Ako dedič prichádza do úvahy okrem mňa ešte otcov syn z jeho prvého manželstva, ktorého ja poriadne ani nepoznám. Môj nevlastný brat sa na otcovom pohrebe, o ktorom sa dozvedel údajne z Korzára, síce ukázal, ale mnoho rokov dozadu nebolo o ňom nič počuť, otca nenavštívil pred smrťou ani v nemocnici, na pohreb ničím neprispel. O to väčší záujem však prejavuje o dedičstvo, stále zisťuje, aký majetok otec zanechal a koľko mu z neho pripadne v dedičskom konaní. S otcom sme boli spoluvlastníkmi spoločne postaveného rodinného domu, preto považujem za nespravodlivé, aby som teraz musel mne v podstate cudziemu a neznámemu spoludedičovi vyplatiť z otcovho podielu v dome niekoľko stotisíc korún. Čo sa s tým dá robiť, bude nevlastný brat dediť z majetku, o ktorý sa ničím nepričinil, rovnakým dielom ako ja? Mohli by ste bližšie vysvetliť pojem dedičská nespôsobilosť?
Zn.: Spravodlivé dedenie?
Odpoveď: Váš otec závet nezanechal a svojho syna z prvého manželstva ani nevydedil, hoci zákonné dôvody na vydedenie potomka, ktorý o poručiteľa neprejavuje opravdivý záujem, aký by ako potomok prejavovať mal, splnené boli. Za tejto situácie sa nedá nič robiť, nevlastný brat bude z majetku, ktorý otec počas svojho života vlastnil, dediť v rovnakom podiele ako vy, pokiaľ dedičstvo neodmietnete.
Z nezáujmu brata o svojho otca zrejme chcete odvodiť jeho dedičskú nespôsobilosť. Predpokladom dedičskej nespôsobilosti podľa §469 Obč. zák. je, aby osoba ustanovená za dediča svojím konaním založila stav, pre ktorý ju zákon vylučuje z dedenia. V zmysle tohto ustanovenia nespôsobilým dediť je ten, kto sa dopustil proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom úmyselného trestného činu, alebo zavrhnutia hodného konania proti poručiteľovej poslednej vôle. Pri naplnení uvedených skutkových podstát nastáva dedičská nespôsobilosť priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým poručiteľ dedičovi neodpustí. Súd preto prihliada k dedičskej nespôsobilosti z úradnej povinnosti, a to aj vtedy, keď dedičskú nespôsobilosť určitej osoby nikto nenamieta. Podmienkou dedičskej nespôsobilosti pre spáchanie úmyselného trestného činu proti poručiteľovi alebo jeho blízkym osobám nie je právoplatné odsúdenie páchateľa rozhodnutím trestného súdu, rozhodujúce je samotné spáchanie takého činu. V praxi by totiž mohla nastať situácia, že čin ublíži úmyselne otcovi na zdraví, ale vzťahuje sa naňho amnestia prezidenta republiky, preto nebude súdom odsúdený. Nič to však nemení na fakte, že trestný čin ublíženia na zdraví spáchaný bol a jeho páchateľ po poručiteľovi nededí.
Zavrhnutiahodným konaním proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle bude napr. prípad, keď určitá osoba (dedič) fyzickým alebo psychickým tlakom donúti poručiteľa urobiť závet s určitým obsahom, alebo ho donúti, aby skorší závet zmenil, prípadne zrušil. Takého kvalifikovaného konania sa dopustí aj ten, kto znemožní poručiteľovi zriadiť závet, kto sfalšuje závet, podstrčí závet o ktorom vie, že nie je pravý, zničí závet alebo listinu o vydedení, zmarí realizáciu týchto listín tým, že zamlčí ich existenciu. K týmto úkonom nemusí dôjsť za života poručiteľa, dedičská nespôsobilosť nastane, ak boli urobené aj po jeho smrti.
Poručiteľ môže odvrátiť práve účinky dedičskej nespôsobilosti tým, že dedičovi odpustí. K odpusteniu môže dôjsť písomne, ústne i mlčky (konkludentne), vždy však spôsobom, z ktorého je zrejmý poručiteľom úmysel odvrátiť právne následky, ktoré zákon s určitým, zhora popísaným konaním spojuje.
Z uvedeného je zrejmé, že váš nevlastný brat sa nedopustil konania, ktorým by si spôsobil dedičskú nespôsobilosť a budete teda dediť otcov majetok spoločne ako rovnocenní dediči rovnakým dielom.
Autor: Pavol KISS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
