rozlúčkové. Je o... O všetkom.

* Narýchlo teraz zháňate - bude niečo?

- Verím, že bude. Ale čo a kedy, neviem.

* Už od novej sezóny a na Slovensku?

- Bol by som najradšej. Ale možno sa stane aj nejaké prekvapenie.

* Fajčíte teraz viac, než keď ste ešte boli tigrím koučom?

- Fajčím asi v takom tempe, ako počas zápasu na lavičke. Musím sa už zastaviť...

* Bývate na Podhradovej - máte pekný dom?

- Prečo...? Ako to myslíte...?

* Asi tak za koľko by ste ho "potom" predali?

- (smiech) Tak o tomto sa nebavím!

* * *

* Do Košíc ste prišli zo Slovana v '96-om.

- Bolo to nečakané. Zomlelo sa to veľmi rýchlo. Asi tak rýchlo, ako teraz...

* Ako slovanistu vás v Košiciach, ani inde, nemali radi.

- Mňa stále mali radi len domáci fanúšikovia a klub, za ktorý som chytal. Pre mňa je futbal koníčkom aj profesiou. Futbal mám v srdci a profesiu beriem veľmi vážne. Nebol pre mňa problém sa v novom prostredí adaptovať a prikloniť si na svoju stranu futbalové okolie. Keď som niekam prišiel ako súper, nikdy ma nemali radi. Obávali sa, že keď príde Molnár ako súper, s jeho mužstvom bude ťažká robota. Tú neobľubu u súpera a jeho prostredia beriem ako určitý druh uznania.

* 'Komunikovali' ste s okolím, boli ste herec.

- Bol to aj určitý druh provokácie, šoumenstva - som už raz taký. Veľmi som sa pri tom zabával a mal som dobrý pocit, že som zabával aj ľudí. O tom futbal je - baviť sa. Na hre, na jednotlivcoch. Napríklad v tenise McEnroe. Nikto ho nemal rád a aký to bol hráč. V našom futbale Petráš, Adamec. Mali profesionálne kvality a vedeli aj pobaviť divákov. I prostredie na štadióne, keď hrali oni, bolo výnimočné.

* Bol to zámer?

- Iste, aj mentalita musí byť taká, aby to človek vedel. Ale bol to aj zámer.

* Rýchlo vás Košice prijali?

- Nie. Najprv som si uznanie musel vydobiť výkonmi a výsledkami. Až potom vás prostredie prijme.

* Prečo futbalové Slovensko, hlavne západ a Bratislava, nemá rado 1. FC?

- Je to rivalita. Ako: Barcelona - Real, Londýn - Manchester, Paríž - Marseille, Neapol - Miláno. Aj Bratislava - Košice. Iná mentalita je na západnom, iná na východnom Slovensku.

* Košičanom v čase vášho príchodu nadávali do milionárov.

- Veľmi rýchlo som zistil, že ten prívlastok je trošku nadnesený. Je pravda, že v Košiciach boli v každom smere jednoznačne najlepšie podmienky. Od nich sa odvíja kvalita mužstva. Bez nich by nebolo možné získať dvakrát titul a hrať Ligu majstrov. Západ tak nazval 1. FC zo závisti. Tam, kde bola žiarlivosť najväčšia, nemali také finančné možnosti, a tak sa kvalita presúvala inam.

* 1. FC peniaze mal, a tak skupoval to najlepšie z ligy a skupoval...

- Všetko sa musí vykryštalizovať. Kto robí, robí aj chyby. Koná s najlepším úmyslom, ale nie vždy to vyjde. Nie každý hráč bol hodný toho, čo sa zaňho dalo. Postupne začali o nákupoch rozhodovať ľudia, ktorí futbalu rozumeli trochu viac. A začalo sa skladať mužstvo podľa hráčskej typológie a toho, čo chce hrať. Spoločnú reč našli Rezeš, Kozák, Pollák a každý dal do toho niečo. Rezeš peniaze, Kozák a Pollák futbalové skúsenosti a vedomosti. Posledným do mozaiky som bol asi ja. A prišlo sa na to, že to ide.

* ... údajné kupovanie zápasov...

- Myslíte, že teraz sa nebavia v krčme pri pive - možno nie v takom rozsahu, takže to až tak nebije do očí - či keď ten-ktorý klub v tom-ktorom roku získal titul, či všetko bolo košér? Bavili sa, bavia sa aj sa budú baviť. Nielen na Slovensku, ale aj inde. Najčerstvejší prípad - vraj obvinili Fabiena Bartheza. A dnes podpísal 6-ročnú zmluvu s najlepším klubom na svete (Manchestrom Utd.). V Taliansku, Španielsku, Nemecku sa o tom nebavia? Myslíte, že Bratislavčania nezávideli Košičanom mesto, aké je pekné, vyzdobené? Ja som bol 'šokovaný', keď som prišiel, aké je pekné. Bratislavčania, ktorí nemajú nič s futbalom, závideli, keď videli Košice v televízii. To je slovenská povaha - keď ja mám o jeden žalúdočný vred viac ako vy, závidíte...

* Po dvoch tituloch v Slovane ste prišli do Košíc - s vami aj titul. Na dva roky.

- V Bratislave som sa ocitol v pozícii nechceného. Prišiel som a so mnou tituly. Bolo to krásne obdobie. Pre pocit z postupu do hlavnej súťaže Ligy majstrov a účasť v nej sa mi oplatilo obetovať futbalu všetko. Boli to veci prvé: prvý titul, prvýkrát slovenské mužstvo v Lige majstrov, potom obhajoba titulu. Na to sa nezabúda.

* Prišlo zranenie.

- Na Veľkú Noc. Po odvolaní Peczeho prišiel Jano Kozák a hneď na prvom tréningu som si prisadol členok. Musel som sa podrobiť dvom operáciám, zdĺhavej liečbe...

* Robili ste všetko, aby ste sa vrátili.

- Prišla letná sezóna a po nevydarenom angažovaní Kakaša, za ktorého som sa osobne prihovoril, došlo k situácii, že brankársky post mohol byť slabinou. Tak som na vlastné náklady išiel do Nemecka na dvojtýždňovú rehabilitáciu. Vrátil som sa schopný postaviť sa do brány. V priebehu týždňa som nastúpil na majstrovský zápas a druhé predkolo Ligy majstrov proti FC Kodaň. Máličko - jeden gól chýbal, aby sme zopakovali účasť v Lige majstrov.

* Ukončili ste hráčsku kariéru - neunáhlili ste sa?

- S odstupom času - možno trochu áno. Dlho som vtedy neuvažoval. Rozhodol som sa rýchlo. Keď sa človek rozhoduje pod vplyvom sklamania, môže sa rozhodnúť nesprávne. Mohol som si dať na rozmýšľanie dlhší čas. Možno by som zmenil stanovisko. Ale už keď som sa raz tak rozhodol, nechcel som to vrátiť späť. Vrhol som sa na trénerskú dráhu.

* Ako chutilo trénerstvo zo začiatku?

- Bolo to niečo nové, nepoznané. Čakal som, ako sa to vyvinie. Bol som v roli pozorovateľa. Keď som dostal ponuku robiť asistenta, prijal som a robil som to čo najlepšie. Svoje názory som si zastával a presadzoval, ale rozhodovať som nemohol. Takže som mal oči, uši otvorené a učil som sa. Bez učenia to nejde. Vnímal som aj to pozitívne, aj negatívne a analyzoval som, čo je dobré pre moju trénerskú filozofiu.

* Veľakrát ste si povedali - neurobil som dobré rozhodnutie, malo to byť ináč?

- Samozrejme. Najmä, keď je neúspech. Ale nemohol som tie veci veľmi ovplyvniť, lebo som bol v roli druhého asistenta. Svoj názor som vedel obhájiť, aj keď nie vždy som mal pravdu - niektoré veci vyšli ináč, ako som predpokladal. Omylov z mojej strany však bolo menej než pozitívnych pripomienok.

* Táto sezóna už bola aj vaša.

- Naše povahy s Janom Kozákom sú podobné, myslenie je na rovnakej vlnovej dĺžke, vyznávame podobné zásady. Neradi prehrávame, kvôli robote sme ochotní urobiť veľmi veľa. Preto to aj klapalo. Niekto si myslel - tí dvaja sa nemôžu zniesť. Ale ja som rešpektoval a uznával jeho a, možno to vyznie ako nepravda, on rešpektoval a uznával mňa. Dostal som od neho veľa priestoru.

* Vytvorili ste dvojicu "zlých" mužov.

- Z každého musí vyžarovať rešpekt. Netvrdím, že sme boli majstri sveta. Ale spôsob našej práce mal hlavu aj pätu. Vedeli sme, čo chceme. S nikým mi nerobí problém spolupracovať. Podstatne ťažšia bola spolupráca s pánom Zacharom. Absolútne sme nevedeli nájsť spoločnú reč. S Janom Kozákom áno. Aj keď si možno niekto myslel, že sa každú hodinu pohádame a pobijeme. Vždy som ako hráč rešpektoval šéfa - trénera. Hoci nie vždy som súhlasil, rešpektoval som ho. Toho sa držím celú kariéru.

* Neškodili vaše i Kozákove incidenty atmosfére v mančafte, klube?

- Klub si nás dvoch zvolil. Asi vedel prečo. Myslím, že spravil veľmi dobre. Lebo prišla veľmi zložitá sezóna. Museli sme sa obrniť a brániť. Pred každým a všade. Že to vyšlo len na druhý flek a finále, nešťastne prehraté na penalty, žiaľ, taký je život. Mohlo to vyjsť aj lepšie. Ale keď si spomeniem na štvrté miesto z minulej sezóny, je to neporovnateľne lepšie. Atmosféra? Je na tom niečo zlé, že sme niekedy zvolili iné formy, iné prostriedky? Samozrejme, tomu, koho sa to netýkalo, sa to nepáčilo. Ale spýtajte sa hráčov, vedenia, či sa im to páčilo, keď sme klub obhajovali. Spýtajte sa Jana Kozáka, či sa mu páčilo, keď som ho obhajoval. Spýtajte sa mňa, či sa mi páčilo, keď ma Jano Kozák obhajoval.

* Páčilo sa vám, keď vás Jano Kozák obhajoval?

- Áno. Ináč by sme to nerobili.

* Skoro stále "niečo" bolo. Raz ste sedeli na tribúne vy, raz Kozák. Raz to schytalo vedro, raz kameraman.

- Pýtam sa - čo také sa udialo? Najlepšie sme hrali, keď jeden z nás sedel na tribúne. Je pravda, že v niektorých momentoch sme to prepískli. Na druhej strane sme mužstvo vyhecovali. Aspoň nepôsobilo mŕtvym dojmom a nehovorilo sa, že sú to šípkové Ruženky. Človek by sa mal prejaviť celý, ukázať sa. Za cieľ, ktorý si vytýčiš, treba byť niekedy aj nepopulárny, vedieť sa pobiť, ukázať - som tu. Tigre musia ukázať pazúre.

* Neraz ste na tlačovke kritizovali novinárov, naposledy práve košických.

- My ako klub sme sa museli dočkať uznania kvality hry, paradoxne, od bratislavských novinárov. To sa mi zdalo trošku čudné. Tu sa to obišlo strohými vetami. Tam našu hru rozoberali, bavili sa o nej, aj na tlačovkách. Na Interi, aj keď sme prehrali, na Slovane. To človek postrehne. Tu sa začalo rýpať - prečo nehral ten, prečo bol na tribúne, s ním by sa hralo lepšie. Pri tom sa nepozeralo na hru, že mužstvo bolo dvakrát na našej polovičke. Kritizovať vecne treba, keď sú nedostatky. V týchto pomeroch títo novinári žijú a vedia, že situácia nebola ružová. Celkovo v regióne, meste. Nenašiel som jediného, ktorý by napísal - chlapci, preboha, ako to dvanásti vydržíte, vydržte ešte do konca ligy, držíme vám palce. Chýbalo mi burcovanie. Keď niekomu nevyšiel zápas - nevadí, nemal si deň, nevyšlo. Taký lokálpatriotizmus mi v Košiciach chýbal. Na toto som poukazoval.

* Vyjadrovali ste sa aj k udalostiam okolo 1. FC. Tiež neraz nie pozitívne. Možno práve to vás v Košiciach stálo trénerský krk.

- Je to možné. Čo sa už s tým dá narobiť. Ja viem, čo sa s tým dá narobiť. Držať hubu a krok. Ale potom Molnára nemožno angažovať nikde. Ani do brány, ani za trénera. Aby človek držal hubu, počúval, len prikyvoval, nechal si do svojej roboty rozprávať a ovplyvňovať sa - na to nepotrebuje nikto trénera. Sú to zbytočne vyhodené peniaze. To môže rovno riadiť ten, čo do toho dáva peniaze. Keď raz niekomu dám dôveru, dám mu kompetencie i zodpovednosť a nechám ho pracovať. Ak nemá výsledky, ide preč. Treba poukazovať na javy, ktoré nás postretli. Niektoré nepochopiteľné odchody hráčov. Čontofalský. Dovolím si tvrdiť, keby neodišiel, máme titul. Otázka štadiónu. Boli sme doslova vyhnaní. Ako bezdomovci. Tie veci majú na mužstvo vplyv.

* Vedenie nič? Neozvalo sa - Laco, nevrav do novín také veci?

- Nie. Nik nič nehovoril. Ak mi niekto dá rozumný argument, presvedčí ma, že nemám pravdu, ospravedlním sa. To nie je hanba.

* Zrejme vám nik rozumný argument nedal.

- Dodnes nikto. Nemám prečo, ani sa nemienim nikomu ospravedlňovať. Je to môj pohľad, takto veci vidím a takto som veci pomenoval. Pokiaľ niečo je za tými vecami, do čoho som nevidel, a presvedčia ma, že som nemal pravdu, ospravedlním sa. Do každej problematiky vidieť nemusím. Ale nech mi to vysvetlia.

* Skončila vám zmluva - o tom ale asi viete aj sám... Iný dôvod vášho 'odídenia' nepoznáte?

- Bolo mi ústne oznámené 30. júna, že po vypršaní zmluva obnovená nebude. To je všetko.

* Generálny riaditeľ 1. FC A. Gábor Korzáru uviedol, že s vami sú spokojní, ale chcú zmenu - kvôli zmene.

- To mi nikto nepovedal... Zmeny kvôli zmene sú dnes na Slovensku moderné...

* Máte pocit krivdy?

- Nie. Len som ostal zaskočený. Zaskočený formou, akou mi to bolo oznámené a tým, že mi to bolo oznámené neskoro. Neštve ma, len neviem pochopiť, prečo sa zvolil taký spôsob oznamu. Dvoma-troma vetami mne plus informácia do médií. Nič dokopy neviem. Všetko môžem len dedukovať.

* Zanevriete na Košice?

- Nie. Prežil som tu štyri plodné roky, dali mi veľa. Dal som klubu i Košiciam všetko, čo vo mne bolo. Či som zobral viac, ako som dal, nech zhodnotia iní. Či som si zaslúžil, čo som dostal, za to, čo som ako profesionál odviedol.

* Netajíte, že v Košiciach je vám dobre. Rátali ste, že tu ostanete dlhšie.

- Určite sa to zmenilo. Iste, nečakal som, že v Košiciach budem večne. Nie som Ferguson, že by som mohol robiť trénera v jednom klube desať rokov a získavať tituly a úspechy. To je mi jasné. Ale chcel som tu byť dlhšie. Aspoň tak dlho, kým syn (16-ročný Erik) skončí gymnázium. Najviac to ublíži jemu. Manželka i ja to už len nejako prežijeme...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.