veľa žien, hľadáme odpoveď s Doc. MUDr. Štefanom Lukačínom, CSc., prednostom Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou na Triede SNP v Košiciach, ktorý priviedol na svet tisícky detí.
"Súdi sa, že žena by mala mať prvé dieťa do dvadsiatich piatich rokov, nie však pred dvadsiatym rokom života. Pôrod v tomto období je výhodný z viacerých aspektov. Z epidemiologických štúdií vyplýva, že tehotenstvo dokáže chrániť do istej miery pred vznikom zhubných chorôb, predovšetkým rakoviny prsnej žľazy, maternice a vaječníkov. Vynechanie menštruačných cyklov na deväť mesiacov počas tehotenstva je pre vaječníky fyziologicky výhodným oddychom. Naopak, prsná žľaza akoby potrebovala splniť svoju funkciu, teda tvoriť mlieko, k čomu dochádza po pôrode. Pri opakovaných pôrodoch je riziko vzniku niektorých karcinómov nižšie, no táto ochrana so zvyšujúcim sa vekom klesá. Preto je vhodné priviesť na svet prvé dieťa do dvadsiateho piateho - dvadsiateho siedmeho roku života. No je, samozrejme, na každej žene, ako sa rozhodne. Dnes na náš život totiž vplýva množstvo faktorov, otázka zdravia je len jednou z mnohých, ktoré musíme riešiť," rozhovoril sa doc. Lukačín.
Z pohľadu lekára by nemalo k prvému pôrodu dôjsť ani príliš skoro, ale ani neskoro. V tínedžerskom veku prináša tehotenstvo i pôrod nemalé zdravotné problémy pre plod i samotnú matku. Nehovoriac už o problémoch sociálneho charakteru, či už je to nedostatočné finančné zázemie alebo neukončené vzdelanie. To so sebou prináša neskôr ďalšie negatíva. V neskorom veku, traduje sa, že po tridsaťpäťke, zas nie je vhodné rodiť deti kvôli možným defektom. Zvyšuje sa riziko vzniku genetických chýb, ktoré je podľa lekárov objektívne. Ženské vajíčko, je totiž vždy také staré, ako žena samotná. Tieto pohlavné bunky, na rozdiel od mužských, vznikajú ešte počas vnútromaternicového vývoja plodu a dozrievať začínajú v puberte. Čím neskôr dôjde k oplodneniu vajíčka spermiou, tým väčšia je možnosť vzniku genetických mutácií. Ide o poškodenia genetickej informácie, čo sa môže prejaviť na zdraví plodu.
"Tehotenstvo dievčat do 18 roku života vôbec nedoporučujeme. Gravidita vo vyššom veku je takisto riziková, ale pôrod vo vyššom veku dnes už nepredstavuje také problémy ako kedysi. Moderná medicína si s ním vie poradiť. Dokážeme sa o budúcu mamičku postarať tak, aby priviedla na svet zdravé dieťa. Vyžaduje si to ale zvýšenú, častokrát špecializovanú starostlivosť. Vo svojej praxi sa pamätám aj 52-ročnú rodičku, najstaršia naša prvorodička mala štyridsaťdva. Je to len dôkazom toho, že pôrody po štyridsiatke sú síce zriedkavé, ale nie nemožné," konštatuje pôrodník.
Extrémom sú podľa neho skôr mladistvé a maloleté rodičky. Zo zdravotného hľadiska sú pôrody u detí a adolescentov oveľa rizikovejšie ako u starších žien. Deti sa v takýchto prípadoch rodia oveľa častejšie predčasne a s nižšou pôrodnou hmotnosťou. To sa odráža na ich zdraví, môžu sa objaviť viaceré komplikácie.
"K pôrodu by rozhodne z biologického hľadiska nemalo dôjsť pred devätnástym rokom života. Realita je ale iná. Najmladšia naša rodička mala trinásť... A nejde len o zdravotnú stránku mladučkej rodičky a jej dieťaťa. Zamyslieť sa musíme aj nad tým, čo môže poskytnúť takéto dieťa svojmu dieťaťu. Okrem toho je to i otázka morálky - ako to vplýva na okolie maloletej mamičky, trebárs na jej spolužiačky v škole. Počty maloletých rodičiek síce nie sú v absolútnych číslach hrozivé, horšie je, že sa vôbec vyskytujú. Ročne ich je na našej klinike asi pätnásť, čo je predsa len dosť," dodáva doc. Lukačín.
Ako pripomína, ľudia si väčšinou myslia, že sa tento problém týka iba Rómskych dievčat, ale to podľa neho nie je pravda. Priskoro rodia i biele dievčatá v školskom veku. Mimochodom, spomínaná najmladšia rodička na klinike nebola Rómka.
"Rómske dievčatá síce začínajú s pohlavným životom oveľa skôr ako ostatné, ale zvyčajne o čosi neskôr pohlavne dozrievajú. Rozrodia sa až okolo pätnásteho - šestnásteho roku života. Aj to je však podľa nás ešte priskoro. Dievčatá v tomto veku ešte nie sú dostatočne vyvinuté a schopné výchovy svojich potomkov," prízvukuje MUDr. Lukačín.
Keď už prišla reč na Rómske etnikum, u ktorého je bežným javom nielen včasný prvý pôrod, ale i množstvo detí, zaujímalo nás, či nie je pre ženu nezdravé byť permanentne tehotná.
"Rozhodne to nie je v poriadku. Mali sme hneď niekoľko osemnásťročných rómskych dievčat, ktoré u nás priviedli na svet svoje tretie dieťa, pričom medzitým už stihli i nejakú tú interrupciu... Pre rómsku populáciu je početné potomstvo typické, súvisí to s prostredím, v ktorom žijú a ich výchovou. Viacnásobný pôrod je síce pre ženu z biologického hľadiska výhodný - ako sme už spomenuli, napomáha prevencii viacerých chorôb, predovšetkým onkologického charakteru - ale zas priveľa pôrodov zaťažuje, niekedy až poškodzuje organizmus ženy. Nehovoriac už o dôsledku na existenčné podmienky a výchovu potomstva. V mnohopočetných rodinách žena jednoducho nemá dosť času venovať sa adekvátne všetkým potomkom. To už ale, samozrejme, nie je vec pôrodníka. My môžeme iba konštatovať, že neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, koľko by mala mať žena detí. Dve - tri by ale nemal byť za normálnych okolností problém," podotkol prednosta.
Podľa neho je, samozrejme, dôležité hľadisko, z akého sa na to pozeráme. Jedným je zdravotná stránka ženy, druhým vec výchovy a ekonomických pomerov rodiny a ďalším zas spoločenská potreba.
"Zo spoločenského hľadiska by bolo vhodné mať deti minimálne tri. Pri narodení dvoch potomkov sa iba reprodukuje počet obyvateľov. A ak by sa väčšina rodičov rozhodla mať len jedno dieťa, viedlo by to k postupnému znižovaniu členov spoločnosti. Naopak, ak by mala väčšina rodín viac ako tri deti, počet obyvateľov by narastal. U nás nastal v tomto smere v súčasnosti veľmi negatívny trend. Pôrodnosť nám výrazne klesá, čo smeruje k zvyšovaniu priemerného veku obyvateľstva a nárastu počtu ekonomicky neaktívnych ľudí," zamyslel sa MUDr. Lukačín.
Ako nám objasnil, kým v roku 1989 sa vo východoslovenskom regióne, teda terajšom Košickom a Prešovskom kraji narodilo vyše 27 tisíc detí, v nasledujúcich rokoch zaznamenávame neustály pokles pôrodnosti. V minulom roku sa na území oboch krajov narodilo už iba približne 21 tisíc novorodencov, teda počet pôrodov klesol o šesťtisíc detí.
Pre zaujímavosť, v Košickom kraji sa narodilo vlani 9203 novorodencov a takmer polovica, presne 4116, ich prišla na svet v štyroch košických nemocniciach...
"Pokles počtu pôrodov je zjavný a podpisuje sa pod neho istotne nie jeden faktor, ale celý rad okolností. No sociálna otázka je jedna z najvýznamnejších. Skutočnosť je taká, že veľmi veľa mladých ľudí dnes odkladá nielen sobáš, ale i počatie svojho prvého dieťaťa. To sa posunulo o tri až štyri roky oproti nedávnej minulosti. Dôkazom toho je, že vek prvorodičiek sa zvyšuje. V roku 1986, kedy vrcholila krivka pôrodnosti na území Košíc i celého Slovenska, mali ženy prvý pôrod zvyčajne medzi dvadsiatym prvým až dvadsiatym tretím rokom života, čo je z fyziologického hľadiska veľmi výhodný vek. O desať rokov neskôr - v roku 1996, sa už posunul prvý pôrod do obdobia dvadsiateho piateho - dvadsiateho siedmeho roku života ženy. Ovplyvňujú to jednak sociálne faktory, ale aj skutočnosť, že pomerne veľa mladých dievčat po dvadsiatke ešte študuje a uvedomuje si, že nemá vytvorený dostatočný sociálny základ pre rodinu. Dá sa povedať, že smerujeme k realite vyspelých krajín, kde ženy rodia s ohľadom na kariéru častokrát až po tridsiatke. Otázka zabezpečenia rodiny sa podpisuje nielen pod zvyšujúci sa vek prvorodičiek, ale i pod klesajúci počet detí v rodine. Vo väčšine rodín muž nezarába tak dobre, aby si jeho manželka mohla dovoliť zostať doma s deťmi. Rozhodnutie priviesť na svet iba jedno či dve deti, má ale takisto svoje negatívne dôsledky," podotkol.
Aj keď tempo života sa v posledných rokoch značne zrýchlilo, do sobáša, prvého pôrodu či veľkého počtu detí sa mladí ľudia v súčasnosti veľmi nehrnú. Potvrdzujú to nielen údaje z nášho regiónu, ale i celoslovenské štatistiky. Podľa nich kým v roku 1990 bolo na Slovensku približne osemdesiattisíc pôrodov, teda pätnásť na tisíc obyvateľov, o päť rokov neskôr ich už bolo iba 61 427. To predstavuje len čosi cez jedenásť pôrodov na tisíc obyvateľov. Podobný efekt zaznamenali i naši susedia, rovnako je tomu v Maďarsku či Českej republike. No raz sa klesajúca krivka musí zastaviť.
"Časom sa snáď spamätáme. Rovnako tomu bolo pred časom vo Francúzsku, kde bol pokles pôrodnosti hrozivý. Obyvatelia krajiny Galského kohúta však dnes tento problém nemajú," uzavrel náš rozhovor MUDr. Lukačín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
