Úročky sú tam síce skromné, istota ale veľká, funguje tam dohľad NBS a keby predsa niečo, zo zákona je tu Fond ochrany vkladov, ktorý zostatky neanonymných účtov vyplatí (že iba do výšky tridsaťnásobku priemernej mzdy však už v reklamnej kampani zamlčala). Tak spievala osoba najpovolanejšia. Rada hodna groš - zvlášť vďační sú za ňu dnes špeciálne klienti Slovenskej kreditnej (SKB) a AG banky. A, čo je oveľa horšie, nielen oni - aj všetci daňoví poplatníci, keďže do deravého Fondu ochrany vkladov nasype zrno štát.
Keby to kreditnou a AG bankou končilo, nič strašného sa nedeje - tu a tam spadne banka i v onakvejšej trhovej ekonómii. Vlúdila sa ale smutná pointa - takzvaný, s odpustením za výraz, bankový sektor je v celoplošných rozvalinách. Teda okrem kamenných monštier VÚB, Slovenskej sporiteľne a IRB, ktoré boli pod zámienkou (ale dôvodnou) privatizácie "ozdravené" tým kúzelným spôsobom, že ich nedobytné pohľadávky v súhrnnej sumičke 63 miliárd Sk boli "odsunuté" na konsolidačnú agentúru. Samozrejme, štátnu, akože akciovú spoločnosť. Koľko vymôže, toľko vymôže, na zvyšok sa zložíme... Nad hladinou zostávajú, ba dokonca ako jediné prosperujú, finančné ústavy so zahraničnou účasťou.
Nezverejníme už ani žiadnu poplašnú správu, ak povieme, že o temer celom zvyšku "sektora" idú príšerné chýry. Počul ich kdekto - až na slávny bankový dohľad NBS. Ten dáva ostentatívne najavo, že je nad vecou. Sem-tam sa mihne médiami pán Onda (hovorca NBS), ktorý s plechovou mimikou stoika zahlási, že "NBS situáciu sleduje a ak bude dôvod, tak zasiahne." Dôvod ale nikdy nie je.
Tu pripomeňme históriu - ze celú svoju samostatnú kariéru vyhlásila NBS zatiaľ tri nútené správy. V decembri °97 debutovala v IRB a riadila ju rok a pol. V každej slušnej krajine by "banka" v takomto stave zanikla konkurzom už minimálne päťkrát. Nie na Slovensku - do doby, než bola odvaha zverejňovať informácie, do nej NBS naliala 11 miliárd. Čo prišlo potom, možno zvieme, až začne platiť zákon o informáciách. Ďalšie dve nútené správy už skončili podľa práva a zdravého rozumu - SKB i AG banku si rozoberú veritelia. Teda ak bude čo rozoberať. Podstatné je, že signálov najmä o "zdraví" SKB (a predtým IRB) mala NBS dosť už dávno predtým, než zasiahla. Že koľko okrúhlych miliárd stálo to zdržanie, ktoré si - čiastočne - vynútili politici, sa už nedozvieme ani z infozákona.
A sme v súčasnosti. Presne rovnaké symptómy - poruchy likvidity, vysychajúce úverové linky na medzibankovom trhu, nenaplnené minimálne rezervy - vykazuje rad ďalších "inštitúcií". NBS však múdru stratégiu nemení - riadi sa zásadou zasiahnuť až vtedy, keď v kase nezostane posledná koruna. Nie je to ale, samozrejme, iba jej etuda. Rozhodujúcim mŕtvym chrústom je práve politika. Previazanosť ekonomiky a politiky je proste na Slovensku nekonečná. Kľúčom je strach z nútených správ a konkurzov, takže víťazí taktika nechať to radšej zaplatiť daňových poplatníkov, než vyčistiť štandardnými prostriedkami trh.
O tom je neuveriteľný príbeh navyšovania základného imania v Poštovej banke, kde jediným rozhodnutím ministra Macejka (ktorý sa na to však nemohol odhodlať bez vyššieho krytia) dnes prudko klesá predajná cena Slovenských telekomunikácií, ktoré "museli" chorú banku zachraňovať. O tom je aj najnovšie sa rysujúca dohoda medzi ministerstvom financií a Devín Bankou o generálnom pardone na desaťmiliardovú pohľadávaku štátu za nerealizované deblokácie. Ak by tú MF uplatnilo, DB je v tom momente pod zemou. Summa summarum - spoločenské náklady, ktoré na záchranu vykradnutých a totálne nekompetentne "manažovaných" bánk vynaložíme "vďaka" Mečiarovej i tejto garnitúre, idú do stoviek miliárd. Polovicou či tretinou tejto sumy by sa dali v pohode pokryť trebárs reformy zdavotníctva i sociálneho systému.
Istý novinár sa dávno pred nútenou správou SKB Schmögnerovej opýtal, či má informácie o tom, že SKB je "doslova vykradnutá" a či taká informácia nesťaží jej predaj (to bol optimizmus!). Ministerka odpovedala: "Prosím, aby ste vami použitý výraz nezverejňovali".
Takže tak. Len aby sme v hanbe a sociálnych nepokojoch neostali. Nech to stojí čokoľvek, nech "akcionár" vytuneluje i tú poslednú žiarovku, ktorú za sebou nezhasne...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
