vydrie kožušiny a čiapky, lebo boli mäkké a najmä neprepúšťali vodu, takže sa dali nosiť i v sychravom počasí. Dnes sa stala vydra natoľko zriedkavou, že jej kožušina je prakticky nedostupná. V západnej a strednej Európe trvá kritický pokles početnosti vydry, v niektorých krajinách už celkom chýba. Vydra vyžaduje čisté vody s dostatkom rýb, ktoré sú jej hlavnou potravou. Na hniezdenie potrebuje prirodzené brehy so zárastom stromov, medzi koreňmi ktorých vyhrabáva svoje nory. V súčasnosti je väčšina tokov regulovaná a pri vodných nádržiach odstraňujú stromy, okrem toho sú naše vody príliš znečisťované. Vhodné existenčné podmienky pre vydru sa zachovali len v niektorých riečkach podhorských oblastí a vrchoviny, prípadne rybníkov, kde ich však považujú za škodcov rýb a preto prenasledujú.
Vydra riečna sa dokonale prispôsobila životu vo vode, v ktorej sa pohybuje rovnako bystro ako ryby, ktorými sa živí. Má nápadne dlhé telo na nízkych silných nohách s plávacími blanami, sploštenú hlavu s malými ušami, dlhý a hrubý, ku koncu sa zužujúci chvost. Okolo širokej papule im vyrastajú dlhé, tuhé hmatové chlpy, ktoré využívajú pri love koristi v tme a zakalenej vode. Pri ponáraní si nozdry úplne uzavrie. Dorastá do dĺžky okolo 1 metra a hmotnosti 5 až 10 kg.
Vydra riečna obýva rôzne stanovišťa, od potôčikov a kanálov po veľké rieky, osídľuje aj močiare, jazerá a rybníky. Vyhrabáva si do brehu brloh s vchodom pod vodou a s vetracím otvorom skrytým pod krovinami alebo kameňmi. Najlepšie sa jej vodí pri väčších tokoch s vegetačným krytom. Menšie horské potoky, i keď majú čistú vodu, sú menej produkčné a neposkytujú jej dostatok potravy. Je aktívna najmä za súmraku a v noci.
Dorozumieva sa rozličnými zvukmi, od pískania až po chrčanie. Nemá pevný čas ruje, mláďatá sa rodia v rôznych obdobiach roka, väčšinou má iba dve až tri. Oči sa im otvárajú až po 30 dňoch, samostatne začínajú loviť štvormesačné. Na výchove mláďat sa podieľa iba matka. Zaujímavé je, že vydra nemá ani presne trvajúcu brezivosť, táto môže trvať dva mesiace až bezmála rok. Uvedené výkyvy v trvaní brezivosti asi spôsobuje dostatok a druh potravy.
Dospelé vydry žijú prevažne samotársky a vyžadujú veľké teritórium, niekedy až 50 km dĺžky toku. Podľa výskumov dr. Voskára je priemerná dĺžka lovného teritória vydrieho páru na toku Hnilca asi 11 km a bystrinných prítokov 14 km. Z celkovej dĺžky Hornádu 140 km využíva vydra len 68 km od prameňa po Spišskú Novú Ves.
Hoci je vydra plaché zviera, chovaná od mala v zajatí sa stáva krotkou a veľmi prítulnou k svojmu opatrovateľovi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
