úporného bádania okolo legislatívnych vynálezov HZDS a SDĽ sa totiž v koalícii formuje široký konsenzus, že dvojité členstvo nemôže byť predmetom zákonnej úpravy, ale iba vecou individuálnej morálky politikov (a stanov politických strán).
Pozoruhodnému pokroku v diskusii však zúfalo chýba ešte tá konzekventná a správna bodka - pomenovať tých politikov, ktorí sa správajú nemorálne. Posvätná krava "stability" je veru nedotknuteľná - ak sa niekto dnes obtrie o Dzurindu a SDK(U), okamžite upadne do podozrenia, že fandí Migašovi... A tak sme svedkami klinickej schizofrénie: Spravodlivý a správny tlak zvyšku koalície na SDĽ, aby svoju "novelu" stiahla, sprevádza hrobové mlčanie o tom, ako jednoducho by sa "problém" dal politicky riešiť, ak by sa u kohosi našiel kus vôle a etického správania.
Keďže dvojčlenstvo zaiste nie je najfrapantnejším príznakom amorálnosti (navyše u radového občana nemusí znamenať vôbec nič), dá sa poľahky zviesť i do nesmierne pružnej kategórie "politického pragmatizmu". S vysvetlením, že tak ako SDĽ nemá poňatia, čo vlastne za perverzitu navrhla, ani "premiérovci" nemajú jasno o mravnom probléme svojej straníckej bigamie. Kolaps intelektu je v istom zmysle prijateľnejší ako kolaps morálky... Až kým teda nepretečie miera.
Kauza Brigity Schmögnerovej, ktorá dnes už mohla defilovať po boku Kofi Annana ako riaditeľka akejsi štruktúry v superbyrokracii OSN, je doslova manifestáciou bezbrehého egocynizmu premiéra (a jeho ministra). Tu už končí akýkoľvek "pragmatizmus" ("Schmögnerová je dôležitým členom vlády"), zostávajú iba rozďavené ústa a nemý úžas. Nech už boli pohnútky premiéra akékoľvek (najskôr strach zo spustenia "rekonštrukcie" - odchod ministerky by mohol iniciovať seriál zmien aj s otvorením koaličnej dohody, ak by Migaš jednoducho oznámil, že nemá náhradníka), takéto ignorovanie kolegu, spolupracovníka jednoducho nemá miesto nieže v politike, ale vôbec v medziľudskej komunikácii. Toto nemá komentár - skúste si predstaviť, že po komsi, koho považujú za spoľahlivého "posla", vám adresujú ponuku na desaťnásobne platené miesto, než je vaše terajšie, a ten to pred vami zamlčí. Čo by ste s "priateľom" urobili? (Výhovorky, že nešlo o "oficiálnu" ponuku, iba akési "sondovanie", sú absolútne na vode - to by sa predsa Schmögnerovej telefonicky z OSN nepýtali, či "berie").
Iný, menej efektný príklad morálneho úpadku premiérskeho okolia sa naskytá pri pohľade do spravodajských zvodiek dňa. Nie je zriedkavosťou, že ku tej-ktorej politickej udalosti si agentúry či denníky vyžiadajú názor nejakého známeho politológa či sociológa, čo sa prezentuje ako kvalifikovaný pohľad nezávislého experta. Napríklad jeden celkom čerstvý: "Rozhodnutie Jána Čarnogurského nekandidovať na októbrovom sneme KDH na post predsedu je taktický krok. (...) Je zaujímavé, že po desiatich rokoch od revolúcie sa SDĽ a KDH, teda subjekty, ktoré majú protichodné začiatky, ocitli v podobnej situácii. Dnešná SDĽ, ktorú budovali ľudia pochádzajúci zo štruktúr starého režimu, a na druhej strane KDH, ktorú vytvárali katolícki disidenti, výrazne strácajú podporu svojich voličov. Je to aj dôsledok toho, že lídri ani jednej z týchto strán si dostatočne neosvojili zásady modernej európskej politiky".
Nuž, skvelý názor má len jednu chybu - pri mene renomovanej politologičky sa "zabudla" maličkosť: Je členkou poradného zboru premiéra Mikuláša Dzurindu. A to je, pri všetkej úcte k jej vedomostiam a vzdelaniu, jednoducho vrcholne nekorektná mediálna manipulácia. Čitateľ, ktorý nevie, že autor "hodnotenia" sa temer denne vyskytuje na Úrade vlády, dostáva miesto názoru nezávislého analytika stranícke stanovisko SDKU, prikryté rešpektovaným menom. (Chcelo by sa pokračovať - na výplatnej listine externistov Úradu vlády. To však nevieme, máme iba indície).
Dalo by sa ešte pospomínať trebárs kauzy Nafta Gbely, kde sa Dzurinda dodnes neospravedlnil Valkovi ani Kaníkovi, aj keď nič z jeho obvinení policajné vyšetrovanie nepotvrdilo, či "podplácanie novinárov", a ďalšie. Je to však zbytočné, veď stabilite vlády takéto spomínanie zaiste neprospeje. Ešte padneme do rečí, že nadržiavame Migašovi...
Radšej si povedzme, že morálka do politiky nepatrí. A je vymaľované.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
