zanietených hudobníkov (Marián Plajdička - Plajdo, Roland Domonkoš - Rolo, Jaroslav Gerhart - Jaro, Marián Havrila - Johan a Richard Galáš - Rišo) sa rozhodla vykročiť tŕnistou cestou show - biznisu, aby dokázala okolitému svetu, že aj v tejto nevyspytateľnej dobe, dobrá rocková muzika nevymrela. Ako sa im darí na tejto neľahkej púti za uznaním, sme sa opýtali samotných členov skupiny.

* Prednedávnom ste potešili svojich fanúšikov vydaním svojho prvého neoficiálneho albumu. Ako by ste ho čo najstručnejšie charakterizovali?

- Plajdo: Na CD sa nachádza dvanásť skladieb. Čo sa týka štýlu, je to niečo ako trash a hardcore pomiešaný dokopy, no neradi svoju hudbu škatuľkujeme. Nápady sme čerpali z bežného života, jednoducho z nás.

* Myslíte si, že tento album s názvom Welcome to Eternity (Vitajte vo večnosti) bude večným aj pre vašich fanúšikov?

- Plajdo: Večným určite nie, ale keď si ho ľudia vypočujú, tak im istotne aspoň na chvíľu ostane v pamäti.

* Ako vnímate súčasnú rockovú scénu na Slovensku?

- Rišo: U nás je to s rockovou scénou dosť smutné. Uskutočňuje sa príliš málo koncertov, čo súvisí predovšetkým s nedostatkom peňazí a nezáujmom ľudí. V zahraničí tento problém už dávno vyriešili.

* Do akej miery sa necháte ovplyvňovať už spomínanou slovenskou, ale aj svetovou rockovou scénou?

- Plajdo: Každý z nás, predtým ako prišiel do Eternity, hral úplne iný štýl hudby a počúval niečo úplne iné. I napriek všetkým týmto rôznorodým vplyvom sa vždy zhodneme, čo a ako budeme hrať. Ako skupina sme už však vyrástli z toho, aby sme museli niekoho kopírovať.

* Čo všetko musíte obetovať svojej hudbe, aby bola skutočne dobrá a kvalitná?

- Johan: V prvom rade to musí byť stopercentný prístup každého člena kapely a pravidelná účasť na skúškach, ktoré máme za normálnych okolností dvakrát do týždňa.

Dôležité sú aj nápady, inšpirácia a v neposlednom rade musia byť v absolútnom poriadku vzťahy medzi jednotlivými členmi kapely.

* Vyskytnú sa občas medzi vami náznaky "ponorkovej choroby", niečoho čo by mohlo naštrbiť vzťahy v kapele?

- Plajdo: Až na Roliho a Riša má už každý z nás odohraté svoje roky. Vieme sa týmto problémom vyhnúť, a ak sa aj vyskytnú vieme ich riešiť. Stane sa, že sa pohádame, ale dokážeme kontrolovať hranicu, ktorú by sme nikdy nechceli prekročiť.

* Kapela od svojho vzniku prešla viacerými personálnymi zmenami. Myslíte si, že ste sa momentálne ocitli v tom najideálnejšom zložení?

- Jaro: V takejto zostave hráme od februára a myslím si, že je to naozaj skvelé zloženie. Bolo by dobré, keby sme vydržali čo najdlhšie.

* Hovorí sa o zlej komunikácii medzi jednotlivými kapelami v Košiciach. Ako vnímate túto situáciu vy, z vášho hudobníckeho pohľadu?

- Plajdo: Kapely by si mali uvedomiť, kde sú a čo chcú robiť. My sme investovali do nášho aparátu dosť veľké peniaze. Niektorí to nedokážu a potom sa divia, že ich hudba nemá potrebnú kvalitu. Bez vlastného aparátu sa dobrá muzika jednoducho robiť nedá. V Bratislave ale aj iných mestách to už dávno pochopili.

* Dá sa zvládnuť financovanie hudobnej skupiny bez väčšieho sponzora?

- Jaro: Zatiaľ to zvládame sami, i keď to nie je žiadna sláva. Okrem peňazí si to však vyžaduje aj veľa voľného času a osobného zanietenia. Sponzora by sme však určite radi privítali.

* Kde si vás môžu fanúšikovia v najbližšej budúcnosti vypočuť?

- Jaro: 2. júna hráme v rockovom klube Tuba, 3. júna v Prešove a 7. júna koncertujeme na šíravskom festivale Rock-explosion.

Autor: Dušan Tokarčík

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.