portského vína v pivnici Vila Nova de Gaia.
Podľa výrazov na tvárach zákonodarcov sa dalo úsudiť, že víno im veľmi chutilo. Predsedovi parlamentu zachutilo niekoľkoročné suché biele portské. Vôňa starých storočných dubových sudov, vlhké steny a chlad sú typickým znakom portugalských pivníc. A tú, ktorú navštívili slovenskí poslanci, poctili aj hlavy takmer všetkých štátov Latinskej Ameriky, španielsky kráľ Juan Carlos či kubánsky prezident Fidel Castro. Svoj podpis na pamätnej tabuli samozrejme nechali aj prezident Portugalska Jorge Sampaio i ministerský predseda Antonio Guterres.
Kto prišiel do Portugalska, a neskúsil pohárik portského, nemôže povedať, že navštívil túto krajinu. Plody tohto najznámejšieho vína sa rodia iba na jednom mieste na svete - na svahoch nad riekou Duoro, ktorá preteká prístavným mestom Porto.
Tento dar bohov označili v roku 1754 anglickí obchodníci niekoľkými prívlastkami. Portské by malo byť cítiť v žalúdku ako oheň. Malo by horieť ako zapálený prušný prah, má mať odtieň atramentu, jeho sladkosť by mala byť ako cukor z Brazílie a aromatizovať ako korenie z Indie.
Čo sa týka vzniku portského vína, málokto vie, že za jeho pôvod a presadenie na trhu vďačí svet nie Portugalcom, ale Angličanom. Okolo roku 1678 dvaja synovia anglického obchodníka pri návšteve Porta mali chuť skúsiť nejaké víno. Vetry ich zaviali do kláštora, kde im opát z Lamega nalial do pohárov nápoj, ktorý však nebol typickým vínom. Mladíci sa zaujímali o jeho zloženie, ale opát im až na veľké prehováranie prezradil tajomstvo jeho zrodu. Spočíva v tom, že počas kvasenia vína nalial do sudov brandy. A takto sa zrodilo svetoznáme portské.
Ešte aj dnes sa hrozno na jeho výrobu zbiera ručne, vo vínnych skladoch sa odstopkuje a lisovanie prebieha v dvoch etapách. Výrobcovia preferujú tradičnú výrobu, a tak robotníci šliapu nohami po strapcoch podobne, ako keď sa tlačí kapusta. Samotná výroba vína sa začína vtedy, keď vínny mušt dosiahne žiadanú hustotu. A vtedy sa zablokuje proces kvasenia pridaním 77-percentného vínneho alkoholu (áquardente). Na 440 litrov sa pridáva približne 110 litrov áquardente. Dozrievanie portského trvá niekoľko rokov, minimálne však dva až tri. Takýto druh je mladé portské víno - Ruby, desať až štyridsaťročné je Tawny.
A ešte jedna rada na záver. Biele portské by sa malo piť mierne vychladené, červené by malo mať izbovú teplotu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
