známa humoristická a moderátorská dvojica Elena Vacvalová a Oliver Andrásy teda neboli doma prorokmi. Tento pocit možno čiastočne upravil záujem ľudí o ich podpis do novej knižky. Vo štvrtok si obaja odskočili na východné Slovensko a v Košiciach a v Prešove strávili dovedna tri hodiny na vlastnej autogramiáde. Na kus reči sme pozvali nežnejšiu polovičku 'Aňu'.
Známi ľudia si nechávajú napísať profilové knihy o sebe v čase zlomovej etapy v živote. Znamená to, že aj vy ste chceli touto knihou zakončiť isté obdobie a otvoriť etapu niečoho nového?
- Dúfam, že nie. Dúfam, že máme toho ešte veľa pred sebou, či už v pracovnom alebo v súkromnom živote. Táto knižka vznikla veľmi prirodzene. Mám najradšej veci, ktoré vznikajú prirodzene. Jednoducho prišiel pán z Česka, zaujímavé, že nebol zo Slovenska a spýtal sa nás, či by sme sa na niečo takéto nedali. Dovtedy nám naozaj neprišlo na um, že by sme o sebe vydali knihu. Povedali sme mu, že ak si myslí, že by o nás chcel niekto niečo čítať, tak by to malo byť formou rozhovoru. Dali sme mu tip na nášho bývalého kolegu Ernesta Weidlera. Kniha teda nevznikla zo žiadneho nášho osobného pocitu, že je najvyšší čas vyškierať sa na pultoch z nejakej knihy.
Na televíznu obrazovku ste prišli spoločne s Andrásym. Ľudia, čo vás sledujú, by si azda mohli pomyslieť, že by z vás dvoch mohla byť aj dobrá manželská dvojica...
- (smiech) Tí ľudia, čo by si toto pomysleli, sú určite mimo zmyslov. Kto sa na nás už niekoľko rokov pozorne díva, musí vycítiť, že náš život na obrazovke je úplne iný ako život súkromný. Prirodzené podhubie našich relácií vychádza zo zásadnej povahovej odlišnosti. Nielen pohlavím. Nikdy sme o tom ani náhodou neuvažovali. Myslím si, že je to takto najideálnejšie a asi preto nám to tak dlho vydržalo. Naše súkromie je od práce predelené širokou cestou.
Tieto vaše slová potvrdzujú aj riadky z knihy. Píše sa tam, že sa nepovažujete za zabávačov, čo by sa dalo povedať napríklad o Pročkovi. Vraj nie ste až takí zábavní, keď ste v súkromí, ako keď stojíte pred kamerami. Ste teda v domácnosti iná, než vás poznáme?
- To by ste sa museli spýtať členov mojej rodiny. Som úplne iná. Iste, podstata je dôležitá keď robím v zábavnej relácii, musí byť zabávanie niekde vo mne. Kúsok komediantstva bolo vo mne už v mladosti, keď som hrávala v divadle uplakané princezné. Niekedy, keď budete mať čas, zaskočte do susedov, len nie na týždeň a cez plot treba popočúvať, ako sa medzi sebou v rodine rozprávame. Pri mne musia mať zmysel pre humor najmä môj manžel a moja dcéra. Najväčší humorista v rodine je však pes.
Vy ste nakrátko zakúsili aj novinársky chlebíček. Uživil by vás dnes ešte?
- Neviem presne definovať pojem, čo je to novinárka. Ak tým myslíte, že by som pracovala v novinách a živila sa tým, čím vy, tak to by som robiť vedela. Celkom by ma to aj bavilo. Začínala som v detskom časopise Kamarát. Na škole som sa naučila písať pre dospelých, napríklad filmové kritiky a zrazu bum a bola zo mňa redaktorka detského časopisu. Bola to perfektná škola a myslím, že by som to zase zvládla. To novinárstvo však v nás musí byť aj teraz. Keď máme na dereši politika, situáciu v politike musíme sledovať, musíme čítať noviny a sledovať správy. Určite v nás je kus novinárstva a to publicistického charakteru.
Autor: Juraj GERBERY
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
