textami, ktoré si nedávajú obrúsok pred ústa. Netrvalo dlho a po návrate gitaristu Mária z vojny je na svete tretie CD-čko z názvom Ja chaču tebja.

Chalani ho už stihli pokrstiť doma v Nitre, ako vďaku publiku, ktoré ich podržalo v začiatkoch. 16. mája tieklo šampanské už i v Bratislave, kde krstným otcom nebol nik iný, ako Janko Kuric z Vidieka.

My sme trochu vyspovedali tú "lepšiu časť" kapely, ako sami seba nazvali Peťo Hrivňák (Kuko) a Mário Sabo. "Horšia časť" v podobe Jura Štefánika zostala doma so štvorročným neposlušným synom a Martin Košovan je podľa "bonzu" svojich spoluhráčov "decko sám osebe", preto ho radšej so sebou na cesty nebrávajú, je údajne vždy stranou, keď sa bavia dospelí.

Povedzte niečo o albume...

Mário:"No, konečne máme fotku na obale, aj keď nám povedali, že na nej vyzeráme jak umretí, ale však nevadí. Malo to vyzerať akože ideme do neba na tobogane, nevidno to veľmi, čo už. Na albume je dvadsať skladieb, pričom posledných osem, to je taká divočina. Sú to len úryvky našej ďalšej tvorby, akési avízo ďalších nápadov a hudobného uberania sa v budúcnosti. Je to celé viac-menej úlet."

Názvami svojich predchádzajúcich dvoch albumov ste dokázali upútať, bolo ťažké vymyslieť ten súčasný?

Kuko:"Ja chaču tebja, to priniesol Mário z vojny, on sa teraz po piatich mesiacoch vrátil z Pezinku. Tam načerpal pár inšpirácií. Názov albumu vymyslel jeho jednoročný syn, nakoľko vie povedať iba jajaja a stále si ju pýta."

Mário:"Keď som mu to pustil, on sa to normálne za tri dni naučil. Dovtedy vedel hovoriť len tata občas mama, najviac babka. No akonáhle počul singel Ja chaču tebja, neustále behá ku kazeťáku a vyspevuje jajaja, to akože mu ju mám pustiť."

Ako tak počúvam, tak vy ste už spolovice ockovia...

Mário:"No, dvaja členovia sme ockovia."

Kuko:"Možnože sme ockovia už všetci, len o tom nevieme."

Aký má kapela vekový priemer?

"26."

Povedzte niečo o klipe, ktorý je na rovnomennú pesničku Ja chaču tebja...

Kuko:"Je to o nás, o tom, ako sa vedia Horkýže slíže blázniť. Klip je úplne jednoduchý, lacný. Sú v ňom prestrihy s ruským animovaným seriálom No počkaj."

Hráte na Slovensku úzkoprofilový hudobný žáner. Máte teda obrovské šťastie, že sa vás ujalo najväčšie vydavateľstvo, ktoré vám vydalo v poradí už tretí album. Mnoho kapiel by sa veľmi rado videlo na vašom mieste, ako to robíte?

Mário:"Sme dobrí hahaha. Najskôr sme boli samozrejme taká lokálna Nitrianska kapela. Potom sme hrali prvý krát mimo domova, v Prievidzi na takom punkovom koncerte. A ľudia skákali, bavili sa, čo nás len posmelilo. A začali sme koketovať s myšlienkou, že hádam máme šance aj v širšom rozsahu. Vydali sme nejakú nahrávku, ktorá sa začala hrať v mestskom rádiu, vďaka čomu nás spoznalo viac ľudí. V tej dobe sme už mali nejakých štyridsať skladieb, vybrali sme niektoré z nich na demo a poslali do vydavateľstva BMG, no a oni nás zobrali. Nebolo to však také ľahké. Od oslovenia až po podpísanie zmluvy to trvalo asi rok."

Keď sa trochu obzriete dozadu, ako sa darilo dvom predchádzajúcim albumom?

Mário:"Tak na slovenskú scénu si myslím, že sme dopadli dosť dobre, čo sa týka predajnosti. Veď ľudia dnes nemajú na stravu, hovoria štatistiky. Preto sme radi, keďže sme skôr koncertná kapela, že ľudia chodia aspoň na koncerty. Veríme, že to tak bude aj počas tohto tretieho albumu."

Kuko:"Nevieme sa dostať do médií, nechcú nás tam hrávať, preto koncerty berieme ako také zadosťučinenie."

Je na poslednom albume nejaký textový posun, alebo sú to zas klasické "morbiditky" typu Gilotína?

Kuko:"Keď si dáš tú námahu, tak to tam určite nájdeš."

Ešte vám nikto nedal patrične najavo, že si robíte z ľudí dobrý deň?

Kuko:"Môj otec hlavne. Tvrdí, tak ako každý, že kazíme mládež, ale to práve mládež kazí nás. Pretože inšpiráciu, čo sa týka textov čerpáme od nich. Ako rozprávajú, ja si to zapisujem, dávam to do rýmov a beriem za to autorské práva. Tým pádom, keď ľudia prestanú používať škaredé slová, vymizne to i z našich textov. Sme jednoducho zrkadlom mladej generácie."

Je vaša hudba i vaši životným štýlom?

"Určite. Tak, s našimi textami určite súhlasíme."

Hudba Horkýže slíže je akási punková odnos, nemali ste niekedy problémy, s národniarsky orientovanými chlapcami?

Kuko:"Niééé, skinheadi chodia na naše koncerty úplne v pohode. My odmietame každý extrém."

Mário:"Nie sme ortodoxná punková kapela, nie sme ani anarchisti. Spievame skôr o všeľudských problémoch a politika nás nejako nezaujíma. Ani do toho nechceme rýpať, lebo normálny človek s ňou nemá nič do činenia. Nepriateľov si nechceme robiť, ale ani ich nemáme."

Máte radi slíže?

Kuko:"Áno, na sladko. Milujem ich v strúhanke, do toho cukor a keď si tam ešte šľahnem lekvár, tak to je mega..."

A viete ich aj uvariť?

Kuko:"No, dá sa to do vody, počká sa desať minút, kým to zovrie, podľa toho či to je na veľkom ohni alebo na malom a aká je hrubá cestovina. Keď voda zovrie, tak ešte desať minút ich varíš, potom do toho šľahneš soľ a myslím, že to je všetko. Robia sa na sladko i na slano."

Čím ich potom zapíjate?

Kuko:"Pivom."

Mário:"Ja zapíjam všetkým čo je poruke, keď otec donesie víno z vinohradu, alebo pivom."

Svojim nástupom na hudobnú scénu ste ľudí dokázali prebudiť a šokovať. Čo dokáže šokovať alebo vyviesť z miery vás?

Kuko:"Mňa osobne vie veľmi vyviesť z miery ničnerobenie. Som z toho strašne nervózny, keď nič nerobím. Vtedy sa robím, že robím, behám po byte a som úplne vyvedený z miery."

Pracujete?

Mário:"Všetci pracujú okrem mňa, Kuko ma za to nemá rád. Ale to, že som doma využívam aspoň tak, že sa venujem synovi. Lebo keď niekedy začnem robiť dvanásť hodín denne, už na to nebude čas. Preto si ho chcem dopredu užiť, kým je malý. Keď mi začne domov nosiť prvé päťky a frajerky, to už ho len biť budem."

Čo ti dal tvoj syn?

Mário:"Iný pohľad na svet. To sa ťažko popisuje, to pochopíš, keď budeš držať na rukách vlastné dieťa."

Mnoho kapiel tvorí hudbu s ideou osloviť masy. Je to aj váš prípad?

Kuko:"My chceme, aby ľudia oslovovali nás a my im to potom takým istým spôsobom vrátime."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.