Miloslava HRIADELOVÁ & Miro PROCHÁZKA

Košice - Najnovšiu premiéru košického Štátneho divadla 'Eugen Onegin' sprevádzali rozličné šumy - že riaditeľ je bábkou v rukách umeleckých šéfov, o ich bezohľadnosti pri presadzovaní vlastných záujmov, nezvyčajnom počte hosťujúcich sólistov, ba dokonca cezpoľnom inšpicientovi a rovnocenní domáci hlivejú pri nízkych platoch bez rolovného. O mimoriadne vysokých nákladoch predstavenia, honorárovo niekoľkonásobne prekračujúcich výdavky za výpravu. O tom, že nedoštudovaný, podpriemerný režisér zobral okolo tých tristotisíc uznávaného Béďu Bednárika. Že až pri postavení scény nie najlacnejšieho scénografa sa zistilo, že ju naprojektoval o meter kratšiu.

Reči sa hovoria a chlieb sa je. Vybrali sme sa na pohovor za povolanými.

RIADITEĽ ŠTÁTNEHO DIVADLA PETER HIMIČ

* Aký bol rozpočet na inscenáciu? Neprekročil sa, podobne, ako v prípade prešovských ‚Beatles' a o akú súčasť z celoročného balíka ide?

- Neboli presne určené peniaze na Onegina, len približne na všetky inscenácie. Rozpočet nebol prekročený. To je prvá poznámka.

* Približne?

- Približne ide o milión a pol korún. Čo je na operu takéhoto druhu absolútne normálne číslo. Porovnajme si, koľko stála Krútňava v SND. A tiež si treba zistiť, koľko stál Nabucco, ktorého zhodou okolností robila naša šéfka opery Zuzana Lacková v SND.

* Prečo nespomenúť aj L'Opéra de Paris či milánsku La Scalu? Chcete sa porovnávať? Iné je postavenie Národného divadla a iné Štátneho divadla Košice.

- Systém je rovnaký, keď nie sú ohrozené iné premiéry. Potom to je v poriadku. Ostatné premiéry budú zrealizované tak, ako bol postavený plán. V tejto sezóne je celkovo osem premiér. To je slušné. Za štyri mesiace jesene do konca kalendárneho roka ich bude šesť. Preto hovorím o septembri až decembri, pretože peniaze počítame od januára do decembra. Nič z premiér, ktoré budú, nebolo ohrozené.

* Náklady milión a pol je priamo výprava či aj veci okolo?

- Je to všetko aj s honorármi.

* Aj ubytovanie hostí a ich doprava?

- Kompletne všetko. Hovorím horné číslo, teraz si dávame robiť výpočet. Bude to možno menej ako stanovená suma. Na niektorých veciach sa ušetrilo, niekde sme skresali honoráre od pôvodnej predstavy. S protagonistami sme sa dohodli a boli ochotní ísť za menej, čo sa týka naštudovania, skutočne za peniaze, za ktoré by inde nešli. To je fakt. To znamená, že nebol prekročený rozpočet, ale ešte nemáme výslednú sumu. Ale už dnes viem, že to nebude viac, ako na čom sme sa dohodli.

* Sú aj voľajaké sponzorské peniaze?

- Vcelku je zarátaný aj sponzorský príspevok. Ale nie je to veľa.

* Koľko?

- Nechcem povedať, lebo tá firma si neželá, aby sme to zverejnili.

* Ako rátate s návratnosťou? Za socializmu štát dal a vlastne ani nežiadal nič späť, hlavne, že sa zachovala ideová čistota.

- Od nás sa žiada návratnosť za celú sezónu, alebo skôr za celý rozpočtový rok. To znamená, máme istý plán príjmov. A ten máme naplniť, ako nám určí zriaďovateľ. Tento plán sa plní. Aspoň za prvé štyri mesiace. Piaty ešte nemám vyhodnotený. Toto bude možné zhodnotiť až na konci roka. Sú inscenácie, ktoré sú stratovejšie, to je jednoducho fakt a sú inscenácie, ktoré po štyroch-piatich reprízach sú v pluse. Často dve-tri z bývalých sezón zarábajú na nové predstavenia.

* Nevidím, žeby sa ľudia ruvali o lístky.

- Opakujem, my to počítame za celý kalendárny rok.

* Aký má však význam, keď po premiére bolo teraz cez víkend jedno predstavenie a najbližšia repríza bude v polovici júna? Je koniec sezóny a inscenácia s toľkými alternáciami, navyše v ruštine, keď nejde častejšie, sa rozpadne.

- Je to v súvislosti s technickou náročnosťou. So stavbou scény a s jej rozostavaním. Sme pred ďalšou premiérou a museli sme na javisko pustiť činohru. Každý súbor by mal mať k dispozícii tri týždne na skúšanie na javisku. Taká je dohoda. A navyše máme kvôli sponzorovi zmluvne viazané predstavenia. Sponzor má dohodnuté už dávno dopredu napríklad Popolušku. Hráme ju pre firmu AGW, ktorá sponzorovala toto predstavenie. Predtým sa jednoducho nedalo zmestiť. A, samozrejme, to súvisí aj s rozpisom hosťujúcich umelcov v obsadení Onegina. V súvislosti s ním sa bude musieť robiť herný plán pol roka dopredu. Ale aj kvôli tomu, že sa predstavenie bude ťažko predávať. Povedzme si otvorene: je to ťažký titul. A v podstate s takýmto typom titulu vždy býva problém. Nehovoriac o tom, že, povedzme, školského diváka na to ťažko dostaneme. Na doobedňajšie predstavenie školy to nebudú chcieť. Preto si musíme dopredu stanoviť možnosti. Najlepšie, keď sa bude hrať v bloku aj kvôli stavbe, kvôli technickým veciam. Povedzme v septembri už povieme, že ja neviem v novembri ide každý deň trikrát za sebou Onegin a snažíme sa ho predať dopredu, lebo, hovorím, stavba trvá približne osem hodín a zloženie šesť hodín.

* Prečo toľko hostí?

- Mali sme na túto tému so šéfkou opery Zuzanou Lackovou dlhé debaty. Priznám sa, mal som trochu pochybnosti. Ale ona si za tým rozhodnutím pevne stála. To sa musíte jej opýtať.

* Prečo Lacková ako šéfka nerežíruje na domácom javisku? Aby pracovala so súborom, pedagogicky ho rozvíjala?

- Nemá to v úväzku. Zatiaľ je iba šéf. Podľa dohody na ďalšiu sezónu bude mať v úväzku režijný titul. Rovnako ako šéf baletu Ondro Šoth. Obaja dostali do konca sezóny vymenovanie len ako šéfi.

* Je to z ekonomického hľadiska trochu čudné. Ja môžem dnes ako umelecký šéf aj e-mailom riadiť súbor a popri tom si inde robiť kšefty.

- Teraz to nemajú v popise práce. Dostanú nové zmluvy a tam to bude. Tu sa vôbec v divadle pripravujú nové popisy práce.

* Kozmenko Delinde ako šéf činohry režíruje.

- On je zatiaľ iba poverený šéf a v zmluve má zakotvený aj úväzok režiséra. To je rozdiel, lebo Delinde je zatiaľ len poverený a nie vymenovaný. Tam prebehne ešte konkurz. Mám vám zavolať pani Lackovú?

* Okamih. Za sociku, ba ešte za federálneho Československa sa v košickej sezóne naštudovalo dvanásť až šestnásť premiér. Isteže, aj so Štúdiom Smer. Začiatkom minulého roka opera musela prijať chabé dielko "Zo života hmyzu" podľa diktátu kanadských dolárov, aby sa vôbec dostala na javisko a mohla si prespievať škály. Spomenuli ste tohtoročných osem titulov a poldruha miliónového Eugena Onegina. Návratnosť nejasná. Nejde o zbytočný prepych?

- Stále iba peniaze, peniaze! Nie je to tak, lebo ja by som si nedovolil pustiť sa do neistého projektu. A po druhé divadlo je po dlhých rokoch finančne stabilizované, to je neodškriepiteľný fakt.

ŠÉFKA OPERY ZUZANA LACKOVÁ

* V kuloároch divadla a aj na verejnosti sa ozýva kritika, že v predstavení Eugen Onegin účinkuje veľké množstvo hostí, kým domáci zamestnanci majú málo príležitostí a sedia doma.

- Prečo by mali sedieť doma? Majú predsa iné predstavenia. Sú dostatočne vyťažení. Sú tam angažovaní aj domáci aj hostia.

* V akom pomere?

- V pomere asi jedna k jednej. Všetko má svoj hlbší zmysel...

* To mi nemusíte hovoriť. Ale, ak dovolíte, jedna k jednej je trochu veľký pomer.

- To si myslíte, že otázky treba takto klásť, alebo čo? Čiže chcete vedieť, prečo som zavolala toľkých hostí? Pretože potrebujeme obnoviť krv súboru, teda aj nových interpretov. Obnova krvi je vždy dobrá aj pre domácich, pretože sa dvíha ich kvalita. Domáci sú nútení viacej napnúť sily, aby boli porovnateľní v konkurencii. A je to dobré pre divácke zázemie, pretože pre divákov vzniká atraktívne prostredie. Takže toľko na vašu otázku moja odpoveď.

* Áno. Ale nebýva to až v takom pomere. Deväť hosťujúcich je predsa len veľa. Povedzme nejakí dvaja, alebo jeden hlavní, ako napríklad vo Viedenskej opere si pozvú Pavarottiho alebo Placida Dominga a zvyšok sú domáce zdroje.

- No tak my to máme teraz tu takto...

* Aha. Hovoríte ako slovenská vláda, alebo slovenský parlament. Takto tu potom aj vyzerá.

- Býva, nebýva, jedna vec je, čo býva, iná vec je, čo je...

* Je to jednoducho, ako ste povedali a basta!

- Takže myslím, že tak ako je to prezentované, má to, hovorím, isté hlbšie súvislosti, o ktorých nebudem v tejto chvíli hovoriť.

* To je veľmi milé, ale také všeobecné. Dobre, poďme ďalej! Hovoríme ekonomicky. Obyčajne ide pri predstavení aj o jeho návratnosť, čiže ako bude úspešné. Ako teda bude úspešné, keď teraz ste hrali dva dni, potom tri týždne pauza, čiže sa to trochu rozpadne a zase iba dva večery. Po premiére predsa treba inscenáciu točiť, aby sa usadila. No, a po týchto štyroch razoch vypuknú 23. júna dvojmesačné divadelné prázdniny. Najbližšie predstavenie môžete nasadiť až niekedy v septembri. Ako mienite nahnať reprízovosť?

- Takisto ako všetky ostatné predstavenia...

* Má to hlbšie dôvody?

- Hovoríte vy. Takisto ako všetky ostatné predstavenia, ktoré sa tu hrávajú a máme v repertoári. Ako sa robí skladba repertoáru, to vám môže povedať prevádzka. Ako prebieha a prečo sa nasadzujú niektoré predstavenia tak a niektoré onak.

* Nie je to hlúposť? Ako umelecká šéfka musíte vedieť, prečo nasadzujete túto hru, ktorá by mala kvalitatívne ťahať súbor jemne vyššie.

- Čiže, aká je otázka?

* Takže, prečo nasadzujete titul, ktorý sa bude hrať každé tri-štyri-päť týždňov dvakrát, pričom sú naň pomerne vysoké náklady a navyše kopa hostí?

- Pardón, kto povedal, že sa bude hrať každé tri-štyri-päť týždňov?

* Napríklad teraz bude o tri týždne. Potom sa nebude hrať dva a pol mesiaca.

- Pretože sú divadelné prázdniny a nebude sa hrať ani nič iné. A potom?

* No nič, potom budete oprašovať.

- Taká je bežná prevádzka. Každé predstavenie, ktoré máme v repertoári, keď príde na rad, tak sa oprašuje.

* To je mi úplná novinka! Ešte mi toto povedzte: Ste aj operná režisérka. Prečo vy ako umelecká šéfka, ktorá má aj isté výchovné povinnosti voči súboru, sama tento titul nerežírujete? Prečo ste si pozvali hosťa?

- Môžem odpovedať protiotázkou? Prečo by som mala. Nie som jediný režisér na Slovensku. Môže to robiť ktokoľvek, ktorýkoľvek iný režisér. Môžem odpovedať takto a môžem odpovedať aj tak, že som jednoducho išla dať priestor niekomu ďalšiemu. To je teraz jedno komu. V princípe dať priestor. A môžem odpovedať aj tak, že vzhľadom na to, že som nastúpila len v polovici januára, bolo by absolútne nemysliteľné, aby som z časových a praktických dôvodov stíhala súbežne aj funkciu šéfa aj inscenátora.

* Boli by ste prekvapená, pôsobil tu taký riaditeľ, ktorý stíhal aj tri inscenácie za rok...

- Ja hovorím za seba.

* Fajn! Ľudia v divadle berú plat a nepracujú na inscenácii. Je to normálne? Zaváňa to socializmom. Ak ste si nevšimli, žijeme už v kapitalizme.

- Áno, aká je vaša otázka?

* Čo s tými, ktorí nemajú príležitosť a sú nespokojní, lebo nemôžu rásť? Vlastne štát platí aj týchto ľudí a ešte k tomu hostí. Vlastne prepláca dvakrát.

- Čiže by mali hrať tí ľudia, ktorí sú tu a žiadni iní podľa teórie, ktorú hovoríte?

* Nie. Môžete mať pár hostí. Ale takú velikášsku koncepciu si nemôže dovoliť divadlo v štáte, ktorý má problémy. Navyše patrí pod kraj a nejde o Národné divadlo, kde, ako ste narozprávali pánu Himičovi, ste zvyknutá utrácať veľké peniaze.

- Keď, pardón, hovoríte "môžete": kto dáva, kto odobruje, čo môžeme a čo nemôžeme? Na základe čoho vravíte, že môžeme to a toto nemôžeme?

* Hovorí sa tomu vynakladanie prostriedkov daňových poplatníkov.

- Ale vrátim sa k tomu, ako ste to formulovali: môžete-nemôžete. Na základe čoho?

* Na základe finančných záležitostí. To znamená, ak vám príde kontrola nadriadeného orgánu a bude hľadať zdôvodnenie, prečo máte platených ľudí, plus máte jedna k jednej hostí?

- Čiže dopovedzte otázku?

* Pýtam sa ja vás, či vy mňa? Čiže jeden-dvaja sa dá zaplatiť. Ale prečo polovičku súboru nahradiť niekým iným?

- Na základe čoho hovoríte, že takto áno alebo nie?

* Bože, nehovorím náhodou s odkazovačom? Na základe finacií a plnenia úväzkov.

- Na základe financií. Máte prehľad o tom, aké sú financie u nás?!

* Nebolo by najjednoduchšie, keby ste to tu celé rozpustili a robili si podľa svojho?

- No vidíte, vás by som si zobrala za poradcu...

VEDÚCI ODBORU KULTÚRY KRAJSKÉHO ÚRADU MILAN BIATH

- My ako zriaďovateľ nezasahujeme do umeleckých záležitostí ani koncepcie. Pokiaľ ide o rozpočet, ten si musí ustrážiť riaditeľ, nato tam je. Je hlavou divadla ako samostatného právneho subjektu. Mal by si vedieť zaškatuľkovať veci a rozrátať, na čo pôjde koľko peňazí. Napríklad na mzdy. Mal by sa presne rozhodnúť, či bude robiť s dvesto, dvestopäťdesiatimi alebo tristo ľuďmi. My to presne neurčujeme. Ďalej má stanovený plán výnosov, teda príjmov, ktorý treba splniť. A ako príspevková organizácia si musí na svoju činnosť aj zohnať iné zdroje. Napríklad pri predchádzajúcej premiére mali rovnakého sponzora...

* AGW...

- AGW, ktorý aj teraz zrejme niečo dal, neviem koľko, ale vtedy, ako mi hovoril pán riaditeľ, uhradil 240 tisíc. Aj tam sú zdroje, ktoré môže riaditeľ použiť, tak ako ich použije. Do toho mu nechceme hovoriť. Druhá vec je, že mi volal domov, dokonca cez víkend predseda závodného výboru divadelných odborov pán Horváth. "Čo je, horí vám divadlo?" "To nie, ale predstavte si, zo šestnásť protagonistov, alebo koľko ich tam majú, je deväť hostí!" Napadol, že naši ľudia berú platy, ten plat nie je veľký, dákych šesť a pol tisíc a nič nerobia, zato účinkuje nejaký Bratislavčan alebo neviem odkiaľ ešte z Čiech alebo študent. Jednoducho, ľudia sú potom platení za to, že stoja.

* Boli ste na premiére?

- Bol. A čítal som kritiky. Naznačili, že výkony hostí neboli až také dobré. Náš tlačový tajomník, ktorý sa síce do divadla veľmi nerozumie, mi hovoril, že Eugen Onegin nebol dobrý výber a ja si myslím to isté. Vôbec neoslnil. Pritom malo ísť o hlavnú hviezdu. Očaril azda len Michal Lehotský ako Lenský. Ostatní boli o ničom. Výkony hostí okrem tej plavovlasej speváčky Kataríny Michaeli, ktorá spievala Tatianu skutočne bravúrne, nestáli za nič.

* Dobre, je však zdôvodniteľné, že ľudia v úväzku stoja, hoci vedenie tvrdí, že plnia iné úlohy, hrajú repertoárové inscenácie?

- Skôr by som povedal, či neúčinkujú takí, ktorí by mohli byť našimi zastúpení.

* Ba ešte aj takzvaný hlavný inšpicient bol z Bratislavy. Aj ten bol nezastupiteľný?

- To som ani nevedel. Keď prídu dvaja-traja hostia, osobnosti, a potiahnu, je to v poriadku. Predsa len tí naši herci ako Úradník alebo Gažo sú už ošúchané postavy. Aj keď sú dobré, ale ľudia chcú vidieť aj dačo iné. Onegin bol celkom zaujímavý, hoci ťažký, mal nečitateľné obsahové poňatie kvôli strihovosti, skôr pre odborníkov, dobre ovládajúcich dielo, ale nenadchli speváci, ktorých mohli zastúpiť domáce zdroje.

* Jestvuje nejaká kontrola, aby si za naše dane niekto za plat neváľal šunky, kým za honorár iný stojí na javisku?

- Všetko sa ukáže pri ekonomickom vyhodnotení činnosti divadla. Ak zistíme, že išli na úkor rozpočtu tak hlboko, že museli zaplatiť tieto alternácie alebo hosťovačky, potom povieme - tak takto teda nie. Toto sú v konečnom dôsledku hodnotenia, ktoré môžeme my urobiť.

* Ale to bude až niekedy na budúci rok.

- V júli-auguste si dáme predložiť kvantifikáciu čerpania finančných prostriedkov. Koľko išlo na mzdy, na elektrinu, kúrenie, odpisy, koľko na prípravu inscenácií. To, čo získal sponzorsky pán Himič, nás nebude zaujímať. Dostali na tento kalendárny rok 41 600 000 korún. My si preveríme, kam išli peniaze. Tam uvidíme. Taký malý ekonomický audit ukáže, ako hospodári divadlo. Riaditeľ nám nemôže zatajiť, že dal honorár napríklad Kataríne Michaeli možno dvadsať-tridsaťtisíc, neviem. Tam sa dá povedať: "Vážení, keby ste obsadili našich hercov, bolo by to podstatne, podstatne lacnejšie". Ja si myslím, že inscenácia, skutočne až na dvoch ľudí, ktorých som spomínal, mohla byť bez toľkých hostí. Ešte sú aj vzájomne alternovaní. Navyše cudzí inšpicient!

* Riaditeľ tvrdí, že mu zarábajú iné inscenácie

- Ktoré? Ja viem akurát o Popoluške. Tá je pekná. Ale keďže ide o predstavenie pre deti, vstupné nemôže byť vysoké.

* Jedna vec sú ekonomické hľadiská a druhá vec je kvalitatívna úroveň. Čiže kto zhodnotí, čo sa podarilo pri tomto vedení dosiahnuť? Či divadlo zarezonovalo, dostalo sa do povedomia, zdvihla sa návštevnosť? Vezmime si, napríklad, výber titulu. Ambície možno mať, ale úroveň sa dá dvíhať iba postupne. Jestvuje aj pedagogické hľadisko, teda výchova interpretov. To znamená, že mohli vybrať menej náročnú vec, aby zažiarili domáci. Hoc' aj s jedným-dvoma hosťujúcimi protagonistami.

- Do dramaturgie nezasahujeme. Máme na Slovensku inštitúciu Divadelný ústav, chodievali a je smutné, že som tu už dlho nikoho z jeho radov nevidel. Pri každom takomto rozhodnutí by voľakto od nich nemal chýbať. My na Krajskom úrade nemáme človeka, ktorý by vedel ohodnotiť divadelné predstavenie po odbornej stránke. Ja ani moje kolegyne nie sme divadelníci. Predpokladám, že Divadelný ústav urobí nejaké hodnotenie úrovne tohto divadla.

* Ale to už je neskoro. Divadelný ústav patrí pod ministerstvo kultúry. Akú úlohu teraz tento orgán plní? Poradný zbor, alebo čo?

- Pokiaľ ide o poradný zbor, ten má divadlo zložené z rozličných ľudí. Možno by bolo dobré, keby ste sa obrátili aj na nich. Ako hodnotia umeleckú úroveň divadla. Čo sa týka ministerstva kultúry, nepoviem tajomstvo, ale po pripravovanej transformácii uvažuje opäť zobrať divadlo pod svoju správu. Vidia, že strácajú vplyv na kultúru. Majú 170 zamestnancov a riadia 23 inštitúcií. My na kraji sme traja a máme 26. Zisťujú, že nemajú opodstatnenie. Navyše, možno sa toto divadlo vôbec neuživí pod samosprávou, pokiaľ prostriedky od štátu pôjdu na samosprávu, ako tvrdia, v takej výške, ako sú doteraz. Ale pôjdu? Skôr ich bude menej ako viac.

* Čo potom?

- Možno sme mali divadlu priškrtiť kohútik, keď sme ho prevzali. l. januára 2002 má sa spustiť transformácia verejnej správy. Decentralizácia. Materiály už boli schválené. Ale zoberte si: Filharmónia má 17 miliónov rozpočet. Bude mať mesto Košice, alebo ten vyšší samosprávca na to? Možno by aj mal. Ale 50 poslancov, alebo 150 vám povie: "Vážení, divadlo a 41 miliónov? Preboha, tam vezmime aspoň päť. Načo im je toľko? Majú 250 ľudí. Načo?"

* Myslíte krytú nezamestnanosť?

- Niektorí herci v našom divadle sú naozaj už skôr inventár, než prínos. Nakoniec by možno bolo treba konať ako na Západe: hráme tento rok Onegina, na tento rok vám dáme zmluvu a potom Česť práci. Prečo by tak nemohlo byť aj u nás?

* Aby mala v minulej sezóne spevohra na platy, musela naštudovať mizernú operu "Zo života hmyzu" podľa požiadaviek kanadských investorov. Hovorí sa, že v prípade Onegina honoráre niekoľkonásobne prevyšujú náklady na výpravu. Celok dosiahol vraj výšku 1,5 milióna.

- Riaditeľ mi tvrdil, že ušporoval, lebo nijaké výdavky za ubytovanie nemusel platiť. Faktom však je, že inscenácia sa bude hrať ďalej. Náklady tu už budú narastať o honoráre hostí za jednotlivé predstavenia. Som zvedavý, ako to bude prebiehať. Každopádne ma navštívte v júli alebo auguste a spoločne sa pozrieme na výsledky šetrenia!

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.