Na úvod malý kvíz, zložený z jedinej otázky: Kto je vlastníkom Mesiaca?
Prosíme vás, nezamýšľajte sa nad logikou otázky, radšej zakrúžkujte správnu odpoveď. V prípade, že ste boli schopní určiť odpoveď na túto zákernú otázku, prečítajte si nasledujúci článok a porovnajte svoje "vedomosti". Ak nie ste vôbec schopní určiť správnu odpoveď, prečítajte si nasledujúci článok a kvíz vyplňte dodatočne.
Takže ešte raz : Kto je vlastníkom Mesiaca?
1) Celé ľudstvo
2) Nikto
3) Organizácia spojených národov
4) Rusko ako nástupca ZSSR
5) USA ako veľmoc, ktorej kozmonauti prví pristáli na Mesiaci
6) Slovensko, ako krajina, ktorá sa letom I. Bellu zaradila medzi kozmickú elitu
7) Čína s neustále narastajúcou populáciou a potrebou nových priestorov
8) Dennis Hope z Rio Vista Kalifornia, USA
9) Keď nad tým hlbšie uvažujem, tak asi ja
10) Neviem, nechcem mať s týmto problémom nič spoločné
V marci 1998 americká vesmírna sonda Lunar Prospector potvrdila, že zemský satelit nie je beznádejne pustý. Na južnom a severnom póle Mesiaca bola totiž objavená voda. Nenachádzajú sa tam však žiadne moria, ani jazerá, nejde dokonca ani o to klasické tekutinové H2O. Ide o zmes, ktorú tvorí 1% ľadu a 99% horniny. Táto zmes, ktorú však Američania označili za technologicky využiteľnú, sa nachádza vo vnútri kráterov a existuje tam len vďaka tomu, že do vnútra geologických útvarov po celý rok nedopadne ani kúsok slnečného svetla. Podľa všetkého vraj ide o ľadové kryštály, ktoré sa na Mesiac dostali po zrážkach tohto telesa s meteoritmi. Vedci z americkej NASA odhadli ich objem na 33 miliónov ton. V americkej tlači sa dokonca nechal počuť jeden nemenovaný odborník z NASA, ktorý má podľa všetkého ekonomické cítenie. Podľa neho sa dá určiť cena spomínanej zmesi. Tá by sa mala pohybovať okolo 60 miliárd dolárov. Nuž čo, Amerika uvažuje pragmaticky.
Právom amerického práva
Okrem laických čitateľov novín a časopisov, televíznych divákov, odborníkov - astronómov, fyzikov, vedcov zaujala informácia okolo "pátrania" Lunaru Prospector ešte jedného človeka. Istého Dennisa Hopea z kalifornského mesta Rio Vista. Ak je vám meno povedomé a vrátite sa do nášho úvodného "kvízu", máte celkom dobrú pamäť. A zároveň sa dozvedáte odpoveď na kvízovú otázku, ktorá možno vyznieva celkom ..... (doplňte si podľa vlastného uváženia slová zo škály: idiotsky - zábavne - vážne - neskutočne - hrozne), paradoxne má však právne a legislatívne najreálnejší základ. Denis Hope je totiž jediným človekom, ktorý sa na Mesiac nepozeral očami romantika, periskopom ďalekohľadu nadšeného astronóma, ale zrakom skúseného obchodníka. Stačilo pritom málo - využiť štrbinku v pomerne dokonalom a dvoma storočiami právnej praxe preverenom americkom legislatívnom systéme. V USA totiž platí Zákon o prideľovaní pôdy novým osídlencom z roku 1862, ktorý liberálne upravuje vlastnícke pomery na pozemkoch, ktoré nikomu nepatria. Povedané jednoducho, keď si uplatníte nárok na pozemok, na ktorý si nik iný nárok neuplatňuje, je váš. Spomínaný zákon mal pre Ameriku druhej polovice 19. storočia obrovský význam, keďže urýchlil osídľovanie "divokého Západu". Američanom roku 1862, keď sa zákon pripravoval v realite zmätku občianskej vojny Severu proti Juhu, samozrejme ani vo sne nenapadlo, že zhruba o stodvadsať rokov neskôr sa nájde niekto, kto zákon uplatní aj na zemský satelit. Právne je však vraj všetko v poriadku, nakoniec, čo nie je zakázané, to je povolené. A uplatnenie si nároku na vlastníctvo Mesiaca zákon nevylučuje. Takže pán Hope jedného dňa roku 1980 prišiel do kancelárie amerického Pozemkového a registračného úradu a šokovaným úradníkom predložil žiadosť o vystavenie listu vlastníctva a registru katastra. Potom nastalo pre Hopea osem rokov čakania. Nie preto, žeby bola americká byrokracia až tak "slovensky" pomalá. Súčasťou zákona je klauzula, že definitívne a právne nenapadnuteľné potvrdenie vlastníckych práv nastáva po období ôsmich rokov a po tom, čo nik iný nevznesie námietky proti žiadosti predkladateľa.
A čo zvyšok sveta?
Mierumilovnejšia verzia - no čo tým Amíkom už celkom preskočilo? Agresívnejšia verzia - hajzli imperialistickí, už im svet nestačí! Pozrime sa na reakciu zvyšku sveta. V 80. rokoch sa samozrejme správy o uzurpátorovi Mesiaca stali vďačným sústom printových i elektronických médií. A informovali aj o medzinárodnej aktivite amerického občana Denisa Hopea. Ten svoju žiadosť o potvrdenie vlastníckych práv adresoval aj Valnému zhromaždeniu OSN a vláde ZSSR. Ani VZ OSN, ani Sovieti však na Hopeovu iniciatívu nereagovali. OSN malo problémy s iracko - iránskou vojnou, studenou vojnou, argentínsko - britským konfliktom, palestínskou otázkou... Gorbačov zas prekonával problémy perestrojky, historicky a tradicionalisticky neriešiteľnú otázku prohibície, štát a socializmus mu pomaly krachoval. Možno sa obe vyzvané strany zľakli priloženého účtu, aj "spojeným národom" aj Kremľu totiž Hope vyčíslil škody, ktoré vznikli ponechaním "odpadu, zvyškov sond, pohybom lunochodov ... na Mesiaci a ďalších planétach". Výška požadovanej náhrady bola "pánom Mesiaca" určená na 55 tisíc dolárov. Tie planéty tam Hope nepridal náhodou, medzitým totiž rovnakým spôsobom ako v prípade Mesiaca vzniesol nárok na ďalších osem planét Slnečnej sústavy a ďalších 61 kozmických telies. V každom prípade, jediným pozemšťanom, ktorý napadol Hopeove práva bol istý Martin Jürgens z vtedajšej Spolkovej republiky Nemecko, ktorý tvrdil, že vlastníkom Mesiaca je on, keďže ho jeho prapraprarodičia dostali darom od pruského kráľa Fridricha Veľkého už v roku 1756. Pán Jürgens však mal smolu, americký zákon z roku 1862 právne napadnúť nemohol, keďže sám nebol občanom USA. Navyše, jeho tvrdenie o dare Fridricha Veľkého (možno aj pravdivé, Fridrich bol známy svojim zmyslom pre dosť zvláštny a výstredný humor) prapredkom bolo nedokázateľné. A do tretice, pán Jürgens za krátky čas putoval na psychiatrické oddelenie, takže padlo uplatnenie protinároku na akomkoľvek súde.
Čo hovorí vesmírne právo
Existuje niečo, čo by sme mohli označiť ako vesmírne právo. V roku 1967, vlády USA a ZSSR, ako zástupcovia dvoch superveľmocí s najväčšími ambíciami pri objavovaní a dobýjaní vesmíru, uzavreli Dohodu o kozmickom priestore. Akékoľvek vlastnícke a teritoriálne nároky amerického a sovietskeho štátu v nej boli vylúčené. Hope však tvrdí, že sa touto dohodou vlastne vzdali nároku na Mesiac či planéty Slnečnej sústavy. Dohoda však nič nehovorí o obdobnom vylúčení práv jednotlivcov, spoločností, združení či iných štátov sveta. Paradoxne, použijúc právnickú kľučku, USA a ZSSR uzavreli zmluvu, podľa ktorej má na Mesiac nárok každý, okrem USA a Ruska (ako nástupcu ZSSR). Aspoň tak to vysvetľuje Dennis Hope.
Trošku prezieravejšie bolo v tomto smere Valné zhromaždenie OSN. To v roku 1979 navrhlo Dohodu o Mesiaci. Vcelku logickú, Mesiac je podľa nej vlastníctvom celého ľudstva. S dodatkom, že OSN zakazuje jeho komerčné využitie, ako aj obchodné snahy v akomkoľvek inom vesmírnom priestore. Prezieravosť je sympatická vlastnosť, dohodu však ratifikovalo len trinásť krajín. ZSSR, USA, Japonsko, Čína medzi nimi neboli... Je teda naozaj celý svet voči uzurpátorovi bezmocný? "Iste, evidentne ide o vtip. Dosť nechutný," hovorí jeden zmála profesionálnych právnikov, venujúcich sa aj problémom vesmírneho práva, zástupca Európskej kozmickej agentúry (ESA - European Space Agency) Walter Thiebaut. "Žiaľ, spôsob, ako Hopeovi zabrániť v jeho činnosti, po právnej stránke neexistuje."
Nechcete pozemok na Mesiaci?
Od decembra 1988 je teda právne majiteľom Mesiaca Dennis Hope. A svoje legislatívne postavenie aj patrične využíva v komerčnej oblasti. Hope založil tzv. Mesačnú spoločnosť Lunar Corporation, ktorej súčasťou je aj akési hypotetické Mesačné veľvyslanectvo Lunar Embassy. Hope v oboch subjektoch zamestnáva niekoľko ľudí, ktorí predávajú pozemky na Mesiaci, prípadne záujemcom za zhruba 20 - dolárový poplatok vystavia Lunar Passport. Pozemky na mesiaci sú pritom oveľa lacnejšie ako trebárs na Slovensku, zhruba 450 - 500 hektárov na Mesiaci totiž v Hopeovej firme stojí nejakých 30 - 40 dolárov. Záujem o kúpu rastie, koncom 80. rokov vybavil agendu, pozostávajúcu z dvoch - troch záujemcov týždenne, Hope sám. Už začiatkom 90. rokov prichádza do jeho firmy dvesto až tristo žiadostí týždenne, dopyt neustále rastie po správach od sondy Lunar Prospector. Niekoľko tisíc, prevažne, Američanov sa už po zaplatení poplatkov za pozemok, za list vlastníctva, za potrebný pas, za niekoľko informačných bulletinov o Mesiaci a jeho zákonoch, stalo vlastníkmi katastrov na pozemskom satelite. K spomínaným zákonom, Dennis Hope, je tvorcom ústav Mesiaca a Marsu, obe nazval po francúzsko - americkom vzore ako Listiny základných práv a slobôd. Podľa ústavy je vládcom Mesiaca Dennis Hope, a je potrebné dodať, že až na tento exhibičný ťah sú obidva základné právne piliere vesmírnych telies pomerne liberálne. Obyvatelia pozemkov alias občania Mesiaca majú absolútnu slobodu v oblasti podnikania, slobodu prejavu, zhromažďovania, tlače, náboženského vyznania... Demokracia, ktorá na Mesiaci vládne, je vraj vyjadrená aj spôsobom prideľovania pozemkov - zákazník si nevyberá, pridelencom je na základe náhodného výberu počítač. Ináč, na pobavenie či zamyslenie - medzi tými, ktorí zakúpili pozemky na Mesiaci sú aj bývalý americký prezident Ronald Reagan či hollywoodska superstar Tom Cruise. Pre oboch to vraj bola skôr recesia. Sú však "občania" Mesiaca, ktorí to s pozemkami myslia smrteľne vážne. Trebárs ako vedenie americkej spoločnosti Artemis, ktorá chce z Mesiaca dovážať horniny. Spoločnosť Robotics Institute & Lunacorp chce na Mesiac poslať vozíky, ktoré by mali nainštalované kamery. Signálom cez satelit by sa nasnímaný obraz dostával na Zem. A tu by ste si už len sadli do obdobného vozíka v niektorom americkom zábavnom parku, nasadili helmu alebo okuliare a prechádzka virtuálnou realitou Mesiaca môže začať! O úspechu je vedenie firmy presvedčené. A čo je najdôležitejšie - na atrakciu sa osobne teší aj Dennis Hope. Vraj takejto zábave veľmi fandí...
Vyhodnotenie testu (pri jeho dodatočnom vyplnení nečítajte):
odpovede 1, 2, 3) V podstate uvažujete správne, aspoň zo spoločenského hľadiska. Z hľadiska seba, ako i svojej rodiny, však rozmýšľate archaicky, nemoderne, doslova kolektívno - socialisticky. Možno v odpovedi na tento "mesačný kvíz" je ukrytá odpoveď na to, prečo nie ste majoritným resp. aspoň minoritným vlastníkom VSŽ, Nafty Gbely, niektorej zaujímavej slovenskej banky a majiteľom 6 - 7 miliónového domčeka, dvojmiliónového autiačika, vily v Španielsku či na Francúzskej Riviére, ktoré ste získali poctivou prácou...
4) Na úvod malé upozornenie. Nemyslíme na Mesiac československo - sovietskeho priateľstva! Ak ste otázku pochopili správne - prosím vás, zorientujte sa, takýmito vyhláseniami ste mohli niečo získať pred rokmi! Ak ste však o správnej odpovedi presvedčený, skúste sa zamyslieť nad tým, čo môžu Rusi pozitívne priniesť Mesiacu!
5)Vy ste sa už zorientovali, však? Na dvojročné vízum do USA to však stále nestačí.
6) V podstate správna a pre každého našinca lichotivá odpoveď. Na rozdiel od ostatných potencionálnych kolonizátorov Mesiaca, by sme pri Slovákoch, respektíve aspoň pri slovenských prepeliciach, asi vedeli určiť aj meno orbitálnej stanice, ktorá by bola na medzipristátí Zem - Mesiac. Len či bude Mir ešte fungovať?
7) To by nemusela byť nesprávna odpoveď. Len ju ešte dať vedieť Číňanom...
8) Odkiaľ ste to vedeli? Alebo už máte list vlastníctva, potrebný pas a podnikateľský zámer?
9) Bez komentára. Ste pravý opak tých, ktorí odpovedali v zmysle odpovedí 1, 2, 3. Uvažujte cieľavedomo a ranokapitalisticky. Možno ste dokonca majoritným resp. aspoň minoritným vlastníkom VSŽ, Nafty Gbely, niektorej zaujímavej slovenskej banky a majiteľom 6 - 7 miliónového domčeka, dvojmiliónového autiačika, vily v Španielsku či na Francúzskej Riviére, ktoré ste získali dlhoročnou poctivou prácou ... Ak nie ste, určite by ste chceli byť. Takýchto ľudí na Slovensku potrebujeme čo najviac. Ale ako ich čo najskôr "zacieliť" na Mesiac?
10) Ste typická vzorka priemerného slovenského alibistu. Potom sa nečudujte, že musíte časť obratu odovzdávať indivíduu, ktoré od vás na ZŠ opisovalo úlohy a vynikalo akurát na telocviku. Ani tomu, že vás na všetkých stupňoch štátnej správy, od obvodného úradu až po parlament, zastupujú ľudia, ktorí sa niekedy správajú ako "námesační"...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
