"Netušil som, že z toho urobia takú slávu. Verdiho mám rád, lebo ide o vari najhranejšieho skladateľa. Osobne som dirigoval desať jeho operných titulov, ani neviem v koľkých inscenáciách. Cítim sa ešte vo svojich sedemdesiatichsiedmych rokoch plný energie. Ako som sa však dozvedel, moju zmluvu do budúcej sezóny nepredĺžia. Hoci, dostal som prísľub na občasnú spoluprácu," vyznal sa Boris Velat na tlačovej konferencii, ktorú zvolala šéfka opery Zuzana Lacková. Jej príhovor o zásluhách odchádzajúceho šéfdirigenta mal týmto činom trochu paradoxnú príchuť.
"Mal som v živote skôr smolu ako šťastie. Vďaka priateľovi, ktorému som kedysi pomohol k angažmánu v divadle a ten sa nakoniec stal šéfom straníckej bunky, vyhodili ma začiatkom 50. rokov z divadla v Liberci, kde som nastúpil po absolutóriu pražského Konzervatória. Potom som nastúpil do divadla v Ústí nad Labem, mal som opäť smolu, môj stranícky 'známy' sa zanedlho stal riaditeľom aj tohoto divadla. Pobudol som tam len sezónu," prezrádza Boris Velat, ktorý sa vďaka pozvaniu vtedajšieho riaditeľa Janka Borodáča na celých 47 sezón upísal košickému divadlu.
Najprv išlo len o ponuku konkurznej generálky Smetanovej opery Dalibor a už pri druhom dejstve ho angažovali ako druhého dirigenta po boku Josefa Bartla. Odvtedy pracoval na viac ako sto operných a baletných tituloch. Napríklad len operu Nabucco dirigoval nedávno po 230. raz. Stal sa cenným znalcom, poradcom aj kritikom pre celý kolektív.
"Mojimi rukami prešlo množstvo skvelých spevákov, ktorí sú dnes roztrúsení po špičkových operných scénach. Pamätám si výbornú Oľgu Orolínovú, Sergeja Kopčáka, alebo Štefana Margitu. Ale aj teraz sú v divadle výborní sólisti. Napríklad taká Táňa Paládyová, ktorá napreduje nesmierne rýchlo, má výbornú techniku a neuveriteľné hlasové polohy," uviedol Boris Velat, ktorý ani na vynútenom dôchodku nemieni zaháľať.
"Píšem si memoáre. Vydať by ich mal môj pražský priateľ. Je mi cudzie, keď ľudia vo svojich spomienkach maľujú svoj život ružovo a v čo najlepšom svetle. V mojej knihe sa objaví všetko - aj zlé aj dobré. Stetnutia s osobnosťami, ktoré som poznal. A s chuťou opíšem intrigy, ktoré človek za roky v divadle zažije," hovorí Boris Velat, ktorý však tajne dúfa, že neostane už len pri memoároch.
"Tuším som v živote naštudoval 112 titulov, ale ešte stále jestvujú diela, ktoré by som si chcel skúsiť. Napríklad takého Wagnerovho Tannhäusera. Hoci je to náročné dielo. A keď som už začínal v Košiciach s Daliborom, tak by som si ho chcel naštudovať ešte raz, so skúsenosťami zrelého dirigenta," dodal na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
