Informoval o tom úrad izraelského predsedu vlády.
Barak poinformuje prezidenta USA o najnovšom vývoji na Blízkom východe a bezprostredne po stretnutí sa vráti do Izraelu aby sa mohol zúčastniť na oslavách štátneho sviatku Dňa zjednotenia Jeruzalema.
V Izraeli sa každoročne oslavuje Deň Jeruzalema ako pripomienka na obsadenie arabskej východnej časti mesta izraelskou armádou v Šesťdňovej vojne v júni 1967 a na následné izraelské vyhlásenie celého mesta za hlavné mesto židovského štátu. Východnú časť Jeruzalema však považujú za svoje hlavné mesto aj Palestínčania a plánujú ho zaň aj oficiálne ustanoviť po vyhlásení samostatného palestínskeho štátu.
Úrad izraelského premiéra uviedol, že obaja štátnici chcú prediskutovať vývoj mierového procesu na Blízkom východe, dôsledky stiahnutia sa izraelskej armády z južného Libanonu a spôsob ďalšieho rokovania s Palestínčanmi. Prezident USA Bill Clinton je v súčasnosti na týždňovom turné po rôznych štátoch Európy. Jeho cestu zavŕši víkendový summit s novozvoleným ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve.
Rusko podnikne sériu atómových testov
Moskva (TASR) - Rusko zamýšľa koncom tohto roka podniknúť na ostrove Novaja Zemľa ďalšiu sériu takzvaných subkritických testov atómových zbraní. Cieľom pokusných výbuchov je preskúšať bezpečnosť a akcieschopnosť ruského zbrojného atómového arzenálu, informovala včera tlačová agentúra Interfax s odvolaním sa na pramene z ruského Ministerstva pre jadrovú energetiku. Posledné pokusné výbuchy sa uskutočnili na Novej Zemli začiatkom januára.
Pri subkritickom teste sa pomocou rozbušky nechá vybuchnúť len minimálne množstvo štiepneho materiálu, pričom nevzniká klasická reťazová reakcia a nezaznamená sa rádioaktivita. Tento druh testov nie je v rozpore s dohodou o zákaze jadrových skúšok z roku 1996 a využíva ho aj americká strana.
Ako informoval vedúci tlačového oddelenia Ministerstva jadrovej energetiky Jurij Bespalko, v roku 1999 vykonalo Rusko sedem subkritických atómových testov.
Prezident nesúhlasí s dočasným prímerím
Manila (TASR) - Filipínsky prezident Joseph Estrada včera vylúčil možnosť uzavretia prímeria s moslimskými vzbúrencami, ktorí na juhu krajiny vedú boje za vytvorenie samostatného islamského štátu. Oznámil to včera v Manile prezidentov hovorca Ricardo Puno.
Filipínska vláda pokračuje v mierových rokovaniach s predstaviteľmi Frontu islamského oslobodenia Morov (MILF), najväčšej z dvoch separatistických organizácií na juhu krajiny.
Podľa slov Ricarda Puna prezident Estrada chce zabezpečiť trvalejší mier, a nielen dočasné zastavenie paľby, ktoré by vzbúrenci využili vo svoj prospech, aby obnovili bojaschopnosť jednotiek a zreorganizovali ich.
Od začiatku marca zahynulo v krajine pri útokoch armády na pozície MILF 300 ozbrojencov a 80 vojakov. Manila tiež oznámila, že obsadila kľúčovú základňu vzbúrencov.
Krviprelievanie takmer úplne zničilo poľnohospodárstvo na juhu krajiny, spomalilo ekonomický rast a vyvolalo obavy z rozšírenia rebélií aj do hlavného mesta a ďalších oblastí prevažne katolíckych Filipín.
Robertson prislúbil etnickým Albáncom pomoc Bruselu
Priština (TASR) - Generálny tajomník NATO George Robertson prisľúbil dnes kosovským obranným silám, ktoré vzišli z bývalej ilegálnej armády etnických Albáncov (Kosovskej oslobodzovacej armády - UCK) ďalšiu finančnú pomoc Bruselu.
Po stretnutí s veliteľom UCK Agimom Cekuom, Robertson opäť apeloval na vedúcich predstaviteľov srbskej i albánskej komunity Kosova, aby urobili všetko pre mierové vyriešenie interetnického konfliktu v ich rodnej provincii. "Určitý pokrok v Kosove dosiahnutý už bol, ale na Albáncov, Srbov a zástupcov medzinárodného spoločenstva tu ešte stále čaká veľa práce", zdôraznil generálny tajomník NATO.
Agim Ceku označil pred novinármi svoj vojenský zbor, pokladaný kosovskými Srbmi len za následnícky útvar UCK, za jedinú inštitúciu, ktorá by v blízkej budúcnosti mohla byť modelom pre všetky kosovské organizácie.
Zimbabwianski černosi si delia pôdu
Harare (TASR) - Pozemková komisia v Zimbabwe včera údajne rozdelila tisícom černochov pôdu 187 fariem patriacich donedávna belochom. Tlačovej agentúre AFP to včera oznámil vodca bývalých zimbabwianskych vojakov Chenjerai Hunzvi, prezývaný Hitler. Práve Hunzviho ľudia a ich požiadavky vrátiť im pôdu, ktorú dlhé roky spravovali belosi, boli príčinou politického a sociálneho napätia v africkej krajine.
Zimbabwianska vláda však informáciu o začiatku rozdeľovania farmárskej pôdy dementovala. Hovorca kabinetu George Charamba ubezpečil, že vodca bojovníkov za nezávislosť Zimbabwe len na mieste určil 187 fariem, ktorých pôda bude v budúcnosti rozdelená černošských roľníkom.
Hunzvi v telefonickom rozhovore s AFP vyhlásil, že prvý prípad prerozdelenia pôdy z belošských fariem väčšinovému obyvateľstvu sa odohral v provincii Mashonaland na severozápade Zimbabwe. Hunzvi však nevedel upresniť, aká je rozloha odovzdanej pôdy.
V podobnom duchu ako vláda sa na margo údajného odovzdávania "belošskej" pôdy veteránom vyjadril aj Nick Swanepoel zo Syndikátu belošských farmárov (CFU). Upresnil, že jedine štát je schopný a môže vykonať pozemkovú reformu.
Zimbabwiansky prezident Robert Mugabe však pred nedávnom vystúpil s prejavom, v ktorom volal po revízii zákona o pôde tak, aby bolo možné vyvlastniť ju belošským farmárom bez vyplatenia finančnej náhrady. Podobnú zmenu v ústave urobil zimbabwiansky parlament prednedávnom. Mugabe pred týždňom avizoval, že veteráni dostanú v prvej etape pôdu z 841 belošských fariem.
Pozemková komisia má riešiť problém, ktorý vznikol po obsadení asi 1500 belošských fariem černošskými veteránmi. Obsadzovanie fariem sprevádzalo násilie, ktoré si vyžiadalo niekoľko ľudských životov. Vznik komisie je výsledkom rokovaní za účasti Mugabeho, zástupcov belochov a bývalých bojovníkov za nezávislosť.
Asi 70 percent najlepšej pôdy v Zimbabwe v súčasnosti vlastní 4500 belošských farmárov, zatiaľ čo milióny černochov hospodária na neúrodných pozemkoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
