zo strany polície a médií?
"Pozrite sa! Polícia je priamo riadená funkcionármi, ktorí sú dosadení politicky a súdnictvo predsa funguje na celkom iných princípoch... Súdy by mali mať v spoločnosti také postavenie, aby nemuseli reagovať na každú banalitu. A ešte čosi nemyslite si, to nie len u nás vláda a polícia útočia na súdy. Aj na západe, dokonca aj v tých najvyspelejších demokraciách sa sudcovia stávajú zo strany výkonnej moci terčom takýchto útokov... Ale život ide ďalej!"
Budete sa teda brániť cestou médií?
"Bolo to práve naše združenie, ktoré presviedčalo napadnutých sudcov, že je potrebné hovoriť s médiami, aby boli transparentní, a to aj napriek tomu, že mnohí sudcovia to odmietali, pretože mali a majú zlé skúsenosti s médiami. Ale poviem vám tak ako je, aj tu v našom výbore sme o tom veľakrát diskutovali, ba aj na iných fórach napríklad o tom, či by sudca mal napríklad predstúpiť pred kameru a odôvodniť svoje rozhodnutie. Názory medzi sudcami sú také, aj onaké..."
Pán prezident, ešte pár slov k toľko omieľanej korupcii. Zrejme ani vy sám by ste nedali ruku do ohňa za hociktorého kolegu... Má vaše združenie pripravený nejaký model, na základe ktorého by sa dalo zamedziť korupcii sudcov a dosiahnuť ich nestrannosť a objektívne rozhodovanie?
"Jednoznačne treba povedať, že korupcii sa nedá zabrániť v žiadnom rezorte. Sme však presvedčení, že ju možnoeliminovať na základe jej vytvorenia určitého systému. Treba si totiž uvedomiť, že jestvuje viac druhov korupcie. Ide najmä o politickú a ekonomickú korupciu. Proti tej prvej by sa dalo bojovať zmenou zákonov, vrátane ústavy, napríklad odstránením inštitútu štvorročných sudcov. Už deväť rokov teda už od samotného vzniku združenia bojujeme proti tomuto inštitútu. Veríme však, že z toľko očakávanej novely Ústavy SR toľko kritizované ustanovenie konečne vypadne..."
Aby čitatelia vedeli o čo vlastne ide, odcitujeme z ústavy: "Sudcov volí Národná rada SR na štyri roky. Po uplynutí tohoto volebného obdobia Národná rada SR na návrh vlády volí sudcov bez časového obmedzenia..." Inak povedané, ak mladý sudca prvé štyri roky "neseká dobrotu", teda nerozhoduje spory tak, ako to vyhovuje predstaviteľom tej-ktorej vôádnej moci, vôbec nemá istotu, že návrh na jeho doživotný sudcovský mandát vláda predloží parlamentu na schválenie... Slovom, musí byť poplatný a jeho sudcovská nezávisloť a objektivita sú ta-tam. Oveľa zaujímavejšie je to, že ustanovenie o štvorročných sudcoch sa dostalo do našej ústavy nedopatrením. Zdá sa,že pričinením akéhosi horlivého úradníka z ministerstva a v tej národno-revolučnej eufórii, keď parlament prijímal ústavu s piesňou na perách, sa to jednoducho prehliadlo... Pán prezident, vráťme sa však ešte ku korupcii. K tej politickej.
"Jej eliminácia je teda možná len zmenou ústavy a ďalších zákonov, napríklad tým, že štátnu správu súdov by mala nahradiť správa súdov, inak povedané sudcovia by o svojich veciach vo väčšej miere mohli rozhodovať sami. A teraz k tej ekonomickej korupcii. Eliminovať ju možno len tak, že sa zlukratívni funkcia sudcu, ale aj administraívneho pracovníka súdu. Ďalej tým, že by sudcovia boli zbavení rôznych administratívnych činností a nerobili draho platených úradníkov, ktorí sú zavalení zbytočným papierovaním, ale by robili len to jedno, na čo vlastne sú že by rozhodovali spory. Tým by sa súdy odbremenili, znížila by sa ich zaťaženosť a nebol by dôvod na korupciu. Výskumy Svetovej banky i naše výskumy totiž jednoznačne ukazujú, že najväčšia korupcia v súdnictve je práve v oblasti urýchlenia sporov. neemeruje ani tak k výsledku, k rozhodnutiu, ale naozaj k tomu, aby sa vec pohla... Avšak na to, aby sa urýchlilo konanie, treba zmenu zákonov. Ak sa činnosť súdov spriechodní, to znamená, že budú fungovať prirodzene a sudca nebude mať sedemsto spisov a námatkovo z nich vyberie, o ktorom bude rozhodovať, tak nebude podhubie pre ekonomickú korupciu v justícii."
Jestvujú tu však aj ďalšie druhy korupcie...
"Áno, jej osobitným typom je napríklad druhotná korupcia. Jej fungovanie je, obrazne povedané, takéto advokát zoberie od klienta peniaze akože pre sudcu a ten o tom ani nevie, ani tie peniaze nikdy nevidel a nedostal. Podľa môjho odhadu asi dve tretiny všetkej korupcie v justície má tento základ."
Nie je to len hádzanie špiny na advokátov?
"Nie, ale problém stojí aj inak. Ja ho vidím aj v samotnom sudcovskom zbore, teda vo výbere sudcov, v ich vzdelávaní a hodnotení. Žiaľ, hodnotenie a možnosť kárneho stíhania je v súčasnosti v rukách štátnej správy. My sudcovia, keď aj vieme o tom, že niekto z našich kolegov je korumpovateľný, tak okrem toho, že mu dohovoríme, nemáme žiadnu inú možnosť s tým nič urobiť. Všetko je v rukách vlády, ministra a všemocných úradníkov."
NAMIESTO EPILÓGU
Na margo neustálych výčitiek zo strany polície, že sudcovia nechcú s políciou "spolupracovať" a nechcú byť poslušnou bábikou v rukách vládnej moci, prezentovaných denno-denne v niektorých elektronických médiách, osobitne v televízii Markíza, sa pre denník Korzár vyjadrila aj predsedníčka komunikačného výboru Združenia sudcov Slovenska JUDr. Eva Handlová:
"Čo robí Mesiac, keď naň šteká pes? Nič. Svieti ďalej. Sudcovia sú presvedčení, že svoju prácu robia dobre… Pravda, je tu ešte jeden moment. A na výčitku, že sa vraj málo zastávame kolegov, musím doplniť, že, Združenie sudcov Slovenska je dobrovoľná organizácia a zastáva záujmy tých sudcov, ktorí si to želajú. Ak nám v médiách neoprávnene napadnutý sudca povie, že si neželá, aby sme bojovali v jeho mene, musíme to akceptovať."
A celkom na záver ešte perlička. Nezávislý poslanec Róbert Fico práve v deň rokovania celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska v rozhovore pre agentúru SITA uviedol, že návrhy šéfa rezortu spravodlivosti Jána Čarnogurského na kreovanie súdnej rady a ponechanie si právomoci vymenúvať a odvolávať funkcionárov súdov na poslednú chvíľu, pokladá za nekorektné, ale ako dodáva: "nič iné od neho ani nečakal". Podľa Ficových slov začína byť veľký rozdiel v tom, ako chápe nezávislosť súdnej moci združenie sudcov Slovenska a ako exekutíva. A preto novelu ústavy "musia poslanci schváliť, keďže súdnictvo je najvyššou prioritou pre naše integračné ambície," dodáva Fico a pokračuje: "Minister spravodlivosti akoby mal obavy, že novelizáciou ústavy rezort stráca právomoci a postavenie... Vyvoláva to určité podozrenie, že šéf rezortu spravodlivosti má ambície kontrolovať chod súdnictva," zdôrazňuje demokrat Fico. Nuž čo, aj dnes platí staré známe, že zlodej kričí pardon, Fico kričí: chyťte zlodeja!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
