Poľskom, aby sa v najbližších mesiacoch mohli pásť na trávnatých plochách slovenského severu. Nebolo by na tom nič výnimočné, keby chov oviec u nás nebol dotovaný štátom. Zámer je jasný - zvýšiť stavy našich stád oviec z dnešných zhruba 360 tisíc kusov zhruba na pol milióna. Žeby nám k tomu mali pomôcť ovce z Poľska?
"Samozrejme nie. Každá slovenská ovca má ušná známku alebo vytetované vlastné poradové číslo, ako aj identifikačné číslo majiteľa. O poriadok v tomto smere sa stará Štátny plemenársky ústav. Z toho vyplýva, že chov poľských ovcí v žiadnom prípade nemôže byť dotovaný slovenskými finančnými prostriedkami. A ak by sa aj niekto pokúsil pozmeniť údaje zaznamenané na ušiach zvierat, ešte stále to môžeme zistiť pri niektorej z našich kontrol. Tá najbližšia nás čaká už v júni. Vtedy sa pokúsime o komplexnú previerku stavu obrobenosti pôdy a využívania dotácií od štátu. V rámci nej skontrolujeme aj stavy oviec," povedal pre Podtatranský korzár riaditeľ regionálneho odboru ministerstva pôdohospodárstva v Poprade Daniel Rataj.
Ako ďalej uviedol, vo "veľkom" regióne, ktorý má regionálny odbor v pôsobnosti, zahŕňajúcom okresy Poprad, Kežmarok a Levoča, je takmer 83 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Z toho, poberatelia štátnych dotácií hospodária na výmere až 65 tisíc hektárov. Poľské ovce by sa teda podľa terajších "pravidiel hry" mali chovať len na zvyšných 18 tisícoch hektároch patriacich do iných sektorov.
Nás tiež zaujímalo, ako je to s ďalšími druhmi štátnych dotácií. "Táto záležitosť je na širšiu diskusiu. Všetky ovce síce vieme spočítať úplne presne, ale ako je to s každým árom pôdy, to už sa dá zistiť ťažšie. V každom prípade, aby roľník, či poľnohospodársky podnik dostal štátnu dotáciu na pôdu, musí disponovať predpísanou hustotou zvierat. A ak splní podmienku stanovenej zaťaženosti trvalo trávnatých porastov, je na ňom, aké budú jeho ďalšie podnikateľské aktivity. Nesmie sa však dostať do sporu s výnosom Ministerstva pôdohospodárstva SR," uviedol ďalej D. Rataj. Zároveň však dodal, že je potrebné, aby nedošlo k preťažovaniu plôch. Markantné to bolo najmä v minulosti na obecných pasienkoch. Permanentné preťažovanie sa totiž napokon prejavilo v ich devastácii. V súčasnosti sa ale častejšie stretávame s opačným javom.
Podľa jeho slov, k prípadnému zneužitiu štátnych dotácií by nemalo dôjsť. Dosiaľ nedostal žiadne echo od chovateľov, ktorí sú mimoriadne citliví na to, čím sa práve zaoberá ich sused. "Pokiaľ sa tie ovce nepasú práve na území národného parku, všetko je v poriadku. Nech len pekne spásajú trávu a kultivujú obraz krajiny," skonštatoval.
Nás tiež zaujímalo, ako sa na presúvanie oviec cez štátnu hranicu pozerajú colníci. "Problém nemožno zúžiť len na pasenie poľských oviec na slovenských pasienkoch. Je o niečo širší. Korene siahajú do obdobia po skončení II. svetovej vojny. Menili sa hranice medzi oboma štátmi. Dôsledkom toho bolo, že časť pôdy poľských hospodárov zostala na území Slovenska. Najprv chodili fyzicky obrábať. Sadili na nej zväčša zemiaky. Neskôr ju používali na pasenie kráv. A približne pred piatimi rokmi začali na tieto pasienky vyháňať ovce," informoval nás riaditeľ Colnej správy v Poprade Štefan Olekšák.
Podľa neho, tohto roku prešlo "colným odbavením" na hraničnom priechode Lysá nad Dunajcom a cez priechod malého pohraničného styku vo Veľkej Frankovej presne 2 776 oviec a 52 jahniatok. Všetky tieto riadne preclené a ich paseniu sa na našej strane hranice venuje v Zamagurí desať poľnohospodárskych subjektov, pričom výsledný produkt - syr, zostáva na Slovensku. Príčina je prozaická. V Poľsku totiž majú podstatne viac oviec ako u nás, takže by jeho import nazad bol vlastne nosením dreva do lesa.
"Ovce musia bezpodmienečne spĺňať všetky predpísané veterinárne opatrenia. Inak sa nedostanú cez závoru. Pred pár dňami spolu s nimi hnali aj niekoľko kráv. Keďže tieto nevyhovovali všetkým stanoveným kritériám, vrátili sme ich späť a prešli až na druhý pokus o niekoľko dní neskôr," skonštatoval Štefan Olekšák a dodal, že s ovcami, ktoré zostanú na Slovensku najneskôr do polovice októbra, by teraz z pohľadu colného dozoru nemali byť žiadne problémy. Pravda, ak sa nevyskytnú nepredvídané okolnosti ako napríklad pred niekoľkými rokmi, keď bačovi roztrhala vlčia svorka na 50 oviec. Keďže obzvlášť pre colníkov platí známe "dôveruj, ale preveruj", bez ich vyjadrenia sa celá udalosť nemohla uzavrieť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
