Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK

Vaše listy a hojné množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 26. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Namiesto diskotéky skončil zbitý v poli..." sme priniesli príbeh mladých mužov, ktorí sa vybrali spolu na diskotéku. Šéf partie dostal slinu a chcel sa zabaviť inde a tak objednal taxík s tým, že sa pozrú, ako prúdi zábava na opačnom konci mesta. Ukázalo sa však, že to bola len zámienka ako vylákať kamaráta na odľahlé miesto. Šéf partie totiž prikázal taxikárovi zastaviť doslova uprostred poľa. Ten ho poslúchol a Vendelín, jeden z partie, dostal od šéfa nakladačku, pri ktorej prišiel o všetky peniaze...

Príbeh sme úmyselne neukončili, pretože jeho pointu ste mali dopísať vy, vážení čitatelia. Pýtali sme sa vás, či si myslíte, že súd uveril lúpežníkovi Ečimu (viackrát súdne trestanému recidivistovi) alebo jeho obeti Vendelínovi, ktorý lúpež ohlásil na polícii? V príbehu išlo najmä o to, že Ečiho kamarát Ferdinand, ktorý mu chcel očividne pomôcť, pred súdom klamal, len sa tak prášilo... Zaprel aj to, čo obžalovaný priznal, tak veľmi sa usiloval lúpežné prepadnutie zbagatelizovať.

Do redakcie sme dostali 88 odpovedí, z ktorých 76 bolo správnych. Išlo o tie odpovede, v ktorých ste uviedli, že súd uveril poškodenému, ktorý lúpežné prepadnutie promptne oznámil. A ako prípad skončil v skutočnosti? Tak, že Ečimu za trestný čin lúpeže ako recidivistovi súd naparil 3 roky v druhej nápravnovýchovnej skupine. Načim ešte uviesť, že podľa zákona sa lúpeže dopustí ten, "kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci".

VÝHOVORKY, ŽE BOL OPITÝ, NEOBSTOJA!

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Ladislav VERNARSKÝ z Prešova: "Súd uveril poškodenému Vendelínovi. Keby som ja mal na sebe sudcovský talár, odsúdil by som Ečiho za lúpežné prepadnutie a jeho kamaráta Ferdinanda za spolupáchateľstvo. A čo taxikár? On nebol vinný, keď reagoval na pošepkanie Ečiho a zmenil trasu? Rozhodne bol! Prečo nezavolal políciu, keď videl, že Vendelína bijú a iba sa nečinne prizeral?" Dagmar BECKOVÁ z Košíc: "Bola to len férovka? Nie, ani náhodou. Súd v tomto prípade neuveril výhovorkám viackrát trestaného obžalovaného a uznal ho vinným z trestného činu lúpeže. Naparil mu nepodmienečný trest... Treba povedať, že súd to v tomto prípade naozaj nemal ľahké, keďže obžalovaný nielenže svoju vinu popieral, ale aj klamal." Tatiana GIRMANOVÁ z Košíc: "Ečiho súd uznal vinným z trestného činu lúpeže a odsúdil ho na nepodmienčný trest odňatia slobody. Ja by som postupovala rovnako. Keďže už bol predtým trestaný, u mňa by nemal nárok na podmienku. Aj jeho kamarát Ferdinand by mal so mnou do činenia pre krivú výpoveď. V závere ešte dodávam, že mi chýbala výpoveď taxikára, ktorý bol svedkom toho všetkého." Milica MAJERÍKOVÁ zo Spišskej Starej Vsi: "Podľa mňa súd dal za pravdu poškodenému, ktorý lúpež oznámil policajtom. Neuveril výhovorkám viackrát trestaného obžalovaného ani jeho kumpánovi... Obžalovaný svoj lúpežný čin spojený s bitkou sa usiloval zmierniť faktom, že keď si vypije, je agresívny. Iba človek nízkych mravných kvalít môže svoj odsúdeniahodný čin týmto ospravedlňovať. Takýto jedinec (obzvlášť viackrát trestaný recidivista) by sa mal alkoholu úplne vyhýbať."

Ladislav BORZA z Prešova: "Myslím, že Ečiho výhovorky, že bol opitý, neobstoja. Fakt, že Vendelína zranil, a nevie prečo to urobil, nemožno chápať inak ako výhovorku, lebo nevedel kam z konopí. Jednoznačne by som ho odsúdil za lúpež a ešte by som mu pridal obmedzovanie osobnej slobody." Angelika HERCEGOVÁ z Jelšoviec: "Môj názor je taký, že obžalovaný je nevinný. Na diskotéke boli spolu, taxíkom sa tiež viezli všetci, tak prečo by mal obžalovaný všetko platiť sám. Myslím si, že keď mu poškodený nedal polovicu za útratu čo zaplatil za taxík, tak si len zobral to, čo mu patrilo, i keď iným spôsobom." Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Eči asi vyfasoval dva roky za lúpež, ktorú spáchal vyhrážaním sa a bitkou. V uvedenom prípade ide pravdepodobne o zohratú lúpežnú partiu a myslím si, že ani Ečiho kumpán neobišiel nasucho." Peter CSUDÁKY z Košíc: "Aj napriek výhovorkám viackrát trestaného Ečiho, súd uveril Vendelínovi. Ečimu vymeral prísny trest a myslím si, že jeho kamarát Ferdinand by si zaslúžil podmienku. V danej kauze mi chýba výpoveď taxikára, ten musel predsa všetko vidieť a mal to nahlásiť polícii."

Eva GALDÍKOVÁ z Rimavskej Soboty: "Ečiho by som odsúdila za lúpež. Je to recidivista, ktorý bol už viackrát odsúdený a zrejme je nepoučiteľný." Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Žeby aj pri chuťovkách typu zabávať sa na iného účet platilo heslo Jeden za všetkých...? To si snáď 23-ročný Eči v inkriminovanom čase ani neuvedomil. Tam, kde končí sranda, vzápätí nastupuje násilie a svoje povie litera zákona. Za násilie, krádež, lúpež si Eči zaslúži trest, ale aj protialkoholické liečenie."

Gita HRNČÁROVÁ z Nitry-Krškan: "Vendelínovi by súd mal uveriť. Hlavným dôvodom jeho výpovede by mala byť skutočnosť, že celá partia kamarátov bola už súdne tretaná a Vendelínovi pri obťažovaní Ečim nepomohla. A teraz k veci. Eči je vinný z trestného činu lúpeže, pretože Vendelína napadol za účelom olúpenia, čo je zrejmé aj z toho, že vodičovi prikázal odbočiť z plánovanej cesty, aby mohol svoj úmysel vykonať."

Ján BOČKAY z Košíc: "Muži v talároch určite uverili poškodenému Vendelínovi S. Obžalovaný Eči ako recidivista vyfasoval nepodmienečný trest odňatia slobody. Chýba mi svedecká výpoveď taxikára." Antónia MARCIŇÁKOVÁ zo Svinej: "Výhovorkám Ečiho a jeho kumpána súd nemohol uveriť. A za to, že sa Eči vyhovára, by som mu trest znásobila." Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Myslím, že súd uveril poškodenému a Eči bol odsúdený za lúpež. A ak tak súd učinil, neostáva mi nič iné, len s ním súhlasiť." Katarína BALOGHOVÁ z Košíc: "Súťažný príbeh číslo 26 z mojej obľúbenej súťaže nesie typické znaky dnešnej doby. Lúpežné prepadnutia sú na dennom poriadku... V danom príbehu súd podľa môjho názoru uznal Ečiho vinným bez ohľadu na jeho výhovorky. Sám obžalovaný totiž tvrdil, že nevie ako sa to stalo, s poškodeným sa pozná a keď si vypije, je agresívny. Osobne si myslím, že naše zákony sú veľmi tolerantné. Nie je predsa možné, aby sa za bieleho dňa vraždilo, lúpilo! Myslím si, že ľudia sa boja a preto, keď sa niečo stane, radšej nič nevidia, nepočujú... A práve to využívajú násilníci typu Ečiho."

Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Komu uveril súd? Jednoznačne poškodenému Vendelínovi. Môj osobný názor je taký, že Eči si zaslúži nepodmienečný trest. Všetko hovorí proti nemu. Bol viackrát trestaný, navyše je to agresívny človek. Ide o jasný prípad lúpeže. Ja by som sa ešte zameral na to, či to všetko nebolo dopredu naplánované, a nešlo aj o spolupáchateľstvo s Ferdinandom, ktorý mal byť aspoň napomenutý, ak už nie potrestaný za zavádzajúcu výpoveď." Mária REPASKÁ z Košíc: "Za zváženie stojí aj skutočnosť, že Eči spáchal čin pod vplyvom alkoholu a ako sám tvrdí, keď si vypije, je agresívny. Súd má možnosť v odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o recidivistu, nariadiť ústavnú protialkoholickú liečbu a zveriť ho do starostlivosti príslušných odborníkov, psychológov, psychiatrov."

Dušan BOROŠ z Kučína: "Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede poškodeného Vendelína, ale aj obžalovaného Ečiho bolo nepochybne preukázané, že Eči sa dopustil lúpeže. Teda, súd uveril poškodenému... Je veľmi smutná vec, keď človek sa už nemôže spoľahnúť ani na svojich kamarátov. Je až drastické, keď jeden z nich svojho kamaráta mláti päsťou do tak citlivej oblasti tela, ako je tvár, a to za účelom získania jeho peňazí..." Rudolf HOLEČEK z Košíc: "Nuž, na diskotékach a najmä po nich sa stáva všeličo. Ale to, že aktér zrejmého lúpežného prepadnutia sa vyhovára, že nič neurobil a je nevinný, lebo obeť pozná, je predsa len trochu silná káva! Súd mu nemohol uveriť."

DVADSIATY ÔSMY SÚŤAZNÝ PRÍBEH

"Trápi ma to, budem tým poznačený na celý život a bude ma to prenasledovať," povedal pred súdom malý blonďavý chlapček s detskou tvárou. Krátko pred tým, keď mal ešte len šestnásť, usmrtil svojho priateľa - rovesníka. Prokurátor ho obžaloval z trestného činu vraždy, keďže mu "otváracím nožíkom typu motýlik spôsobil bodnoreznú ranu na hrudníku vľavo, prenikajúcu cez horný lalok ľavých pľúc a osrdcovník do prednej steny pľúcnice s jej prebodnutím a s následným šokom po krvácaní, ktorý bol bezprostrednou príčinou smrti." Stalo sa to v jeden júlový večer pred radom garáží v jednom z okresných miest Prešovského kraja. Jeden z chlapcov montoval autorádio, ostatní šarvanci z okolia boli s ním v garáži. Bol tam aj dnes už nebohý Igor. Mal nový nožík typu motýlik, pochválil sa ním a nožík koloval z ruky do ruky. Zapáčil sa aj Róbertovi, ktorý ho potom nechcel vrátiť majiteľovi. Pred vyšetrovateľom a neskôr i na súde povedal, že ho chcel vrátiť, ale neskôr... Kvôli tomu sa medzi nimi strhla hádka, ktorá skončila tragicky.

Na výzvu mužov v talári, aby porozprával o sebe, uviedol: "V škole som mal priemerný prospech. Žijem v spoločnej domácnosti s mamou a starším bratom. Na psychiatrii som sa nikdy neliečil, nebol som súdne trestaný a okrem tohoto prípadu ani raz vyšetrovaný ani vypočúvaný na polícii. Ja som Igora nechcel zabiť. Boli sme priatelia, iba sme sa kvôli nožíku pohádali... A ja som nevedel, čo robím." Aj vo svojich prvotných výpovediach na polícii uviedol, že nemal v úmysle usmrtiť, ba ani len spôsobiť zranenia. "Chcel som ho len postrašiť," dodal. K samotnému skutku uviedol, že bol v garáži so svojimi kamarátmi: "Zrazu k nám prišiel Igor, mal nožík - motýlik, ukazoval nám ho. Tento nožík som si prezeral aj ja. Potom sme si boli kúpiť cigarety. Keď som sa vrátil, Igor odo mňa pýtal nožík späť a ja som mu ho nechcel vrátiť. Teda, nie v tej chvíli... Chcel som mu ho dať až neskôr, keď vyjdeme von z garáže. Vyšli sme von a tam sme sa začali hádať a naťahovať. Práve kvôli nožíku. Ja som ho vybral z vrecka a držal som ho v ruke. On ma buchol, neskôr sa na mňa zahnal päsťou, ja som sa s nožom v ruke zahnal zľava doprava zrejme smerom k jeho ramenu, ďalej sa už nepamätám."

"Viete sa rozpamätať na okolnosti, ktoré nasledovali potom?" opýtala sa predsedajúca.

"Videl som, že z Igora išla krv. Zľakol som sa a odišiel preč..."

Z výpovedí chlapcov, ktorých súd vypočul ako svedkov, vyplynulo, že všetci, keď vyšli von z garáže a videli, že Igor chce späť svoj nožík a Róbert mu ho nechce dať, pochopili, že sa chýli k bitke. Jeden z chlapcov o tom pred súdom hovoril takto: "Robo mal v ruke nôž, Igor mu na to povedal, že keď je taký frajer, nech sa ide biť normálne. Potom som videl, že Igor je zranený. Robo vytiahol z jeho tela nôž a začal si obhrýzať nechty, bol nervózny... Asi sa zľakol, lebo ušiel... Ani neviem presne kedy, lebo pozornosť sme sústredili na Igora. Kričal, že prestáva vidieť a spadol na zem. Začali sme ho fackať, aby sa prebral, no jeho posledné slová boli: ´Nebite ma!´ Neviem o tom, že by tí dvaja mali medzi sebou nejaké nezhody, boli kamaráti, len Róbert zavše mával záchvaty zlosti." Z výpovede druhého svedka bolo zrejmé, že "Igor si držal krvácajúce miesto na hrudníku a vzápätí sa zvalil na zem." Tento svedok uviedol, že si na Robovi nevšimol, že by bol agresívny, iba počul, že raz vraj zbil svoju mamu, ale to bolo ešte predtým a on vie, že sa medzitým polepšil." Otec jedného z chlapcov, ktorého syn privolal, keď videl, čo sa stalo, uviedol toto: "Ústa mu začínali modrieť, rýchlo som privolal sanitku. Snažil som sa mu vytiahnuť jazyk, zdalo sa mi, že chce niečo povedať... Chlapci mi povedali, že ten, čo pichol, ušiel niekam k cintorínu."

Podľa znalca z odboru súdneho lekárstva, na intenzitu útoku obžalovaného držiaceho v ruke nôž, mohol spolupôsobiť pohyb poškodeného, ktorý sa na neho zahnal pravou rukou, naklonil sa dopredu a jeho telo rotovalo. "Spolupôsobenie poškodeného pri výpade rukou a jeho otočení sa mohlo vplývať na intenzitu útoku, aj keď sa toto spolupôsobenie nedá matematicky presne vyjadriť." Znalec vzápätí dodal, že ak by intenzita útoku bola menšia, k smrti nemuselo dôjsť... Znalec z odboru psychológie sa o obžalovanom vyjadril v tom zmysle, že ide o osobnosť, ktorá je ešte stále vo vývoji a formuje sa a na margo tragickej udalosti povedal, že z hľadiska psychologického ide o nešťastnú náhodu: "Nebol tu cielený, plánovaný zámer, ale iba vyslovene nešťastná náhoda, aká sa môže prihodiť". Podľa psychiatra zasa "išlo o afekt, ktorý nebol patologický a dal sa ovládať."

V záverečnej reči prokurátorka zotrvala na podanej obžalobe, podľa ktorej Róbert úmyselne usmrtil, jeho obhajca naopak poukázal na to, že počas celého pojednávania nepadol jediný dôkaz o tom, že obžalovaný chcel svojho kamaráta nieže zabiť, ale ani spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví! A preto navrhuje, aby súd jeho konanie kvalifikoval nie ako vraždu, ale ako trestný čin ublíženia na zdraví s následkom smrti. "Môj mandant sa na čin nepripravoval celé to vzniklo pri naťahovaní sa o nôž... Navyše, nemal žiaden motív zabiť ho, veď boli kamaráti! Žiaľ, to, čo sa stalo, je obrovskou tragédiou nielen pre rodinu poškodeného, dnes už nebohého Igora, ale rovnako aj pre obžalovaného a jeho rodinu." Róbertova matka v záverečnej reči uviedla, že neverí, že by jej syn bol chcel zabiť, že by mal taký úmysel... Hlavný aktér príbehu povedal: "Nechcel som ho zabiť, bol to môj kamarát. Keď som uvidel krv, zľakol som sa a ušiel na vežu. Chcel som skočiť dolu a predísť tomu všetkému. Ale vtedy som si povedal, že by to bolo zbabelé a musím niesť zodpovednosť za to, čo som urobil. Prijmem od súdu akýkoľvek trest, len nie to, že som svojho kamaráta zabil úmyselne. Trápi ma to, budem tým poznačený na celý život a bude ma to prenasledovať."

A čo pätica mužov a žien v talári? "Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že obžalovaný iného úmyselne usmrtil. Bol tu preukázaný síce nepriamy, ale predsa len úmysel zabiť, keďže ostrým predmetom zaútočil na hrudník. Navyše sám vyvolal konflikt, keď nechcel vrátiť nožík jeho majiteľovi. Pri ukladaní trestu súd prihliadol na to, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný," odôvodnila verdikt senátu jeho predsedníčka. A teraz pozor! Píšeme o odôvodnení rozsudku, ale ten sme úmyselne vynechali... A tu sa náš príbeh končí. Pred vami, milí čitatelia, ktorí máte odvahu obliecť si pomyselný sudcovský talár, je možnosť nedokončený príbeh dotvoriť. Čo myslíte, ako skončil? Uznal súd Róberta vinným z vraždy či z nejakého iného trestného činu? Alebo...? A ozaj, ako by ste rozhodli vy, keby ste mali na sebe sudcovský talár?

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.

A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 15. júna.

Autor: Štefánia MATEJOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.