alebo tam šiel viac-menej náhodou. Akože ho to v tej chvíli práve napadlo... Isté je len to, že okolo štvrtej popoludní cez neuzamknutú vonkajšiu bránku vstúpil do dvora rodinného domu, ktorý obývala postaršia pani.
Zaklopal na dvere.
Keď mu domáca otvorila, surovo ju odsotil od dverí, vošiel na verandu a tam na prestrašenú majiteľku domu vytiahol pištoľ. Priložil jej ju k hrudi a naznačil jej, aby išli ďalej.
Takto vošli do spálne, kde sa jej po celý čas vyhrážal, že ju zastrelí, ak mu nedá love. Bála sa, lebo nevedela, že neznámy "maskovaný" násilník nedrží v ruke ozajstnú pištoľ, ale iba atrapu. Obyčajnú detskú napodobeninu pištole! Trasúc sa po celom tele, keďže vyhrážok zastrelením neubúdalo, ba práve naopak, pristúpila k poličke, na ktorom mala položený pamätníček. Roztvorila ho a vybrala z neho 700 korún. Potom od nej neznámy lúpežník pýtal aj obrúčku, ktorú mala na prstenníku ľavej ruky. Chvíľu rozmýšľala, čo ďalej, ale vtom si uvedomila, že neznámy na ňu stále mieri pištoľou, tak ju radšej dala dolu a pokorne odovzdala násilníkovi.
Ten si prezrel celý úlovok - peniaze v hotovosti i obrúčku - a zdúchol ako gáfor. Asi hodinu po tom čírou náhodou zavolala prepadnutej žene istá pani Anna O. Dozvedela sa, že bol u nej neznámy Róm s pištoľou, ktorému musela dať peniaze. A tak pani Anna siahla po telefóne...
Netrvalo dlho a v rukách mužov zákona skončil 28-ročný Štefan, ktorý celý príbeh popísal takto: "Vošiel som do toho domu preto, lebo som chcel peniaze. Mal som na hlave natiahnutú starú parochňu a pri sebe som mal detskú pištoľ z umelej hmoty..." Na otázku vyšetrovateľa, aká bola dlhá, ukázal rukami dobrých dvadsať centimetrov. A potom pokračoval: "Keď mi stará otvorila, pýtal som love. Išli sme dnu, do spálne... Tam mi dala 700 korún aj zlatú obrúčku." Potom priznal, že po celý čas na vystrašenú ženu mieril pištoľou. Keď od nej odchádzal, cestou zahodil do kontajnera pištoľ aj starú parochňu. A ako celú vec videla prepadnutá stará žena? "Boli asi štyri hodiny, keď som začula škrabanie na dvere. Myslela som si, že je to moja mačka, preto som odomkla a otvorila vchodové dvere... Vtedy som zbadala, že pred dverami niekto stojí. Sotil ma na verandu. Vtedy som si uvedomila, že má v ruke pištoľ a mieri na mňa. Bála som sa, veľmi som sa bála." Ako ďalej uviedla, neznámy sa postavil priamo pred ňu a s pištoľou vruke žiadal peniaze. "Cúvajúc som šla do kuchyne, tam som sa na prahu obrátila a spolu sme vošli do spálne. Po celý čas pýtal peniaze... Zastavili sme sa pri skrini a on mi prikázal, aby som mu povedala, kde sú skryté love. Na vrchnej poličke som mala položený pamätníček, z neho som potom vybrala peniaze... Nebolo mu dosť, lebo si pýtal aj obrúčku. Bála som sa a tak som ju radšej stiahla z prsta." Na otázku vyšetrovateľa, ako vyzerala tá pištoľ, žena odvetila: "Bola veľká, čierna. Keď na mňa mieril a vyhrážal sa, že ma zabije, mala som strach, lebo som si myslela, že je to naozajstná zbraň." Na polícii potom vypovedal aj Róm Július M., ktorému lúpežník krátko po čine dal obrúčku s tým, aby ju niekde dobre speňažil. Ako povedal, nevedel, že pochádza z lúpeže. K slovu sa dostal aj pracovník záložne, podľa ktorého "do záložne prijali zlatú obrúčku od Júliusa M., s ktorým uzavreli aj záložnú zmluvu." Kópia tejto zmluvy sa stala súčasťou vyšetrovacieho spisu a neskôr slúžila ako jeden dôkazov. Počas vyšetrovania sa k slovu dostali aj znalci z odboru psychiatrie, ktorí uviedli, že Štefan bol v tom čase "evidovaný v psychiatrickej ambulancii pre závislosť na prchavých látkach. Netrpí však žiadnou duševnou chorobou, ide u neho iba o ľahkú duševnú poruchu v dôsledku škodlivého zneužívania toluénu. Nebola však u neho preukázaná chorobná závislosť na toluéne ani na iných podobných látkach. V čase činu bol schopný rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania. Psychopatologická súvislosť medzi jeho fetovaním riedidiel a lepidiel a spáchaním trestného činu zistená nebola."
Tri mesiace po prepade, keď z výsledkov vyšetrovania bol zrejmý celý priebeh kauzy, prokurátor podal na súd obžalobu na viackrát súdne trestaného Štefana. Obžaloval ho z trestného činu ozbrojenej lúpeže, teda z lúpežného prepadu spáchaneho so zbraňou v ruke, keďže v zmysle Trestného zákona je zbraňou všetko to, čo robí útok dôraznejším. Zároveň ho obžaloval aj z porušovania domovej slobody, pretože "neoprávnene vnikol do domu iného a použil proti inému hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa peňazí - so zbraňou v ruke. Porušil jeden zo základných záujmov štátu spočívajúcich v ochrane domovej aj osobnej slobody. Motívom jeho konania bola zištnosť."
Obžalovaný sa pred súdom priznal a podrobne popísal spáchanie skutku, ktorý oľutoval. Trestný senát celú kauzu uzavrel tak, že ho uznal vinným zo žalovaných trestných činov a uložil mu za ne sedem rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
