Pilots, zas druhá. Ale jedno je isté, po tom, čo táto vlna ustúpila, patria STP medzi kapely, ktoté sú v rockových periodikách pomerne frekventované aj dnes, hoci nie vždy kvôli hudbe. Ich frontman Scott Weiland totiž už dlhší čas na seba upozorňuje napríklad aj pomerne dandyovským správaním. To, že sleduje módne žurnály, by však ľudí dlho nezaujímalo. Zato jeho náklonnosť k rôznym ilegálnym životabudičom poväčšine bielej farby z neho spravila známu postavičku aj v policajných kruhoch... Napriek s tým súvisiacimi problémom sa Stone Temple Pilots podarilo pred časom vydať štvrtý album s lapidárnym názvom 4. Otvorene povedané, obal ho nepredá ani náhodou. S hudbou je to už lepšie, hoci možno ortodoxní priaznivci kapely sú viac v tom, ktorý jej album je najlepší, prípadne najhorší. V rámci rocku v tomto štýle ale predsa len ide o zvukovo vydarené, a hudobne počúvateľné dielo, ktorému nechýba ani patričná tvrdosť, ani široké spektrum nálad. S pestrosťou skladieb sú na tom STP veľmi dobre, dynamickejšie kúsky so "zhaluzenými" rytmami striedajú baladickejšie či skôr melancholickejšie veci. Scott ešte stále spievať vie, a napísal celkom zaujímavé texty, hoci inšpirácia občas možno prišla vieme odkiaľ (nakoniec, aj skratka STP znamenala okolo roku 1967 niečo úplne iné, ako dnes). Resumé si možno požičať od jednej z klasicky stupídnych reklám - ak nechcete, tak nemusíte. Jednoducho môžete...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
