hovoriť priamo k veci rómsky aktivista a podnikateľ z Novej Lesnej Belo Hradecký. Ale skôr, ako sa pustil rozprávať ďalej, požiadal nás o presadnutie si k inému stolu, pretože neďaleko nás zasadol hlúčik, podľa neho priveľmi "hustých" chlapov.
"Prišiel ku mne známy, že sa hlásil ako záujemca o prácu v jednej firme. Mal požadovanú kvalifikáciu aj prax, ale už v telefóne prezradil, že je Róm. A oni mu odpovedali ihneď, že nemajú záujem. Ja som samozrejme neveril. Zavolal som tam a odpovedali mi rovnako. No čo poviete, je toto demokracia?" pokračoval. Nestáva sa často, že našinec má tú česť, stretnúť sa s Rómom, ktorý presne vie, o čom hovorí. Samozrejme, je možné s ním polemizovať, ale nedá sa s ním aspoň v princípe nesúhlasiť. "Na Slovensku nás žije asi pol milióna. Zhruba len 20 percent z tejto čiastky predstavujú uvedomelí spoluobčania. Zvyšných 80 percent žije v kolóniách či osadách a tí majú problém s existenciou v tejto spoločnosti. Chýba im vzdelanie, znalosť práv atď. Aj pre nich, ale nielen pre nich, som založil Komunitné centrum pre rozvoj a podporu podtatranského regiónu. Existenciu tohto občianskeho združenia v polovici marca tohto roku potvrdilo ministerstvo vnútra. Odvtedy sa zaoberám prípravou projektov na podporu mojim rómskym spoluobčanom," uviedol ďalej pre PODTATRANSKÝ KORZÁR.
Jedným z najpálčivejších problémov, s ktorými sa potýkajú naši Rómovia, sú zlé životné podmienky. Mestá a obce totiž dostávajú podielové dane aj za týchto svojich obyvateľov, ale podľa neho ani malú časť z nich neinvestuje do rozvoja infraštruktúry v oblastiach s vyššou koncentráciou Rómov. "Najmä v osadách chýbajú vodovody, kanalizácia, plynovod a stáva sa, že aj elektrika. Ja sa pýtam, kam sa podeli tieto peniaze? Chápem, že teraz nie sú. Ale čo v minulosti? Do čoho ich obce investovali?" rozhorčuje sa B. Hradecký.
Za ďalší kardinálny problém považuje nedostatočné vzdelanie Rómov, ktoré je pre nich, ako dedičstvo z minulosti, hendikepom na celý život. Aj preto sú jeho prvé projekty orientované na oblasť dopĺňania informačného vákua. Medzi tie, ktoré majú podľa neho najväčšiu nádej na úspech, považuje projekt vzdelávania dievčat a predovšetkým ich prípravu na materstvo a rodinný život. V reálnom svetle vidí aj možnosť organizovania rekvalifikačných kurzov pre Rómov, ktorí dosiahli len nižšie vzdelanie alebo neukončili to, o ktoré sa pôvodne usilovali. Predtým, ako sa pustí do presadzovania svojich žiadostí o finančnú podporu, v jeho prípade pochádzajú zo zahraničia, sa však chce najprv venovať zmapovaniu podtatranského regiónu. Nie že by nepoznal život Rómov v jednotlivých obciach či osadách. Chce však v každej z nich pomenovať tie najpálčivejšie problémy a získať niekoľko ľudí, ktorí by mu pomáhali presviedčať Rómov o potrebe realizácie nových aktivít.
Ako ďalej uviedol, dôležitejšie ako vykonať naraz veľké zmeny, je urobenie najprv niekoľkých malých krôčikov. "Spočiatku chcem len usmerniť nálady tak, aby opadlo napätie v spoločnosti. Hoci naši čelní predstavitelia štátu vyhlasujú v Štrasburgu, že u nás nie je diskriminácia, nie je to pravda. Ak sa mi podarí len toto, aj tak to bude veľa. Uznávam totiž teóriu realizácie postupných krokov. Až potom je totiž možné uvažovať o väčších projektoch. S Rómami to treba vedieť. Nutné je ísť na nich pomaly. Všetko poriadne vysvetliť. Získať si ich dôveru. Presvedčiť ich, že cieľom nie je zbohatnutie niekoľkých málo ľudí. Dôležité je komunikovať. Hovoriť o právach i povinnostiach. Dosiahnuť, aby rozlíšili čo je správne a čo nie. Keďže obyčajne majú len chabé vzdelanie, treba byť trpezlivý a podporiť ich. Musia tiež vedieť, že ak budú niečo robiť, že niečo za to aj dostanú," rozvinul v skratke svoju filozofiu B. Hradecký, pre ktorého je pri každom výklade vlastných zámerov alfou a omegou "dôraz na detail".
A ako uviedol na záver, za najdôležitejší z počinov považuje zmenu slovenskej legislatívy predovšetkým v sociálnej oblasti. Nikde na západe sa totiž nestretol s tým, že by nezamestnaný dostával väčší príspevok od štátu na ničnerobenie, ako je mzda človeka, ktorý chodí denne do práce. Zároveň si však uvedomuje, že táto zmena sa nemôže uskutočniť naraz, ale len postupne. Národ by totiž ten šok nemusel prežiť v zdraví.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.