Čergov, založili slovenskí sokoliari z iniciatívy Uhorského kráľa v druhej polovici 11. prípadne 12. storočia. Až do roku 1948 sa nazývala Tolčemeš. Začiatkom 14. storočia kráľ Karol Róbert z Anju daroval usadlosť Tolčemeš zemanovi Mikulášovi Apródovi, ktorý v Tolčemeši dal postaviť kúriu. On a jeho potomkovia a dedičia, zemania Apródovci používali v prídomku spomínaný názov dediny aj v 15. storočí. Postupne obec prešla pod správu Prešova a šľachticov Tordaiovcov, Spacaiovcov a Bornemisovcov. Kostol, ktorý v obci dali postaviť zemania Apródovci v roku 1353, bol zasvätený sv. Mikulášovi.
Málo sa vie vo verejnosti o autoroch literatúry, ktorí v dávnej minulosti písali o Slovensku. Niektorých, ktorí takto učinili a mali svoj pôvod v Šarišskej stolici, ani nepoznáme pod vlastným menom, pretože používali rôzne pseudonymy. Medzi nich patril aj Ján zo Šariša, ktorý sa narodil v Tolčemeši, terajších Šarišských Sokolovciach.
Spomínaný Ján zo Šariša písal svoje práce v latinčine. Žil v dobe, keď sa rozvíjalo baníctvo, ktoré si vyžadovalo znalosť písma. Na našom území v Nitre, Bratislave, Spišskej Kapitule, Hronskom Beňadiku, Jasove, Lelesi, Turci a Šahách sa zriaďovali inštitúcie na produkciu písomnosti. Medzi tvorcov spomínaných písomností patril aj Ján zo Šariša. Používal rôzne pseudonymá. Raz písal ako Ján Apród, inokedy ako János Kükülle, či Johanides Archidiakonus de Kikulwe a ďalšie. Prídomok sa často stotožňoval s jeho rodnou obcou alebo časťou chotára Tolčemeša a okolia.
Ako sa Ján zo Šariša vypracoval na známeho literáta? Jeho otec Mikuláš dostal za verné služby po bitke pri Rozhanovciach od kráľa Karola Róberta z Anju obec Tolčemeš, jeho rodina predtým pravdepodobne žila v blízkosti Sabinova, kde mal uvedený uhorský kráľ svoje stanovisko pri ťažení proti Omodejovcom a Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V tom čase sa dvaja synovia Omodeja Abu skrývali na Šarišskom hrade a nechceli sa podriadiť kráľovi. Kráľ Karol Róbert z Anjou vyšiel z bitky pri Rozhanovciach víťazne.
Po smrti Karola Róberta z Anjou k moci v Uhorsku prišiel Ľudovit I., zvaný Veľký, tiež z rodu Anjou. Tento úspešný Uhorský panovník potom vládol od roku 1342 až do roku 1382. Za jeho panovania Uhorsko dosiahlo veľké úspechy. Stalo sa najmocnejším štátom Európy a jeho hranice sa rozprestierali od Baltiku až po Čierne a Jadranské more. Bol to panovník, ktorý mal šťastnú ruku pri vedení vojska v bojoch.
Ján zo Šariša sa stal obľúbencom Ľudovíta I. z Anjou. Napísal o svojom kráľovi celú históriu od jeho korunovácie až po smrť. V tejto kronike písal veľa aj o Slovensku, s ktorým bol spriahnutý. Bol častým hosťom na Nitrianskom biskupstve. Obdivoval počínanie kráľa Ľudovíta I. v boji proti Turkom, ktorí v roku 1365 museli opustiť Uhorsko. Po porážke Turkov Ľudovíta I. korunovali aj za kráľa Poľska. V tom čase hlavným mestom Uhorska bol Vyšegrad a až neskoršie Budín. Kráľ Ľudovít I. zomrel v roku 1382.
Kronika, ktorú napísal Ján zo Šariša o kráľovi Ľudovítovi I., bola vydaná v roku 1473, 1483 a v roku 1600, 1746 a 1767 ju vydalo vydavateľstvo Tranoscius. Naposledy vyšla v roku 1960 v Budapešti. Ján zo Šariša bol veľmi skromný človek, ale hrdý na svoju krajinu a za svoju prácu obdržal hodnosť magister. Stal sa kanoníkom v Aráde, prepoštom v Jágri a v roku 1346 - 1388 aj Jagerským vikárom. Mal dobrý vzťah k Nitre a často navštevoval Zobor. Zomrel v roku 1397.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
