Tatranského národného parku (TANAPu-) náhodný okoloidúci. Informáciu tlmočil členovi Tatranskej horskej služby, ktorý ju bez meškania nahlásil službukonajúcemu profesionálnemu požiarnikovi v Kežmarku.

"Členovia, ktorí k požiaru lesa, užívaného Štátnymi lesmi TANAP-u dorazili ako prví, ihneď volali posily. Kvôli komplikovanému a ťažko dostupnému terénu žiadali predovšetkým o prísun ďalšej potrebnej požiarnej techniky. Na samotnom hasení sa podieľalo trinásť našich chlapov a ďalších dvadsať z dobrovoľného požiarneho zboru, ktorí prišli na pomoc z neďalekej obce Mlynčeky. Spoločnými silami sa nám podarilo oheň lokalizovať a postupne zneškodniť, skonštatoval Stanislav Majerčák.

Ako uviedol ďalej, oheň sa v lesnej mladine rozšíril na ploche 25 tisíc metrov štvorcových. Keďže cisterny s vodou sa v neprejazdnom bažinatom teréne nemohli dostať až k ohňu, požiarnici museli vytvoriť 580 metrov dlhé hadicové vedenie. "Napriek týmto komplikáciám sa nám podarilo zabrániť rozšíreniu požiaru. Vzniknutá škoda sa odhaduje na 40 tisíc korún, pričom odhad uchránených hodnôt bol stanovený na pol milióna korún," skonštatoval ďalej S. Majerčák.

Nás prirodzene zaujímala príčina požiaru. V uplynulých rokoch bolo najčastejším dôvodom mimoriadnych udalostí vypaľovanie trávnatých porastov. V prípade spomenutého lesa to však zrejme bolo inak. "Najpravdepodobnejšou príčinou požiaru v Kežmarských žľaboch boli nedostatočne uhasené zvyšky spáleniska. Našli sme tam stopy po likvidácii kalamity pochádzajúcej z neďalekej vývrate. Spolu so zvyškami kalamitného dreva sa však podarilo zapáliť a spáliť aj značnú časť priľahlého mladého lesa," povedal nám kežmarský požiarnik a dodal, že v súčasnosti je najčastejšou príčinou požiarov práve spaľovanie zvyškov dreva po jeho ťažbe.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.