týždňa. Pre pripomenutie uvádzame, že ide o vraždu 67-ročného Jozefa K., ktorého z 8. na 9. febuára 1993 v jeho byte byte napadli dvaja muži. Košičanovi, o ktorom bolo známe, že je homosexuál, mali podľa obžaloby kuchynským nožom zasadiť celkom 32 rán. Brutálny útok nožom neprežil… Bezprostrednou príčinou smrti dôchodcu bol šok po úraze a krvácanie pri viacnásobnom bodnoreznom poranení tváre, krku, končatín, hrudníka a brucha. Z 32 rán bolo 15 hlbokých, zasiahli vnútorné orgány a spôsobili zakrvácanie telových dutín.

K hrôzotrašnej udalosti došlo v byte dôchodcu, kde ho v hojnom počte navštevovali najmä mladí muži. Mnohí z nich mohli byť Jozefovi K. vnukmi. Dôvod, prečo k nemu chodili, bol prozaický. Išlo im len a len o peniaze. Starý pán im za homosexuáne služby ochotne platil. Až raz vo februári 1993 sa vzoprel a ktovie prečo zaplatiť odmietol. Vtedy určite netušil, že nad sebou vyniesol ortieľ smrti. . .

Z trestného činu vraždy dôchodcu prokurátor obžaloval 31-ročného Milana F. a vtedy len 17-ročného Slavomíra T. Ani jeden z nich sa však k zodpovednosti za vraždu nepriznal. Ubehlo 16 mesiacov, kým na základe rozsiahleho dokazovania v decembri 1996 trestný senát Krajského súdu v Košiciach dospel k záveru, že vinným z vraždy Jozefa K. je len mladistvý Slavomír T. Usvedčoval ho z nej očitý svedok Rudolf H., ktorý vypovedal, že v byte dôchodcu boli v kritickom čase obidvaja obžalovaní. Videl, že Slavo, držal v ruke nôž, i to, ako ním bodal… Keď si uvedomil, čo sa tam deje, nenapadlo mu nič lepšie, ako ujsť… Za brutálnu vraždu, ako mladistvému, naparil súd Slavomírovi T. 4 a pol roka basy (z piatich možných) v druhej NVS, zatiaľ čo jeho spoluobžalovaného Milana F. oslobodil, pretože jeho účasť na vražde nebola preukázaná. "Podávam odvolanie, nie som spokojný s rozsudkom, lebo som nevinný," nechal sa počuť Slavomír T. po vynesení verdiktu.

Najvyšší súd SR napokon prvostupňový rozsudok zrušil a nariadil doplnenie dokazovania, spočívajúce najmä v opätovnom vypočutí niektorých svedkov. A to nebolo vôbec jednoduché. S pribúdajúcimi rokmi, ktoré uplynuli od februára 1993, mnohí už neboli schopní spomenúť si ani na to, čo vypovedli, nie to ešte uvádzať podrobnosti o tom, čo videli alebo počuli, prípadne odstraňovať rozpory. Jeden zo svedkov medzičaom zomrel. A nielen on, pretože zubatá skosila aj jedného z členov senátu, v dôsledku čoho muselo dôjsť k jeho zmene a všetko dokazovanie začalo odznova. Pod nemálo zmarených pojednávaní sa podpísala neprítomnosť korunného svedka, ktorý korzoval po celej republike a policajti ho nevedeli dolapiť. Keď sa im to nakoniec podarilo a predviedli ho na pojednávanie, Rudolf H. len zopakoval: "Do bytu Jozefa K. som prišiel spolu s Milanom F. Sedel som v kuchyni, popíjal som a on sa s domácim rozprával v izbe. Asi po 20 minútach som počul, že niekto prišiel. . . O čosi neskôr som z izby počul hlas Slavomíra T. a aj som ho videl cez pootvorené dvere. O niečom sa s domácim pánom bavili. Vyrozumel som len to, že je reč o peniazoch. Milan F. prišiel za mnou do kuchyne a navrhol mi, aby som sa s Jozefom K. vyspal. Odmietol som to. Pamätám si, že po príchode Slava sa situácia v izbe vyostrila, ba prepukla v ostrejšiu hádku. Nakukol som tam a videl som, že Slavo drží v ruke nôž. Pozrel som na domáceho a zistil som, že sedí na posteli a je zakrvavený. Slavo mi ponúkol nôž, či si nechcem pichnúť aj ja. . . Odmietol som to a ako bez duše som utekal dolu schodmi z bytu. Asi po 15 až 30 minútach prišli ku vchodovým dverám aj Milan so Slavom, ktorý mi povedal niečo v tom zmysle, aby som bol ticho. Ja som potom zmizol z Košíc a túlal som sa," zdupľoval svoju výpoveď korunný svedok. Vyvrátil tak obranu Slavomíra T., ktorý tvrdil, že v osudný večer v byte dôchodcu vôbec nebol.

Pred súdom defilovalo kvantum svedkov i súdni znalci, s ktorými sa snažil cvičiť obžalovaný Milan F. Snažil sa napríklad presvedčiť psychiatra, že sa mýli, keď o ňom tvrdí, že je psychopat, ale svojim vystupovaním to v plnej miere potvrdzoval. . . Obidvaja obžalovaní predkladali súdu nové a nové žiadosti o vypočutie svedkov. Vyzeralo to tak, že sa usilujú oddialiť záver pojednávania. Všetko má svoj koniec a tak to bolo aj v tejto kauze. Keď prišli na rad záverečné reči, prokurátor navrhol súdu upraviť skutok, pre ktorý obžalovaní stáli pred tretným senátom tak, že "obidvaja šli do bytu Jozefa K. s úmyslom zmocniť sa jeho finančných prostriedkov. A len mladší z nich Slavomír T. ho bodal kuchynským nožom s úmylom zabiť". Obhajca Milana F. naopak pukázal na to, že podľa jeho názoru v rámci dokazovania nebol produkovaný dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že jeho mandant šiel do bytu dôchodcu s úmyslom lúpiť a navrhol súdu, aby ho spod obžaloby prokurátora oslobodil. A to isté žiadal aj obhajca Slavomíra T., ktorý upriamil pozornosť súdu na údajne zásadný rozpor vo výpovediach korunného svedka. "Som nevinný človek a žiadneho trestného činu som sa nedopustil. Korunného svedka Rudolfa H. k usvedčujúcej výpovedi o mojej a Milanovej vine donútila kriminálka. O tom, že sme boli v byte Jozefa K., nesvedčí žiadna stopa. . . Žiadam, aby ma súd oslobodil," vyhlásil Slavo. Jeho spoluobžalovaný si pomýlil záverečnú reč s dokazovaním. Oháňal sa paragrafmi, ktoré sypal ako z rukáva, predostieral návrhy, opätovne namietal súdnych znalcov a skončil slovami: "Žiadam, aby ma súd oslobodil A to v plnom rozsahu.

Po dlhej porade trestného senátu vyniesol jeho predseda verdikt, ktorým súd uznal Slavomíra T. vinným z trestného činu vraždy a porušovania domovej slobody. Upustil však od uloženia súhrnného trestu, pretože obžalovaný bol v máji lanského roka, keď súd vyniesol verdikt, na základe dvoch právoplatných rozsudkov už vo výkone trestu. Za krádež a poliatie auta benzínom, si od okresných súdov vyslúžil spolu 4 a pol roka, pričom za vraždu, ktorej sa dopustil ako mladistvý, by mohol dostať maximálne 5 rokov. Milana F. uznal súd vinným z trestných činov lúpeže a porušovania domovej slobody, za čo mu vymeral súhrnný trest 3 a pol roka basy so zaradením do druhej NVS.

Ako sa ukázalo, to ešte nebol koniec roky sa vlečúcej kauzy. Najvyšší súd SR na základe odvolania sa Milana F. dospel k záveru, že došlo k procesnej chybe a tak rozsudok zrušil. V piatok minulého týždňa na pojednávaní však krajský súd súd dopel k tomu istému záveru a predseda senátu vyriekol na chlp taký istý rozsudok, ako vlani v máji. To, či bude konečnou bodkou za vražednou kuzou, zatiaľ známe nie je, pretože obžalovaní sa proti rozsudku opäť odvolali.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.