Zaujímavé na tomto prípade, ktorý riešil okresný Úrad vyšetrovania Policajného zboru v Ružomberku, však je, že nešlo o organizovanú skupinu, ale trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 Trestného zákona sa postupne dopustilo všetkých jedenásť osôb.
Ak by sme začali tento príbeh opisovať od začiatku - vrátiť by sme sa museli až do obdobia 2. svetovej vojny. Zrejme pri prechode frontu niektorý vojak 1. armádneho zboru, ktorý postupoval spolu so Sovietskou armádou, stratil, schoval, či po nepriateľom zastrelenom mužovi v uniforme ostal v liptovských lesoch guľomet čs. výroby vzor 26, kalibru 72 mm, známy pod názvom Mauser. Kto vie, koľko ľudí s ním bolo zastrelených, koľko životov mal na svedomí, ale faktom ostáva, že niekedy v apríli 1945 sa odmlčal. Ležal a hrdzavel niekde v lesoch v blízkosti Ružomberka, kým ho nenašiel, nazvime ho Ivan.
Guľomet bol bez nábojov, zásobníka, nemal ani trojnožku, ktorá sa zapichovala do zeme, aby sa s ním lepšie mierilo. To však nie je podstatné. Dôležitý je skôr fakt, že Ivan nebol milovníkom zbraní, ale iných materiálnych statkov, napríklad papierikov potlačenými významnými osobnosťami a chránených Národnou bankou Slovenska. Preto sa rozhodol, že nájdený guľomet speňaží. S hľadaním kupca si nemusel dať veľa námahy. Stačilo pustiť hlášku, že má guľomet, ale radšej by mal peniaze.
Peter poznal Ivana veľmi dobre. Veď spolu vyrastali od mala. Išiel teda za ním a ponúkol mu tisícku za to, aby sa stal práve on vlastníkom guľometu. Ivan si rýchle zrátal, že za tisícku má dostatok pív a cigariet, takže okamžite súhlasil s predajom. Nový majiteľ sa rozhodol najprv odstrániť hrdzu zo zbrane, na ktorú bol neskonale hrdý. V prípravnom konaní vypovedal, že si neuvedomoval porušovanie zákona svojím konaním. Ani netušil, že guľomet, ako vyplýva z posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu, je streľbyschopný, takže podlieha povoľovaciemu konaniu a licenčnej povinnosti. Chcel si ho len zavesiť na stenu svojej izby. Svoje konanie úprimne oľutoval a vyhlásil, že v budúcnosti by nález akejkoľvek zbrane okamžite ohlásil štátnym orgánom.
Trvalo minimálne 2 týždne, kým Peter z vojnovej zbrane odstránil všetku hrdzu. Po čase však už mal guľometu plné zuby a skôr sa mu páčil Milanov nový horský bicykel. Raz ho zastavil s otázkou, či by ho nevymenil za guľomet. Na jeho prekvapenie Milan okamžite súhlasil a tak zbraň znovu zmenila majiteľa. A tak to pokračovalo ďalej, až sa to celé neprevalilo a vyšetrovateľ začal stíhať 11 osôb.
Súd sa nakoniec nekonal. Okresná prokurátorka totiž v rámci svojej právomoci rozhodla, že voči všetkým obvineným zastavuje trestné stíhanie na pomerne krátku skúšobnú dobu. Veď prevažne mladiství vo veku pod 18 rokov nespôsobili so zbraňou žiadnu materiálnu či inú škodu, nikto z nej nevystrelil a ani ju nepoužil pri spáchaní iného trestného činu.
Avšak, ako tvrdí aj vyšetrovateľ, trestný skutok sa stal. A preto by si mali všetci, ktorí prídu s takými nálezmi do kontaktu, uvedomiť, že najlepšie je nájdenú zbraň odovzdať na najbližšie oddelenie PZ, alebo hoci len zápisnične starostovi obce, v ktorej občan žije. V liptovských lesoch, kadiaľ prechádzal front počas 2. svetovej vojny niekedy na jar r. 1945, totiž ešte aj dnes možno nájsť funkčné zbrane, pričom v prípade možnosti viackrát opakovať streľbu bez nabíjania ide už o zbraň hromadného účinku.
Skutočnosť, že liptovské lesy ešte nie sú vyčistené od všetkých vojnových zbraní potvrdzuje aj ďalší vyšetrovateľom ešte neukončený prípad, v rámci ktorého bude zrejme obvinených 6 osôb, ktoré sa obdobným spôsobom vlastnilo ten istý funkčný samopal sovietskej výroby. Je však možné, že nakoniec bude aj v tomto prípade viac obvinených, keďže ďalší majitelia samopalu môžu vzísť z vypočúvania dnes už obvinených osôb.
Autor: Ján Szabó
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
